Za posledných sedem rokov si stavebníctvo pripísalo na svoje konto až 20 percent všetkých smrteľných pracovných úrazov a 15 percent úrazov s ťažkou ujmou na zdraví. Stavebné odvetvie patrí dlhodobo k najrizikovejšej práci, tvrdí hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Zlé plánovanie práce
„Najčastejšou príčinou závažných pracovných úrazov v stavebníctve sú pády osôb z výšky, zasypanie zamestnancov vo výkopoch, úrazy elektrickým prúdom a úrazy pri práci so stavebnými strojmi,“ vymenúva Vorobelová. Podstatná časť týchto úrazov podľa nej súvisí s chybami v plánovaní, a to najmä s nesprávnou organizáciou práce či použitím nebezpečných pracovných postupov.
„Často chýbajú alebo sú nedostatočné ochranné zariadenia a zabezpečenia. V zväčšenej miere sa zistené nedostatky spájajú so zlým technickým stavom dočasných elektrických zariadení na staveniskách,“ dodáva.
Nekvalifikovanosť robotníkov
Za problém v stavebníctve označila hovorkyňa aj to, že zamestnanci v tejto oblasti pracujú v mnohých prípadoch krátkodobo či sezónne a nemajú vytvorené potrebné pracovné návyky. Príčinou úrazov je aj nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný výkon.
„Najčastejšie sa pracovné úrazy stávajú pri výstavbe obytných a neobytných budov a pri výstavbe ciest a diaľnic,“ približuje hovorkyňa. K najväčšiemu počtu úrazov dochádza v malých a stredných firmách, ktoré tvoria viac ako 90 percent odvetvia. Z pohľadu toho, kedy sa úrazy stávajú, sú najrizikovejšími mesiace máj a august.
Postih za kroky proti predpisom
Od začiatku tohto roka eviduje inšpektorát 278 registrovaných pracovných úrazov v stavebníctve, z nich päť smrteľných a 14 s ťažkou ujmou na zdraví. Vlani ich bolo celkovo 463, vrátane šiestich smrteľných a 22 ťažkých. V roku 2012 malo z počtu 511 registrovaných úrazov pri práci 13 za následok smrť a 19 ťažkú ujmu na zdraví. „V prípade smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví hrozí zamestnávateľovi za porušenie predpisov postih najmenej 33-tisíc eur,“ uzatvára hovorkyňa Národného inšpektorátu práce.
Čo je pracovný úraz
Aby poškodenie zdravia alebo smrť boli pracovným úrazom, musia sa stať zamestnancovi v pracovnom pomere a musia vzniknúť nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri:
- plnení pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,
- inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa,
- činnosti, ktorá je predmetom pracovnej cesty,
- úkonoch potrebných na výkon práce,
- úkonoch potrebných pred začiatkom práce, zvyčajných počas práce alebo nevyhnutných po jej skončení,
- vyšetrení v zdravotníckom zariadení, ale vykonávanom na pokyn zamestnávateľa alebo pri ošetrení pri prvej pomoci a pri ceste na ne a späť
- plnení pracovných úloh.
Pracovný úraz je aj služobný úraz štátnych zamestnancov, vojakov, policajtov, hasičov, colníkov, príslušníkov SIS, väzenskej stráže a horských záchranárov.
Čo nie je pracovný úraz
Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa stal zamestnancovi pri ceste do zamestnania alebo z neho, a nie je ním ani úraz vzniknutý pri stravovaní, ošetrení alebo vyšetrení v zdravotníckom zariadení, ani na ceste na ne a späť.
Ako je to so živnostníkmi
Keďže nevykonávajú svoju prácu v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, úraz, ktorý vznikne živnostníkovi pri práci, nie je pracovným úrazom podľa Zákonníka práce.