Dlžníci majú záujem o kúpu pohľadávok

Obchod s pohľadávkami patrí v súčasnosti medzi najvýnosnejšie odvetvia nášho finančného trhu. V tomto biznise pôsobí už nespočetné množstvo väčších či menších spoločností a tiež na slovenskom internete je možné nájsť niekoľko búrz špecializujúcich sa na sprostredkovanie dopytu a ponuky po pohľadávkach. Veľký záujem o kúpu prejavujú aj sami dlžníci. Nakupujú pohľadávky k sebe za menšiu sumu, ako sami dlhujú. Často tak robia v prípade, keď sa ich veriteľ môže kvôli platobnej neschopnosti dostať do konkurzu, pretože správcovia konkurzných podstát väčšinou vymáhajú pohľadávky v plnej výške. Dlžníci tiež vyhľadávajú pohľadávky iných spoločností k svojim veriteľom. Filozofia tohto postupu je veľmi jednoduchá.

V prípade, ak spoločnosť A je v postavení dlžníka voči spoločnosti B a tá je v postavení dlžníka voči spoločnosti C, je výhodné odkúpiť pohľadávku, zvyčajne za menšiu než jej nominálnu hodnotu. Spoločnosť A sa tak stane vlastne veriteľom svojho veriteľa a obidve si navzájom svoje pohľadávky započítajú.
Pohľadávka je právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu (veriteľovi) požadovať určité plnenie, najčastejšie peňažné, od druhého účastníka (dlžníka), a to z určitého právneho dôvodu, napr. zo zmluvy, zo zodpovednosti za škodu, zo získania bezdôvodného obohatenia, z omeškania dlžníka, z vád plnenia a pod. Príslušenstvo pohľadávky tvoria najmä úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Pohľadávku možno zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov, napr. ručením, záložnou zmluvou a pod.

Postúpenie pohľadávky
Postúpená pohľadávka môže byť existujúca pohľadávka, pohľadávka premlčaná a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je identifikovateľná. Postúpiť nemožno najmä pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa (napr. právo na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenil zmenou veriteľa, pohľadávky, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia (pozri § 317 a 319 Občianskeho súdneho poriadku alebo § 111 a 112 Exekučného poriadku), pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode veriteľa s dlžníkom.
Odplatné postúpenie pohľadávky sa riadi § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom), postúpi doterajší veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom). K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, postúpenie však nemôže odporovať dohode s dlžníkom. Postúpením pohľadávky sa nemení postavenie toho, kto zabezpečenie záväzku dlžníka poskytol, keďže zabezpečenie pohľadávky trvá aj po postúpení naďalej. Postúpením pohľadávky sa postavenie dlžníka nemení, ponechávajú sa mu všetky námietky, ktoré mal voči pohľadávke v čase postúpenia.

Započítanie pohľadávky
Právny základ započítania pohľadávky upravuje Občiansky zákonník, a to v ustanovení § 580, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Podmienkou započítania teda je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a naopak. Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale Občiansky zákonník nevylučuje ani možnosť započítania iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu. Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
* Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon jedného z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Forma tohto prejavu nie je Občianskym zákonníkom predpísaná, ale nesmie mu odporovať.
* Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítačí prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávky v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v dobe, keď sa pohľadávky stretli.

Občiansky zákonník nepripúšťa možnosť vzájomného započítania pohľadávok proti pohľadávkam:
* na náhradu škody spôsobenej na zdraví s výnimkou, ak by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody spôsobenej takisto na zdraví,
* ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ktoré nemožno postúpiť inému.

* Dlžníkov započítavací prejav voči takýmto pohľadávkam nemá právne účinky. Naproti tomu tieto pohľadávky sú však započítateľné proti veriteľovej pohľadávke. Jednostranným vyjadrením nie je možné započítať ani premlčané pohľadávky a pohľadávky, ktorých plnenie nie je možné vymáhať súdnou cestou. Ide o takzvané naturálne záväzky, ako sú napríklad výhry zo stávky alebo hry, pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry, okrem prípadov, keď išlo o výherný podnik prevádzkovaný štátom alebo ktorý bol úradne povolený, nemožno započítavať ani pohľadávky z vkladov. Občiansky zákonník však nevylučuje možnosť, aby účastníci dohodou vykonali aj započítanie takýchto pohľadávok. Dohodou teda možno započítať pohľadávky akéhokoľvek druhu, avšak okrem pohľadávok vzniknutých na výživnom na maloleté deti.
* Na rozdiel od Občianskeho zákonníka umožňuje Obchodný zákonník aj započítanie niektorých nesplatných a premlčaných pohľadávok, započítanie peňažných pohľadávok znejúcich na rôzne meny a na základe dohody strán je možné podľa Obchodného zákonníka započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. To znamená, že je možné započítať pohľadávku na vecné plnenie s pohľadávkou peňažnou alebo splatnú pohľadávku voči pohľadávke, ktorá ešte splatná nie je. Musí však vždy ísť o vzájomné pohľadávky a toto ustanovenie Obchodného zákonníka umožňuje aj trojstranné, prípadne viacstranné započítavanie. Podmienkou je však súhlas všetkých strán, pričom pre uzavretie takejto dohody sa nevyžaduje písomná forma zmluvy.