Peňažná zábezpeka je pre Finančnú správu forma ochrany pred daňovými špekulantmi, prípadne pred podnikateľmi, ktorí chcú dobrovoľnú registráciu na DPH, ale štát ich zaradil medzi podozrivé firmy. Či už preto, že len začínajú podnikať, alebo preto, že nedokážu platiť dane v termíne, hoci nie z vlastnej viny.
Keď teda vznikne podnikateľovi daňový nedoplatok, štát mu tento dlh sťahuje automaticky zo spomínanej zábezpeky. „Správca dane ju strhne bez toho, že by vyzýval podnik na to, aby nedoplatok na DPH uhradil,“ vysvetľuje Vladimír Bartoš, daňový poradca spoločnosti Baker Tilly Slovakia. Samozrejme, o použití zábezpeky na daň, či už celej sumy alebo jej časti, vydá správca dane rozhodnutie. Po tom, ako sa daňová zábezpeka celá vyčerpá, daniari od podnikateľa nepožadujú, aby ju doplatil.
Keď uplynie dvanásť mesiacov od zloženia zábezpeky a podnikateľ nedoplatky na DPH ani na ostatných daniach nemá, Finančná správa je povinná mu zálohu vrátiť. Vracia ju do 30 dní, buď celú, alebo časť, ktorá sa na nedoplatky nepoužila.
„Ak má daňovník nedoplatky na ostatných daniach, daňový úrad preúčtuje zábezpeku najskôr k prvému dňu 30-dňovej lehoty, a až potom vráti zostávajúcu časť podnikateľovi,“ hovorí Bartoš. Pri vrátení peňažnej zábezpeky alebo jej časti správca dane už nevydáva rozhodnutie, ale iba oznámenie o jej použití.
Zábezpeky však môžu byť nepríjemnou brzdou. Ako hovorí účtovná poradkyňa Jaroslava Lukačovičová, keď má podnikateľ naplánované aktivity alebo investície a príde mu do toho zábezpeka, môže mu to stopnúť plánovaný biznis. „Niektorí podnikatelia si to kompenzujú tak, že zloženie zábezpeky nechávajú správcovi dane na kompenzáciu s daňovou povinnosťou k DPH, ktorá im vznikne, a financie použijú na svoje podnikanie,“ argumentuje poradkyňa. Zábezpeky spolu s dokladovaním základného imania a daňovými licenciami teda podľa nej nevytvárajú dobrý štart, ale ani priebeh podnikania.
Podľa niektorých expertov je pre podnikateľské subjekty oveľa väčšou záťažou ani nie tak samotná zábezpeka na DPH, ako skôr dlhý proces registrácie. „Správca dane totiž vyžaduje preukázať vykonávanie ekonomickej činnosti, ako napríklad vedenie účtovníctva, zmluvné vzťahy či realizované transakcie,“ vysvetľuje Milan Černák, managing partner spoločnosti Leon Tax.
Zo strany daňových úradov tak neraz dochádza aj k miestnemu zisťovaniu. Priemerný čas registrácie na DPH sa tým podľa skúseností Leon Tax predlžuje približne na dva mesiace. „Napríklad v Českej republike alebo v Maďarsku sa registrácia k DPH dá vybaviť ,na počkanie‘,“ uzatvára Černák.
U každého žiadateľa o registráciu na DPH (aj začínajúceho podnikateľa) sa preveruje, či:
a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom (spoločníkom) firmy,
1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku daňové nedoplatky aspoň 1 000 eur, pričom vznikli v relevantnom období
2. ktorej sa zrušila registrácia a dôvody nastali v období, keď bola konateľom (spoločníkom) tejto firmy
b) konateľ (spoločník) tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba s neuhradenými nedoplatkami aspoň 1 000 eur, alebo ktorej sa zrušila registrácia
c) konateľ (spoločník) tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo firma, ktorá je alebo bola konateľom (spoločníkom) inej firmy, ktorá:
1. má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky aspoň 1 000 eur, pričom vznikli v relevantnom období a v čase žiadosti o registráciu neboli zaplatené
2. má zrušenú registráciu a dôvody nastali v období, keď táto fyzická osoba alebo firma bola jej konateľom alebo spoločníkom
d) táto osoba v čase podania žiadosti o registráciu už podniká, teda dodáva tovary alebo služby, alebo vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie
Zdroj: FR SR