Novinkami v novele zákona o dani z príjmov je možnosť paušálneho odpisovanie dlhodobého majetku do výšky 80 percent jeho nadobúdacej hodnoty. Od nového roku sa na dvojnásobok, z 20 na 40 rokov predlžuje odpisovanie administratívnych budov, hotelov, či objektov určených na kultúru.
1.
Čo môže prekvapiť daňovníka pri odpisovaní budov? Môžu vzniknúť nejaké zádrhely, čo je problematické?
Za problematické považujeme najmä skutočnosť, že do šiestej odpisovej skupiny (nová odpisová skupina - pozn HN), bude patriť aj technické zhodnotenie prenajatých administratívnych priestorov vykonané nájomcom so súhlasom prenajímateľa. Už v súčasnosti majú nájomcovia problém s vysporiadaním daňových zostatkových cien takéhoto majetku pri ukončení nájomných zmlúv uzatvorených napríklad na 5, 7, prípadne 10 rokov.
Problém spočíva v tom, že ak po uplynutí doby nájmu sa nájomca plánuje presťahovať do nových priestorov, v evidencii stále má vysokú sumu daňovej zostatkovej ceny ešte neodpísaného majetku. Rieši tak dilemu, či technické zhodnotenie odpredá prenajímateľovi a za akú cenu, či mu ho ponechá ako „dar“, alebo uvedie priestor do pôvodného stavu. Každá alternatíva má iný daňový dopad.
Tento problém sa ešte zväčší, keďže doba odpisovania sa natiahne z 20 rokov na 40 rokov, teda suma daňových zostatkových cien takéhoto majetku pri priemernej dĺžke nájmu do 10 rokov bude ešte vyššia. Situáciu skomplikuje aj to, že daňovým výdavkom bude zostatková cena vyradeného majetku len do výšky zdaniteľných príjmov z predaja. To môže mať značný dopad na nájomcov, ktorí sa už „použité“ technické zhodnotenie spravidla snažia odpredať prenajímateľom aj pod hodnotu ich daňovej zostatkovej ceny.
2.
Keďže zmena v odpisovaní budov sa týka aj starších, ktoré už boli čiastočne odpísané, nie je táto pasáž zákona o dani z príjmov retroaktívna?
Úpravu daňového odpisovania prostredníctvom zmeny doby odpisovania vykoná daňovník v roku 2015 tak, že upraví iba daňové odpisy uplatňované od roku 2015. Odpisy, ktoré uplatnil do roku 2014 spätne neupravuje. Preto táto zmena nepredstavuje retroaktívitu. Zmeny v dobe odpisovania, prípadne v sadzbách odpisovania na Slovensku doteraz klesali, a to od 50 rokov až po dnešných 20 rokov. V iných členských štátoch Európskej únie sa budovy, napríklad na administratívne účely odpisujú aj 50 rokov.
3.
Môže mať predĺženie odpisovania budov, napríklad bytových domov, či administratívnych budov dopad aj na developerov?
Cieľom predĺženia odpisovania budov z 20 na 40 rokov je znížiť sumu daňových výdavkov dosahovaných v súvislosti s administratívnymi budovami. Na jednej strane sa zníži ročná suma daňových odpisov, takže priebežne by takéto spoločnosti mali vykázať vyššie základy dane a platiť vyššie dane. Súčasne sa v novele zákona o dani z príjmov hovorí, že pri prenájme si majitelia budú môcť dať do daňových výdavkov len odpisy do výšky zdaniteľných príjmov z prenájmu. To znamená, že z prenájmu nebude možné vykazovať daňovú stratu. Ak bude mať prenajímateľ novú administratívnu budovu, ktorá bude minimálne obsadená, existuje riziko, že suma príjmov z prenájmu nepresiahne sumu daňových odpisov z celej postavenej budovy. Daňovník si podľa nových pravidiel bude môcť uplatniť odpisy za daňový výdavok len do výšky časovo rozlíšených príjmov z prenájmu. Teda nevykáže daňovú stratu tak, ako to je možné do konca roku 2014. Za týmito zmenami môže byť aj snaha o vyššie dodanenie developerov.
4.
Je 80-percentný paušál na odpisy majetku pre daňovníka výhodný?
Je tu jeden aspekt, na ktorý sa zabúda. Ak by si podnikateľ zvolil naoko výhodnejší postup a odpísal by si len 80 percent nákladov, automaticky by uznal, že majetok používa aj na súkromné účely. To by ale znamenalo, že aj odpočet DPH si môže uplatniť len vo výške 80 percent. Alebo aj menej, ak by majetok firmy používal na súkromné účely vo väčšom rozsahu. Zároveň by to znamenalo, že má nepeňažný príjem, z ktorého sa musia za zamestnávateľa, ako aj zamestnanca platiť odvody do zdravotných a Sociálnej poisťovne.
5.
Môže sa počas odpisovania majetku meniť spôsob odpisovania?
Zmena metód odpisovania dlhodobého hmotného majetku je nelogická, keďže samotné ustanovenie paragrafu 26 odstavca 3 zákona o dani z príjmu upravuje, že spôsob odpisovania sa počas celej doby nesmie zmeniť. Pritom cez prechodné ustanovenie novela zákona zmenu spôsobu odpisu požaduje. Táto zmena však môže byť pre daňovníkov aj výhodná. Ak podľa novely zákona sa prejde na rovnomerný spôsob odpisovania (v 1., 4., 5. a 6. odpisovej skupine), pričom už uplatnené daňové odpisy sa nebudú meniť, celková doba odpisovania sa skráti a nebude trvať 40 rokov.
Zdroj: Márius Hričovský, advokátska kancelaria DLA PIPER; Peter Pašek, Accace; Jaroslava Lukačovičová, podnikateľka; Martin Tužinský, účtovný poradca