Založiť si spoločnosť za jedno euro bude lákavé. Podnikať tak môžu začat aj ľudia bez väčšieho vstupného kapitálu. Čo ich však čaká, ak si založia takúto firmu?
Tu sú názory právnika Jána Marônka zo spoločnosti M2 Business a ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravilo novelu Obchodného zákonníka.
Názor právnika Jána Marôneka
Novelu ako aj samotné zavedenie jednoeurových eseročiek nepovažuje Ján Marônek „za šťastné riešenie“. Ak podnikateľ túto možnosť využije, musí podľa neho počítať s viacerými obmedzeniami.
Zamerať sa na majetok
„Štát kladie, či už vedome alebo nevedome, veľký význam inštitútu základného imania. Základné imanie však možno považovať len za účtovnú veličinu, ktorá nezohľadňuje bonitu spoločnosti. Ak štát chcel zabezpečiť to, aby sa zvýšila istota vyplácania peňazí v obchodných vzťahoch, tak sa mal skôr zamerať na majetok,“ zdôrazňil Marônek. Za jednoduché riešenie považuje zavedenie inštitútu ručenia spoločníkov do výšky ich vkladu zapísaného v obchodnom registri (momentálne je ručenie len do výšky nesplateného vkladu).
Podnikateľ pri jednoeurovej eseročke bude musieť tiež uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia na obchodných dokumentoch spoločnosti. Ak tak neurobí, ručí a zodpovedá za záväzky spoločnosti. Vzhľadom na to, že na Slovensku je 95 percent obchodných spoločností s imaním 5 000 eur, tak sa táto povinnosť bude vzťahovať aj na ne, lebo budú „spadať do koša spoločností“ s imaním pod 25 000 eur. Novelou sa teda nezavádza len možnosť zakladania jednoeurovej spoločnosti, ale podľa Marôneka aj ďalšie „nepochopiteľné prekážky a obmedzenia pre už existujúcich podnikateľov“.
Aj „malá“ faktúra by dostala firmu do krízy
Všetky 1-eurové spoločnosti budú podľa Marôneka automaticky v kríze, takže podnikateľa bude musieť zvolávať valné zhromaždenia, na mesačnej báze vyhotovovať závierky a prijímať opatrenia na prekonanie krízy.
„Táto povinnosť bude však postihovať všetky, aj súčasné subjekty, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako 4 ku100 (v roku 2016 je pomer stanovený na 6 ku 100 a v 2017 na 8 ku 100). Novelou sa teda nezavádza len možnosť zakladanie jednoeurovej spoločnosti, ale aj ďalšie nepochopiteľné prekážky a obmedzenia pre už existujúcich podnikateľov“. Keďže výška vlastného imania je priamoúmerná výške základného imania, právnik odporúča čo najvyššie základné imanie, aby bol splnený vyššie uvedený pomer imania a záväzkov.
Vyplatiť len časť zisku
Marônek tiež upozorňuje, že novela Obchodného zákonníka zavádza „podriadenosť“ pohľadávok spoločníkov voči spoločnosti, ak je v kríze. „Ak ako spoločník poskytnem na rozbeh firmy pôžičku a budem žiadať jej vrátenie, tak prednosť majú iní, tzv. cudzí veritelia. Týka sa to aj súčasných spoločností,“ pripomenul Marônek. V prípade že bude mať spoločnosť základné imanie 1 euro, tak si jej spoločníci môžu vyplatiť len 75 percent zisku a nemôžu si rozdeliť ani iné vlastné zdroje. „Toto obmedzenie sa týka len spoločností so základným imaním menším ako 5 000 eur, čiže netýka sa súčasných obchodných spoločností,“ uzavrel Marônek.
Viacerí právnicia a firemní ekonómovia tiež zdúrazňujú, že 1-eurová eseročka nie je vhodná pre startupové firme. Nie je to totiž pre ne dostatočne flexibilná.
Vyjadrenie ministerstva spravodlivosti
Nový typ obchodnej spoločnosti v žiadnom prípade neobmedzuje flexibilitu v podnikaní, práve naopak, umožňuje založiť obchodnú spoločnosť aj s minimálnym základným imaním, tvrdí rezort spravodlivosti. Takáto forma spoločnosti je vhodná skôr pre menšie startupy.
Obmedzenie tunelovania
Ministerstvo hovorí, že novela Obchodného zákonníka obmedzí aj tunelovanie eseročiek. Ide kontrétne o ustanovenie týkajúce aa krízy vo firme. „Kľúčovým je zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, ktorého porušenie je spojené so vznikom spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu. Zjednodušene povedané, ak firma, ktorá je v platobnej neschopnosti, alebo hroziacom úpadku, získa zdroje od svojich spoločníkov, tak tieto zdroje si nemôžu vybrať naspäť na úkor veriteľov. Ak by tak spravili, budú veriteľom ručiť vlastným majetkom“.
Okrem toho sa vytvoril sankčný mechanizmus v podobe registra diskvalifikácií za kvalifikované porušenie predpisov konkurzného práva.
Podľa ministerstva je logické, že ak má firma základné imanie vo výške jedno euro a objedná si služby hoci len za niekoľko stoviek eur, tak je nutné túto situáciu v záujme firmy i ochrany veriteľov urgentne riešiť.
„Ak spoločnosť nemá ani len na zaplatenie faktúry za telefón, tak je asi niekde problém a treba, aby sa spoločníci touto situáciou zaoberali a poskytli spoločnosti zdroje na jej chod,“ upozorňuje rezort. „Dôležité však je aj to, že povinnosť zvolávať valné zhromaždenie má význam len pri potenciálnom uplatňovaní zodpovednosti voči štatutárom. Ak firma problém vyrieši, riadne uhradí svoje záväzky a nedôjde k žiadnej škode, tak nikoho nebude zaujímať, či sa konalo valné zhromaždenie“.
Pokiaľ ide o samotný pojem kríza, tak z hľadiska praktického dosahu na podnikanie to podľa ministerstva znamená len to, že podnikateľ nesmie zvýhodňovať sám seba oproti iným veriteľom.
Jediné obmedzenie
Rezort spravodlivosti tvrdí, že jediné reálne obmedzenie sa týka prípadného tunelovania spoločností v kríze. „Tým nechceme dosiahnuť nič viac a nič menej ako to, že ak je firma v problémoch, tak najprv treba zaplatiť mzdu zamestnancom a faktúry dodávateľom, a nie dovoliť majiteľom vytiahnuť tieto zdroje z firmy“.
Model, o ktorom hovorí Marônek, by podľa ministerstva mohol byť nebezpečný, mohol by odrádzať od rozumného podnikateľského rizika. „Ak niekto riadne vložil do spoločnosti vklad napríklad 20-tisíc eur a spoločnosť skrachovala a neuhradila svoje záväzky napríklad z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti alebo iných objektívnych faktorov, tak by asi nebolo spravodlivé, aby sme takéhoto podnikateľa trestali vysokými pokutami,“ reagovalo na vyjadrenia Jána Marôneka ministerstvo spravodlivosti. Tvrdí, že pri návrhu právnej úpravy 1-eurových eseročiek „nešlo do žiadnych nevyskúšaných experimentov“.
Pri novele Obchodného zákonníka rezort spravodlivosti vychádzal z osvedčených modelov z vyspelých právnych kultúr, konkrétne z právnych poriadkov najvýznamnejších obchodných partnerov SR – Nemecka a Rakúska.