Pre podnikateľov, ale i obce a mestá, bude veľkou skúškou, ako uspejú pri žiadostiach o peniaze zo štrukturálnych fondov. Osud ich projektov môže pritom závisieť od maličkostí. Do projektu nebude stačiť uviesť iba ako chce žiadateľ peniaze investovať. Už vopred musí upozorniť aj na prípadné riziká.
V rámci rezortu hospodárstva sa budú môcť čerpať prostriedky zo Štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom Sektorového operačného programu priemysel a služby (SOP PS). Program má dve priority Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu a Rozvoj cestovného ruchu.
Prvé kroky
Každý žiadateľ bude musieť na príslušnú implementačnú agentúru poslať alebo doručiť v obálke dve ďalšie samostatné obálky. Prvá z nich bude obsahovať žiadosť o registráciu, druhá samotný projekt. Všetky tri obálky dostanú rovnaké registračné číslo. Dôvodom je podľa generálneho riaditeľa sekcie pre európske záležitosti MH SR Jána Ježa snaha zabrániť úniku informácií, ako aj zneužitiu obchodného tajomstva tretími osobami.
Cely proces vyhodnocovania sa preto bude skladať z dvoch samostatných častí. Formálne náležitosti registrácie bude u všetkých uchádzačov preverovať trojčlenná kontrolná skupina, ktorú zostaví riaditeľ príslušnej implementačnej agentúry. V rámci Sektorového operačného programu Priemysel a služby sú to Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, agentúra SARIO, Slovenská energetická agentúra a Slovenská agentúra pre cestovný ruch.
V prvom kroku sa otvorí len obálka týkajúca sa registrácie. V nej musí uchádzač o príspevok predložiť všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o štátnej pomoci, ako aj náležitosti požadované príslušnou schémou štátnej pomoci. Bude to napríklad výpis z obchodného registra nie starší ako tri mesiace či doklad o zaplatení daní a poistného.
Po vyhodnotení prvej obálky sa spíše zápisnica. V nej budú uvedení tak žiadatelia, ktorí splnili podmienky formálnej kontroly ako aj tí, čo prvým sitom neprešli. "Žiadateľov budeme informovať, z akých dôvodov boli vylúčení, aké nedostatky majú odstrániť. Vrátime im ich projekt a oznámime, kedy sa môžu prihlásiť na novú výzvu," vysvetľuje Ježo. Ako pripomína, firmy by si mali dávať veľký pozor na formálne náležitosti, aby im žiadosť nezamietli, napríklad, pre jedno chýbajúce potvrdenie či rozhodnutie.
Podľa osnovy
Obálka s projektom sa otvára až v druhom kole. Budú ju môcť otvoriť len externí hodnotitelia, čiže na to oprávnené osoby, s ktorými riadiaci orgán (ministerstvom hospodárstva) podpíše zmluvu o mlčanlivosti.
Skôr, podnikatelia pristúpia k tvorbe projektu, mali by si podľa Ježa vytvoriť jasnú predstavu svojho budúceho rozvoja. Potom by sa mali zorientovať v možnostiach čerpania prostriedkov štrukturálnych fondov. Sektorového operačného programu Priemysel a služby sa týkajú tri základné dokumenty a to samotné znenie programu, programový doplnok a "hrubá informácia" o schémach štátnej pomoci. Podnikateľ nemusí čítať celé dokumenty, len tie časti, ktoré súvisia s jeho oblasťou podnikania.
V texte sektorového operačného programu sa píše o tom, čo môže na naplnenie svojej vízie podnikateľ získať, resp. ako treba pripraviť príslušný projekt. Programový doplnok zasa hovorí o tom, aký projekt sa bude môcť akceptovať. Ide už viac do hĺbky problematiky a vysvetľuje okrem iného, čo sú oprávnené projekty a oprávnené náklady. Delí sa na oblasť venovanú súkromnému sektoru a verejnej správe. Záujemca by si mal tiež naštudovať mechanizmus pre neho vhodnej schémy, čiže ako sa jeho schéma člení. To znamená, do akých aktivít a zhruba do akej predpokladanej výšky investícií môže ísť, ako by mal pripraviť projekt, ako má o pomoc požiadať.
Návody a formuláre, ako spracovať samotný projekt, budú podľa Ježa zverejnené ešte pred výzvou na predkladanie projektov. Výzvy na predkladanie projektov jednotlivých grantových schém sa plánujú zverejniť najskôr v apríli. Do projektu nestačí len uviesť, na čo podnikateľ žiada prostriedky. Dôležité bude, aby podnikatelia i zástupcovia verejnej správy poznali správny význam a obsah používaných pojmov a uvedomili si, aký by mal byť medzi nimi vzájomný vzťah. Napríklad, firma chce získať prostriedky na prefinancovanie technického zariadenia. Toto zariadenie sa bude nazývať nástrojom. Náklady na jeho zakúpenie budú oprávnenými nákladmi. Výsledné ekonomické prínosy budú indikátormi, ktoré bude možné merať.
Z projektu by malo byť jasné, na aký cieľ chce nástroj použiť a zároveň, ako chce tento cieľ prostredníctvom nástroja dosiahnuť. Inak povedané, do príslušných tabuliek bude musieť uviesť, ako mu nástroj pomôže zlepšiť jeho hospodárske výsledky či zvýšiť zamestnanosť.
Modelové príklady
Ježo ilustruje celý postup na modelovom príklade. Majiteľ lyžiarskeho strediska chce z fondov EÚ získať príspevok na zakúpenie snežného dela a nočného osvetlenia. Plánuje rozšíriť svoje kapacity a začať prevádzkovať večerné lyžovanie. "Hodnotiteľ sa potrebuje z projektu dozvedieť, akým spôsobom sa bude snežné delo využívať, aký bude mať pre podnikanie prínos, o koľko sa vďaka nemu zväčší počet lyžiarov," vysvetľuje Ježo.
Ako však upozorňuje, podnikateľ bude musieť zároveň vo svojom projekte určitým spôsobom opísať aj riziká, ktoré ohrozujú jeho ciele a ovplyvňujú využívanie zamýšľaného nástroja. Spomínaný majiteľ lyžiarskeho strediska by mohol ako riziko uviesť napríklad vodu, ak nemá zabezpečený jej prívod na kopec. Totiž skôr, ako ju bude môcť zaviesť, bude ešte musieť získať viacero povolení. Mal by do projektu napísať, čo všetko bude pre to musieť urobiť. Mal by tiež uviesť, aké dodatočné náklady mu môžu z toho vyplynúť, mal by vyšpecifikovať, že ich vie ako rizikové vyriešiť. "Nemal by schovávať niečo, čo by sa v budúcnosti mohlo ukázať ako prekážka. Nechceme schváliť projekt, ktorý nebude možné realizovať. V takomto prípade by sa peniaze z fondov zablokovali a museli sa vrátiť späť do Bruselu," vysvetľuje Ježo.
Ako tiež dopĺňa, podnikateľ, ktorý má záujem kúpiť obrábací stroj, by mal napríklad uviesť, že má preň zaškoleného pracovníka. Ak ho nemá, musí v rizikách napísať, že ho bude musieť dať rekvalifikovať. "Dôležité je, aby bolo z projektu cítiť, že to má žiadateľ premyslené a vie, ako chce projekt dotiahnuť do konca. Obchodný plán a oprávnené nástroje musia do seba zapadať," vysvetľuje Ježo.
Z marketingového plánu firmy, ktorá bude chcieť získať prostriedky na prezentáciu, napríklad v Kanade, by malo byť jasné, či má už nejaké kontakty s touto krajinou, či má na tomto trhu rozpracované nejaké aktivity a čo chce prezentáciou pomôcť riešiť.
Podobne aj pre obce
Niečo podobné, ale v menšom rozsahu, by mali v rámci projektov budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu uviesť aj obce a mestá. "Starosta by mal vedieť pripraviť projekt tak, aby bolo jasne cítiť, že mu ide o správnu vec, že sa snaží vytvoriť podmienky pre zamestnanosť a ďalšie s tým súvisiace synergické efekty pre obec," vysvetľuje Ježo. Tu podľa neho vidieť rozdiel oproti Sektorovému operačnému programu Základná infraštruktúra zastrešeného ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý obce a mestá nepodporuje z pohľadu ekonomických prínosov a budúceho zvyšovania zamestnanosti.
Podľa Ježa môže v rámci podpory cestovného ruchu obec získať prostriedky, napríklad, na rekonštrukciu historickej atrakcie, na opravu cestného prístupu k nej, alebo osadenie značiek a informačných pútačov popri ceste. "Mala by, podobne ako podnikateľ, na jednej strane uviesť, čo všetko bude chcieť zrekonštruovať a zároveň, napríklad, prezentovať, že sa už dohodla z cestovnými kanceláriami, ktoré budú tieto atrakcie využívať v rámci vlastných aktivít, alebo sa rekonštruované miesto dostane do informačného systému cestovného ruchu," uzatvára Ježo.