Trhy sú teraz na vrchole, páči sa mi to. Idem do toho aj ja!
Chyba. Masy ľudí reagujú na správy v televízii alebo rádiu. Ak počujú slovo kríza niekoľkokrát denne, majú hlavy bôľ a boja sa čohokoľvek, čo je spojené nielen s investovaním, ale vôbec obchodovaním ako takým. Pritom každý analytik alebo skúsený investor povie to isté: ak poznám cieľ svojej investície (firmy, regióny, oblasti hospodárstva, atď.), najlepší čas kupovať je, keď sú trhy dole. Vtedy je totiž potenciál rastu väčší, než v momente, kedy sú trhy na vrchole a je predpoklad skôr zmiernenia rastu, stagnácie alebo dočasných prepadov na trhu. Práve následné dočasné ťažšie časy sú potom dôvodom paniky a hneď ako investor vidí prvé mínusy, splaší sa.
Čo je zlaté, to sa blýska...
Pred pár dňami ma istý poradca lámal na investovanie do zlata. Ako podklad použil graf, kde podľa neho zlato vyzeralo ako dokonalá investícia. Keď som sa ho spýtal, či vie, koľko percent vo svojom portfóliu investícií by mal mať jeden investor, skúmavo si ma premeral. Potom povedal, že on investuje svojim klientom minimálne 60 % ich investície práve do zlata. Ak si vezmeme, že v posledných rokoch sú investície žiadané zväčša na obdobie 3 až 5 rokov, vidí sa mi toto ako absolútne riskantné. Ja stále razím teóriu „diverzifikovať, nešpekulovať, nechytať dno ani strop“. Zlato by podľa mňa malo tvoriť maximálne 10 % portfólia jedného klienta. Navyše zlato ako komodita je volatilné kvôli správam zo sveta, rôznym menovým výkyvom, možným vojnám, štrajkom. Ak sa bavíme o zlate, tak hovoríme o investícii, ktorá v krátkom období môže pekne zarobiť, no na druhej strane aj pekne stratiť.
Štátne dlhopisy sú najbezpečnejšou investíciou.
Hmm, bývavali také časy, keď sa toto tvrdilo... Dnes to už nie je stopercentná istota. Určite by som chcel najskôr vedieť, o ktoré štáty či regióny konkrétne ide, ako sú na tom, aké sú ich rozpočty a či dlhopisy týchto krajín sú aj likvidné a akú „istotu“ poskytujú. Dnes sa skôr hovorí o „bezpečnejšom“ ukladaní peňazí do dlhopisov silných a stabilných firiem, pretože firmy na rozdiel od štátov svoje rozpočty a hospodárenie držia pod podmienkou „vytvoriť zisk“, t.j. nevyhadzujú a tiež netlačia peniaze. Ak má firma dočasné problémy s odbytom a produkciou, inovuje procesy, racionalizuje počty zamestnancov a poskytne benefity odberateľom. Ak má štát problémy alebo nehospodári rozumne, môže to riešiť „tlačením finančného bagra“ pred sebou hoci aj dlhšiu dobu. Každopádne je neskôr dotlačený do dlhovej pozície, v akej dnes vidíme štáty južnej Európy. Štáty s megadlhmi a deravými rozpočtami hlavne v Európe, ale tiež napríklad zadlžené a niekoľko rokov krízou zmietané Japonsko postupne ukazujú, že pokiaľ ide o úsporné opatrenia a zachovanie vyrovnaného hospodárenia, nemajú silu a vôľu realizovať to. Reči sa hovoria a chlieb sa je.
Fuj len žiadne akcie! Určite by som na nich prerobil!
Mýtus u slovenských malých investorov ako vyšitý. Prečo sa na akcie nepozrieť ako na nástroj investovania na dlhšiu dobu? Zdôraznil by som najmä slovné spojenie „dodržať investičný horizont“. Ak hovoríme o štátnych dlhopisoch, kde je tento horizont okolo 1 roka, alebo firemných dlhopisoch, kde je horizont okolo 3 rokov a viac, tak práve v prípade akcií je to oveľa dlhšie. Videl som viacero dlhodobých analýz, kde boli vybrané svetové akciové fondy. Pri trvaní investície na 20 rokov v každom jednom dni počas posledných 80 rokov (aj napriek všetkým prepadom, krízam, vojnám, atď.) nebol zisk menej než 7 percent. Preto, ak vyberať akcie, tak určite akcie firiem, ktoré sú známe, nadnárodné, stabilné. Dôležité je pritom diverzifikovať do viacerých fondov a na dlhší investičný horizont.
Nechcem žiadne riziko, ale chcem pekne na investícii zarobiť.
Zisk pri investícii by mal byť relevantný riziku. Ak klient čaká pri konzervatívnej stratégii obrovské výnosy, nedočká sa. Sú možné rôzne stratégie: konzervatívne, ktoré zarobia menej, vyvážené, ktoré zarobia viac, dynamické (agresívne), ktoré zarobia veľa. Klient si sám musí vedieť definovať, na čo má a na čo nemá, v čom sa vyzná a v čom nie. Nemal by sa preceňovať a ísť do neprimeraného rizika. A v prvom rade je tu jeho finančný alebo investičný poradca, ktorého cieľom je spokojnosť klienta a preto hlavne on na základe klientovho profilu má vytvoriť primerané investičné portfólio.