Dňa 4. decembra 2001 Hospodárske noviny uverejnili článok na tému Investičné privatizačné fondy. Venovali sa v ňom najväčšiemu z nich, bývalému VÚB Kupónu (Istrofin). Druhým najväčším bol Investičný fond PSIPS, a. s., Banská Bystrica, ktorý založila spoločnosť Slovenské investície, spol. s r. o., bol počtom získaných investičných bodov v prvej vlne kupónovej privatizácie druhým najväčším slovenským fondom. Investičné body mu zverilo viac ako 200-tisíc občanov, ktorých prilákal najmä sľub, že zakladateľ fondu bude od nich odkupovať kmeňové akcie zodpovedajúce ekvivalentu 1 000 investičných bodov za 20-tisíc korún. Po troch rokoch od skončenia prvej vlny kupónovej privatizácie sa väčšina z prihlásených 70-tisíc akcionárov vyplnenia prísľubu nedočkala. Ministerstvo financií SR, ktoré bolo dozorným orgánom nad činnosťou investičných spoločností a fondov, vykonalo v roku 1994 vo fonde PSIPS kontrolu, ktorá ukázala na nereálnosť naplnenia prísľubu. Neskôr ministerstvo na fond uvalilo nútenú správu a odobralo mu licenciu. V roku 1995 mienil fond vyriešiť požiadavky vlastných akcionárov tak, že zvolal mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom navrhoval znížiť základné imanie o takmer 40 %. Získané finančné prostriedky 1,5 mld. Sk sa mali použiť na vyplatenie sľúbených 20-tisíc korún pre každého prihláseného akcionára. Ministerstvo financií verdikt akcionárov neschválilo. Uskutočnenie takéhoto zámeru je v budúcnosti už nereálne -- podľa zákona o cenných papieroch sa na schválenie zníženia základného imania vyžaduje účasť najmenej polovice akcionárov na valnom zhromaždení. V prípade PSIPS je to podmienka prítomnosti približne 80-tisíc osôb. Ministerstvo financií SR 15. januára 1996 opätovne odobralo licenciu investičnému fondu PSIPS. Stalo sa tak približne mesiac po tom, ako Najvyšší súd SR zrušil predchádzajúce rozhodnutie ministerstva o odňatí licencie z marca 1995.
Odobratie licencie
Dôvodom odňatia licencie v marci 1995 boli výsledky kontroly vykonanej ministerstvom financií. Počas kontroly sa zistilo, že Investičný fond PSIPS neudržuje dostatočnú výšku likvidných prostriedkov vo vzťahu k prísľubom akcionárom. Zo zistení kontroly ďalej vyplynulo, že PSIPS si otvoril tzv. jumbo účet na RM-Systéme Slovakia, a. s., na ktorý vložil 314,2 mil. Sk a začal s odkupovaním akcií od vlastných akcionárov. Aj keď boli tieto prostriedky vykazované ako výpomoc či pôžička, došlo tu k ďalšiemu porušeniu zákona, pretože investičný fond nemôže poskytovať ďalším osobám pôžičky, výpomoci alebo úvery. Štatutári PSIPS si asi uvedomili, že porušujú zákon, a preto rozoslali svojim akcionárom informáciu, že verejný prísľub na seba prevzala s. r. o. Slovenské investície. Najpodstatnejším záverom z celej transakcie bolo to, že takýmto spôsobom získala spoločnosť Slovenské investície 14,38 % akcií PSIPS. Ak zoberieme do úvahy veľkú rozdrobenosť akcionárov, a to, že pri emitovaní akcií mal PSIPS okolo 270 000 akcionárov, tak 14-percentná účasť na valnom zhromaždení reprezentuje takmer 38 000 akcionárov. Výsledky kontroly okrem iného poukazovali aj na to, že záväzky fondu nezodpovedali záujmom akcionárov, pretože išlo o nehospodárne vynakladanie peňažných prostriedkov a neodôvodnené znižovanie majetku fondu. Predstavitelia PSIPS sa bránili tým, že vzhľadom na rozhodnutie MF SR z 19. septembra 1994 o pozastavení práva investičného fondu nakladať s jeho majetkom, nemali možnosť splniť uložené povinnosti. To znamená, že do lehoty 30 dní nemohli vykonať úkony smerujúce k navráteniu neoprávnene vyplatených súm v prospech spoločností Slovenské investície, s. r. o., a Capital IS, s. r. o., na účet PSIPS a previesť všetky peňažné prostriedky na jeden bankový účet depozitára investičného fondu. Táto skutočnosť bola podľa predstaviteľov fondu dôvodom, prečo nedodržala dostatočnú výšku likvidných prostriedkov vo vzťahu k akcionárom.
IF PSIPS podal 12. júna 1995 žalobu na Ministerstvo financií SR, v ktorej sa domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutí ministerstva. PSIPS ministerstvu vytýkal nedodržanie procesnoprávnych podmienok správneho konania, nekonkrétnosť, neodôvodnenosť a nepodloženosť tvrdení, ktoré boli uvedené ako dôvody odňatia licencie. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sa pri väčšine dôvodov ministerstva konštatuje nepresvedčivosť, nepreskúmateľnosť, absencia jednoznačnej právnej terminológie a jej aplikačných a interpretačných pravidiel. Rozsudok poukazuje aj na nekonkrétnosť a nedostatočnosť odôvodnení tak, aby z nich bolo možné posúdiť, či sa správny orgán (MF SR) zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon stanovuje ako predpoklad rozhodnutia. Podľa odôvodnenia rozsudku tiež nebolo jasné, či k rozhodnutiu ministerstvo dospelo pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona. Inými slovami, kontrolou zistené skutočnosti neboli sformulované tak, aby ich súd mohol považovať za postačujúce na posúdenie veci. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu z 10. októbra 1995 sa okrem iného uvádza, že rozhodnutia MF SR sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich Najvyšší súd SR zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie.
Zrušené rozhodnutia ministerstvo financií znova posúdilo, dopracovalo a vydalo opätovné rozhodnutie o odňatí licencie. Za núteného správcu, a to až do obdobia vstupu PSIPS do likvidácie určilo Harvardskú investičnú spoločnosť (HIS), a. s. V ďalšom priebehu sa určený nútený správca stretol aj s takým problémom, ktorý -- dá sa povedať -- bol tým kardinálnym: žiadali, aby HIS bola nejakou formou zapísaná do obchodného registra ako nútený správca, pretože všade sa nútený správca musel preukazovať 14-stránkovým rozhodnutím ministra financií o dočasnej správe. Túto skutočnosť, že v obchodnom registri nebola uvedená HIS ako nútený správca, zneužívali štatutári IF PSIPS na uvedenie tretích osôb do omylu. Nikde nebolo uvedené, že fondu je odobratá licencia a že dočasným správcom je HIS, na ktorého prechádza aj pôsobnosť štatutárneho orgánu a pôvodné orgány sa musia zdržať akéhokoľvek konania. Preto sa často stávalo, že v mene PSIPS konali dve rôzne skupiny s rôznymi záujmami. Zatiaľ čo núteného správcu akceptovali len málokde, a to na základe jediného dokumentu, ktorým bolo rozhodnutie MF SR, "bývalých" štatutárov akceptovali všade, pretože boli zapísaní v obchodnom registri ako právoplatní reprezentanti PSIPS. Nesúlad v obchodnom registri so skutočným stavom sa pokúšala napraviť aj HIS, pretože PSIPS viedol spory aj v ČR, kde za právoplatný doklad o správcovstve bol uznateľný len výpis z obchodného registra. Preto sa predstavitelia HIS vybrali osobne za vtedajším predsedom krajského súdu, do ktorého pôsobnosti patrí aj obchodný register, aby bolo meno núteného správcu zapísané v obchodnom registri. Aj napriek podrobnému vykresleniu celej genézy vývoja PSIPS a osobnému ubezpečeniu, k spomínanému zápisu mena správcu nedošlo.
Fakt, že v obchodnom registri nebola v nijakej podobe ani zmienka o dočasnej správe, spôsoboval mnoho problémov s negatívnym finančným dosahom na akcionárov fondu. Posledný je prípad s akciami IRB, a. s. Predstavitelia PSIPS, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, sa mimosúdne dohodli s obchodníkom s cennými papiermi ARDS, o. c. p., a. s., na vyhlásení obchodu s akciami IRB spred troch rokov za neplatný. Na základe tohto zmieru by mal PSIPS poslať na účet ARDS takmer 125 mil. Sk a opačným smerom by malo putovať v tom čase prakticky bezcenných 87 449 akcií IRB, a. s. V prípade, že by bol v obchodnom registri ako štatutárny orgán uvedený nútený správca, tento scenár by nebol možný. Väčších či menších problémov aj pri výkone nútenej správy bolo množstvo. S výkonom rozhodnutia správneho orgánu jedného štátu na území druhého štátu boli vždy problémy, a na to nepamätala ani dohoda o rozdelení republiky. Preto sa stalo, že už počas pôsobenia núteného správcu v októbri 1996 z majetkového účtu PSIPS vedeného v českom SCP predal Miroslav Nakládal, ako predseda predstavenstva PSPIS, akcie v celkovej hodnote 86 mil. Kč, pričom táto suma nebola pripísaná na bankový účet v prospech PSIPS. Nebola to však prvá operácia M. Nakládala s českým portfóliom IF PSIPS, pretože najväčší je prípad, pri ktorom Miroslav Nakládal za PSIPS predal ešte pred zavedením dočasnej správy akcie v hodnote 866 mil. Sk. Kupujúcim bola s. r. o. České investice Zlín, ktorej stopercentným vlastníkom bol Miroslav Nakládal, hlavný zakladateľ PSIPS. Akcie, ktoré predal prakticky sám sebe, prešli na českú spoločnosť, ktorá je už medzitým zlikvidovaná. Na účet IF PSIPS však doteraz nezaplatila ani jedinú korunu. Keďže dočasný správca nebol zapísaný v obchodnom registri, nemohol počas niekoľkých rokov úspešne podať žalobu. Nemá totiž aktívnu legitimáciu, za ktorú v ČR považujú len výpis z obchodného registra. Z tohto dôvodu nútený správca ťahal v množstve káuz nielen v ČR, ale aj na Slovensku, najmä v Banskej Bystrici, za kratší koniec.
Podľa doteraz zverejnených informácií poskytoval napríklad komerčný právnik Peter Púchovský právne služby PSIPS na základe zmluvy z roku 1994 (obdobie pred zavedením nútenej správy) za mesačný paušál 200 000 Sk. V zmluve bola zakotvená aj veľmi veľká sankcia - asi 20 % za mesiac - za nedodržanie podmienok zmluvy. Podľa vyjadrenia núteného správcu, celý proces vyplácania odmeny za poskytnuté právne služby prebiehal takto (je potrebné pripomenúť, že celý proces je úplne legálny. Z formálnej stránky. Z morálneho hľadiska určite nie.):Právny poradca pošle faktúru na mesačný paušál 200 000 Sk na adresu PSIPS. Tam to však nemá kto prebrať, pretože štatutári sa striktne držia rozhodnutia MF SR, že sa musia zdržať akéhokoľvek konania. Preto dodávateľ istý čas čaká, a ak mu neprídu peniaze na účet v určitej lehote, pošle výzvu na zaplatenie, avšak znova štatutárom na adresu PSIPS. Tí výzvu prevezmú, čím disponuje právny zástupca dokladom, že výzva bola riadne prevzatá. Avšak na účet mu znova nepríde ani koruna. Potom dá dodávateľ celú záležitosť na súd. Následne súd zvolá konanie o exekúcii, kam prídu štatutári PSIPS, ktorí s exekúciou súhlasia, a preto súd konanie uzavrie, keďže PSIPS súhlasí s exekúciou. Výsledkom súdneho konania je platobný rozkaz na zaplatenie, ale už nie na pôvodných 200 000 Sk, ale na omnoho vyššiu sumu. Štatutári opäť na rozkaz nereagujú. Po nejakom čase nastupuje exekútor, ktorý príde priamo do banky a exekvuje už 1,313 mil. Sk. Podľa údajov núteného správcu takýmto spôsobom exekútor zexekvoval 6 805 850,23 Sk. Z toho komerčný právnik dostal 4,873 mil. Sk, druhý komerčný právnik 0,797 mil. Sk a exekútor 1,135 mil. Sk. Na záver len vyjadrenie vyšetrovateľky Policajného zboru, ktorá tento postup charakterizovala ako činy, ktorých spoločenská nebezpečnosť nie je žiadna. M. Nakládal, ktorý sa pod väčšinu transakcií podpísal, čelil v tejto súvislosti viacerým žalobám, ktoré, mimochodom, v tom období boli v tlači široko medializované. V dokumentácii Krajského súdu v Banskej Bystrici sa nachádza súdny spis s rozsudkom, podľa ktorého bol jediným majiteľ a konateľ správca PSIPS, spoločnosti Slovenské investície, s. r. o., Banská Bystrica právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody dva a pol roka a peňažný trest milión korún. Podľa senátu KS v Banskej Bystrici bol Nakládal vinný zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania. Stámilióny korún, ktoré patrili dôverujúcim občanom, sú však už dávno v iných rukách. Štátny majetok, ktorý sa mal spravodlivo rozdeliť medzi ľudí, získali vo väčšine prípadov špekulanti. Ani nútená správa PSIPS, ktorú vykonávala HIS, sa neobišla bez škandálov. Jedným z najviac medializovaných bol prípad predaja akcií IRB, a. s., v prospech ARDS, o. c. p., a. s., za cenu o 22 miliónov Sk nižšiu, ako bola cena týchto cenných papierov v tom čase na trhu. Ďalšou, neskôr medializovanou kauzou bolo ocenenie majetku PSIPS pri začiatku nútenej správy. Pretože štatutárni zástupcovia PSIPS odmietli, v rozpore s rozhodnutím MF SR, odovzdať nútenému správcovi všetky dokumenty týkajúce sa PSIPS, nútený správca musel začať svoju činnosť tzv. rekonštrukciou účtovníctva PSIPS. Táto situácia spôsobila zaujímavé ohodnotenie akcií v portfóliu PSPIS, a síce ich nadobúdacou hodnotou (t. j. 1000 Sk za akciu), a to napriek tomu, že v tomto období všetky tieto akcie už dávno mali svoje trhové ceny, ktoré boli vo väčšine prípadov nižšie ako ich nominálna hodnota. Ale odmena správcu sa vypočítavala v zmysle ustanovení zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch z hodnoty majetku v investičnom fonde. Najväčšou však bola kauza úložky finančnej hotovosti PSIPS na bankovom účte u depozitára. Depozitárom PSPIS totiž bola dnes už neslávne známa AG Banka, a. s., Nitra. A stav na účte PSPIS bol približne 1,2 miliardy slovenských korún. Je otázne, koľko sa z týchto peňazí podarí získať. HIS nezmenil depozitára a nepreviedol peniaze z AG Banky do inej bankovej inštitúcie. Údajným dôvodom boli obavy, že by iný bankový subjekt vydal peniaze PSIPS bývalým štatutárom, ktorí figurovali v obchodnom registri. Podľa vyjadrení HIS sa z tohto vkladu podarilo započítať 700 mil. Sk.
Ustavične prebiehalo paralelne niekoľko súdnych sporov na rôznych úrovniach. Riešenie sa začalo črtať až v roku 1999. Predchádzalo mu však podanie protestu zo strany Generálnej prokuratúry SR. Proti rozhodnutiu MF SR o odňatí povolenia podala Generálna prokuratúra 21. 1. 1998 (po viac ako jeden a pol roku ) protest. V tomto proteste sa konštatovalo, že ministerstvo hrubo porušilo zákon a z tohto dôvodu žiada rozhodnutie zrušiť. V súlade s daným protestom bolo MF SR povinné napadnuté rozhodnutie zrušiť v lehote 30 dní od doručenia protestu. To sa však neuskutočnilo. Až ministerka financií Brigita Schmögnerová listom 1. 2. 1999 požiadala generálneho prokurátora SR Milana Hanzela, aby využil zákon o prokuratúre a pre nedostatok verejného záujmu vzal protest späť ešte pred rozhodnutím MF o proteste. V ten istý deň, 1. 2. 1999, oznámil JUDr. Ivan Minár v zastúpení generálneho prokurátora štátnemu tajomníkovi MF Viliamovi Vaškovičovi, že Generálna prokuratúra berie protest späť. Zároveň oznámil, že v tejto veci uvažuje o prijatí iného opatrenia, na ktoré je prokurátor zákonom oprávnený. O dva mesiace neskôr, 30. 3. 1999, oznámil JUDr. Martin Lauko, 1. námestník generálneho prokurátora SR, právnickej kancelárii zastupujúcej IF PSIPS, že generálna prokuratúra stiahla svoj protest späť. Súčasne však oznámil, že dňom 30. 3. 1999 reagoval na porušenie zákona v postupe ministerstva a požiadal MF SR, aby odstránilo porušenie zákonov, ku ktorému došlo v doterajšom postupe.
Tabuľka
Vybrané ekonomické ukazovatele (tis. Sk)
Ukazovateľ*31. 12. 1994*31. 12. 1995*31. 12. 1996*31. 12. 1997*31. 12. 1998*30. 6. 1999*31. 12. 1999*31. 12. 2000
Aktíva celkom*3 450 403*2 907 960*3 025 501*2 789 817*3 186 962*3 272 051*2 119 082*-
Vlastné imanie*2 877 289*2 677 616*2 972 737*2 589 549*3 099 070*3 222 645*2 070 846*-
Základné imanie*376 026*3 760 826*3 760 826*3 760 826*3 760 826*3 760826*3 760826*-
Cudzie zdroje*131 329*208 128*51 935*200 268*49 353*49 406*48 152*-
Prevádzkový hospodársky výsledok*- 95 756*- 327 142*- 81 607*- 251 744*- 417 170*- 629* - 1 359 608*-
Hospodársky výsledok z finančných operácií*136 898*- 1 621 688*72 096*- 627 158*182 520*79 006*299 155*-
Mimoriadny hospodársky výsledok*163 947*306*12 568*- 350*-*-*1*-
Hospodársky výsledok za účtovné obdobie*199 941*- 1 948 542*- 4 307*- 879 252*- 258 246*78 377*- 1 087 366*-
Údaje k 31. 12. 2000 nie sú dostupné. V par. 80 ods. 1 zákona o cenných papieroch, je síce stanovená povinnosť emitenta verejne obchodovateľných cenných papierov najneskôr do piatich mesiacov po uplynutí kalendárneho roka (v tomto prípade do 31. 5. 2001) zverejniť výročnú správu o výsledkoch svojho hospodárenia. Správca konkurznej podstaty úpadcu PSIPS si však túto povinnosť podľa dostupných informácií nesplnil. Jedine zverejnená auditovaná ročná účtovná závierka PSIPS by mohla vyvrátiť (alebo potvrdiť) pochybnosti o priebehu konkurzu.
Dňa 27. 9. 1999 sa právna kancelária zatupujúca IF PSIPS obrátila na Európsky súdny dvor v Štrasburgu, kde žiada, aby bola SR zaviazaná zaplatiť IF PSIPS 4 mld. Sk ako náhradu škody a spravodlivého zadosťučinenia. Tajomník súdu listom zo dňa 29. 11. 1999 potvrdil príjem sťažnosti a oznámil, že súd ju prerokuje. Rozhodnutie MF SR zo dňa 15. 1. 1996 definovalo výkon HIS ako dočasnú správu do vstupu IF PSIPS do likvidácie. Toto rozhodnutie však nadobudlo účinnosť až dňom doručenia. Tento deň doručenia bol prvý obranný útok, resp. prvá veľká obrana zo strany štatutárov zapísaných v obchodnom registri, ktorí rozporovali prevzatie rozhodnutia, a tým aj nadobudnutie jeho platnosti. Lenže rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ešte v roku 1996 potvrdilo právoplatnosť a prevzatie. Neprevzal to síce štatutárny zástupca, ale prevzal to človek, ktorý bežne komunikoval s poštármi. Bol to prevziať na pošte v Banskej Bystrici, kde je aj podpis o prevzatí. Na svete je aj rozhodnutie okresného súdu z novembra 1996 o vstupe PSIPS do likvidácie. Štatutári PSIPS sa proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolali. Krajský súd však vrátil celú vec okresnému súdu na ďalšie prešetrenie, a ten v marci 1999 potvrdil svoje predchádzajúce rozhodnutie o vstupe PSIPS do likvidácie. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa štatutári odvolali, a tak išla celá vec na Najvyšší súd SR. Ten 8. 3. 2000 prerušil konanie na neurčito, pretože právni zástupcovia PSIPS deklarovali nové skutočnosti -- že mimoriadne valné zhromaždenie PSIPS konané 4. 2. 2000 rozhodlo o jeho likvidácii. Predstavenstvo PSIPS totiž zvolalo MVZ na 4. 2. 2000 o 9.00 hod. do hotela Šachtička pri Banskej Bystrici inzerátom v Roľníckych novinách v rubrike riadková inzercia uverejneným len deň predtým, t. j. 3. 2. 2000. Už sám dátum a forma uverejnenia inzerátu a miesto s časovým údajom konania MVZ napovedajú mnoho o tom, že predstavenstvo PSIPS nechcelo mať veľa svedkov na MVZ. Treba ešte pripomenúť, že o konanie MVZ požiadala 4. 1. 2000 lichtenštajnská spoločnosť Akolade Stiftung, ktorá vlastní najväčší, 14,38-percentný podiel v PSIPS. Ako dôvod uviedla, že 1. 1. 2000 vstúpil do platnosti zákon č. 386/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, ktorý hovorí, že investičné fondy vzniknuté do 1. 1. 2000 sú povinné do 30. 6. 2000 rozhodnúť buď o premene na otvorený podielový fond, alebo sa zrušia likvidáciou. Počet 541 129 akcií (14,38 %) najprv nadobudla spoločnosť Slovenské investície, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom bol predseda predstavenstva PSIPS Miroslav Nakládal. Tento 14,38-percentný balík akcií IF PSIPS bol neskôr prevedený na Akolade Stiftung. Tá správou jej akcií splnomocnila spoločnosť PTS, s. r. o. Za povšimnutie vari stojí skutočnosť, že spoločnosť PTS, s. r. o., je bývalá spoločnosť Slovenské investície, spol. s r. o., ktorá dňom 30. 10. 1997 zmenila svoje obchodné meno. Ale späť k 40-minútovému MVZ, na ktorom sa okrem najväčšieho vlastníka zúčastnil ešte jeden akcionár vlastniaci 3732 akcií, čím podiel zúčastnených akcionárov na MVZ dosiahol 14,47 % na základnom imaní PSIPS. Aj napriek niekoľkým protestom menšieho zúčastneného akcionára si najväčší vlastník odhlasoval zrušenie PSIPS likvidáciou, a za likvidátora bol vymenovaný dočasný predseda PSIPS.
Zlatý klinec
Odročením súdneho pojednávania na Najvyššom súde tak zainteresované strany získali prepotrebný čas na naozaj excelentnú bodku za existenciou PSIPS. Tou bolo 14. 4. 2000 rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - Investičný fond PSIPS, a. s. Podnet na vyhlásenie konkurzu dala spoločnosť B CONSULT, a. s. (zo skupiny Penta Group), ktorá si uplatňovala časť pohľadávky bývalej investičnej spoločnosti VÚB Invest, a. s., v hodnote 1 478 361,13 Sk. Sudca JUDr. Juraj Danko okrem iného v rozhodnutí konštatoval, že PSIPS si po dlhší čas neplnil splatné pohľadávky voči spoločnostiam FA GROUP, s. r. o., Koval & spol., s. r. o., Slovenské investície, spol. s r. o. a VÚB Invest, a. s., v sume 423 057 000 Sk. Podľa vyjadrení HIS, nútený správca tieto pohľadávky vo svojej evidencii neviedol. Správcom konkurznej podstaty druhého najväčšieho slovenského investičného fondu sa stal JUDr. Miroslav Háber, Trhová ul. č. 1, 960 01 Zvolen (tel.: 0855/532 06 56). Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici tak len o týždeň predbehlo pojednávanie na Najvyššom súde SR, ktorý mal rozhodnúť a 19. 4. 2000 aj rozhodol o likvidácii PSISP. Konkurz by teoreticky mohol byť z hľadiska akcionárov aj veriteľov IF PSIPS najlepším riešením. Na rozdiel od vstupu do likvidácie sa totiž zastavujú všetky súdne spory. Niektoré z nich môže obnoviť jedine správca konkurznej podstaty. Podľa zverejnenej správy o hospodárení evidoval IF PSIPS ku koncu roka 1999 záväzky vo výške viac ako 48 mil. Sk. Hodnota majetku IF PSIPS a jeho likvidita je však otázna. Výhodou konkurzu teda môže byť jedine zastavenie súdnych sporov. V prípade, že likvidačný zostatok bude malý, môžu si prísť na svoje veritelia na úkor akcionárov. Navyše hrozí nebezpečenstvo, že sa zrazu vynoria doteraz neznámi veritelia, ktorí si budú nárokovať sumy v stámiliónoch korún. Podľa vyjadrenia odborníkov na kapitálový trh "....bolo vyhlásenie konkurzu (na PSIPS) podozrivo rýchle. Podľa mojich poznatkov sa tak stalo na základe fiktívnych pohľadávok..." Najzaujímavejšou skutočnosťou je však to, že tento konkurz vôbec prebehol. Nakoľko existuje predbežné opatrenie banskobystrického súdu (30Cb 280/95-Mš-526) z marca 1999, ktorým potvrdil, že iba HIS je oprávnená vykonávať správu majetku PSIPS v celom rozsahu a taktiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (6Obo 239/99) z 29. októbra 1999 o tom, že predstavenstvo IF PSIPS sa má zdržať akéhokoľvek konania v mene IF PSIPS. Keď ale súd, ktorý rozhodoval o vyhlásení konkurzu na majetok PSIPS, neskúmal, či má vyrozumieť ešte niekoho iného, vzniká podozrenie, že toto môže byť tunel, ktorým môže vytiecť zvyšok prostriedkov zo PSIPS. Je úplne nepochopiteľné, ako je možné, že JUDr. Danko, ktorý rozhodoval o konkurze, nevedel o HIS, keď už aj vrabce na streche tohto súdu vedia podrobnosti o tejto dlhoročnej kauze. Ako je možné, že JUDr. Danko rozhodol o konkurze bez prítomnosti a upovedomenia HIS ako správcu majetku PSIPS? Pohľadávka, na základe ktorej bol vyhlásený konkurz na majetok PSIPS sa totiž v účtovníctve PSIPS nenachádzala a HIS ako správca majetku teda o tejto pohľadávke nemal, podľa vyjadrení p. Hollého, žiadne vedomosti. Zaujímavou je aj skutočnosť, že na súdnom pojednávaní, na ktorom došlo k expresnému vyhláseniu konkurzu na majetok PSIPS zastupovali PSIPS osoby, ktoré si zároveň prihlásili prostredníctvom svojich firiem splatné pohľadávky. Podľa auditovaných údajov z účtovnej uzávierky, boli záväzky PSIPS k 31.12.1999 48 miliónov Sk, t.j. 16 násobne menšie ako dnes uvádzaná suma 780 mil. Sk o ktorej akcionárov fondu informoval jeden z veriteľov. Taktiež z rovnakého zdroja uvádzaný stav disponibilnej hotovosti vo výške 94 miliónov nekorešponduje s informáciami p. Hollého pre týždenník TREND, ktorý uvádza sumu trojnásobne vyššiu. Vychádzajúc z týchto informácií môže človek začať pochybovať o objektívnosti celého priebehu konkurzu. Rovnako skutočnosť, že v konkurze je zainteresovaná spoločnosť, ktorá používa neslávne známe pracovné metódy "predbežného opatrenia" prípadne odkupovania "pochybných" pohľadávok s následným uvalením konkurzu na spoločnosti, ktorých sa tieto pohľadávky týkajú nemôže žiadneho akcionára naplniť optimizmom. Všetko sa nakoniec môže skončiť tým, že sa šokovanej verejnosti oznámi výsledok "úspešného" konkurzu a PSIPS nakoniec pôjde do likvidácie, samozrejme, že s veľmi nízkym, ak nie nulovým likvidačným zostatkom pre akcionárov. Smutné na tom je, že všetko prebehne súlade s platnou legislatívou. Vzniká tu logická otázka. Čo môžu robiť v tomto prípade akcionári, a aké majú vlastne práva? Vyhlásením konkurzu totiž nezanikajú žiadne práva akcionára uvedené v Obchodnom zákonníku. Tieto akcionárske "práva" sú však v tomto právnom predpise formulované iba okrajovo a bežný akcionár z nich nemá nič. Dokonca aj v prípade, že akcionár má podozrenie, že pri vyhlásení konkurzu došlo k pochybeniu nie je, bohužiaľ, osobou oprávnenou na podanie odvolania. Oprávnenou osobou je totiž iba veriteľ, ktorý podal žiadosť na vyhlásenie konkurzu alebo dlžník. V kauze PSIPS to bola v podstate jedna osoba. Akcionárovi ostáva v zmysle platnej legislatívy iba možnosť podania podnetu na začatie trestného stíhania ak má dôkazy o tom, že ktorákoľvek osoba zainteresovaná v tejto kauze prekročila svoje právomoci. A zákon o konkurze a vyrovnaní neukladá povinnosť správcovi konkurznej podstaty poskytovať akcionárom úpadcu akékoľvek informácie...
Zatiaľ sa nikomu nechcelo tento začarovaný kruh preťať. A tak akou - takou šancou zostáva iba tlak okradnutých akcionárov na príslušné orgány, keď sú nečinné tie subjekty, ktorým povinnosť vyhľadávať prípady porušovania zákona vyplýva zo zákona. Prokuratúra, prípadne Ministerstvo spravodlivosti niekedy konajú pozoruhodne rýchlo...
Predstavenstvo (od: 31. 12. 1991)
Ing. Miroslav Nakládal - predseda (od: 31. 12. 1991)
Ing. Ivo Strážovec - podpredseda (od: 31. 12. 1991)
Ing. Jozef Šalma - podpredseda (od: 20. 4. 1993)
Ing. Vladislav Jaroš - podpredseda (od: 31. 12. 1991 do: 19. 4. 1993)
Prokúra: Ing. Ivan Bošela CSc. (od: 08. 12. 1994)
Dozorná rada: Ing. Zdenka Slivková - predseda (od: 20. 4. 1993)
Ing. Jela Faltányová - člen (od: 7. 7. 1993)
PaedDr. Svätopluk Polach - člen (od: 20. 4. 1993)
Hana Bosáková - člen (od: 20. 4. 1993 do: 06. 7. 1993)