Toto rozhodnutie môže ovplyvniť aj očakávané rozhodovanie Ústavného súdu SR vo veci podania skupiny poslancov NR SR zastupovaných Danielom Lipšicom, ktorí sa usilujú o to, aby ÚS vyslovil protiústavnosť vykonania interrupcie na základe slobodného rozhodnutia ženy. Ak by Lipšicova argumentácia príslušný senát ÚS presvedčila, Slovensko by sa zaradilo k takým krajinám, akou je napríklad Írsko, kde sú interrupcie zakázané.
"Každé rozhodnutie si vyžaduje podrobnú analýzu, zvlášť, ak sa týka práva na život. Ústavný súd posudzujúci problematiku legislatívy o umelom prerušení tehotenstva bude musieť rozhodovať na základe úpravy článku 15 našej ústavy," povedal poradca ÚS Ladislav Oros. Dodal, že ÚS vždy vychádza a judikatúry ESĽP, najmä v konaní o sťažnostiach fyzických a právnických osôb, a zohľadňuje ju.
Rozhodnutie ESĽP tak dáva šance odporcom Lipšicovho návrhu. Ak by to nespravil, "mohli by sa títo obrátiť na ESĽP, ktorý by rozhodol v podobnom zmysle, ako to bolo v poslednom prípade," uviedla pre HN právnička Andrea Cisárová.
Súd totiž zamietol žalobu ženy, ktorá sa domáhala odškodnenia za chybu lekárov z francúzskej nemocnice v Lyone. Lekári si ju pomýlili s inou pacientkou a uskutočnili zákrok následne vedúci k nevyhnutnej interrupcii. Právnici poškodenej pacientky sa v žalobe odvolávali na ochranu práva na život zakotvenú v článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Tento článok hovorí o tom, že "právo každého na život je chránené zákonom". Pojem "každý" však možno interpretovať rôzne. Odporcovia potratov tvrdia, že život saq začína samotným aktom oplodnenia, a preto ho treba chrániť po celý čas prenatálneho štádia. Viacerí lekári a bioetici sa však vyjadrujú iným spôsobom. "V začiatočnom štádiu vývoja nemožno hovoriť o ľudskej bytosti, je to jednoducho len zhluk buniek," hovorí člen Centrálnej etickej komisie ministerstva zdravotníctva a bioetik Peter Sýkora z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Súd pomerom hlasov 14 : 3 rozhodol, že táto ochrana sa nevzťahuje na ľudský plod. Súdne rozhodnutie však neurčilo, či je plod ľudskou bytosťou alebo nie. "Súd je presvedčený, že nie je žiaduce ani možné odpovedať na otázku, či nenarodené dieťa je už osoba v zmysle článku 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv," uvádza sa v súdnom rozhodnutí. Jedným z troch sudcov, ktorí hlasovali proti takémuto rozhodnutiu, bola aj Viera Strážnická. Svoj postoj odôvodňujú tým, že "napriek tomu, že právne začína jedinec jestvovať až narodením, neznamená to podľa nich, že sa na nenarodené dieťa právo na ochranu života nevzťahuje".
Daniel Lipšic je presvedčený o tom, že svojím verdiktom ESĽP veľmi zreteľne povedal, že otázka miery ochrany nenarodeného ľudského života je vecou národného práva, a nie jeho vecou. Súd podľa neho jasne povedal, že skutočnosť, kedy sa začína život, musí byť rozhodnutá na úrovni jednotlivých štátov. Súd zároveň podľa neho priznal možnosť rôznorodej úpravy ochrany nenarodeného života v jednotlivých členských štátoch Rady Európy. Minister dodal, že všetko možno interpretovať rôzne, a teda aj rozhodnutie ESĽP. "Mali by sme sa však držať interpretácie, ktorá je principiálna, a nie účelová," doplnil. Člen centrálnej etickej komisie, genetik a gynekológ Michal Ondrejčák, sa odmieta na základe informácií z médií vysloviť k spomínanému rozhodnutiu. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda skonštatoval, že treba jasne rozlíšiť úmyselné a neúmyselné konanie. Stotožňuje sa s názorom Európskeho súdu, že neúmyselný potrat nie je zabitie. Rázne však odmietol výrok francúzskych súdov, že plod nie je ľudská bytosť.