Aplikácia a interpretácia nových predpisov si vyžiada aj zmenu v myslení a v nazeraní sudcov, advokátov či notárov na nové procesné predpisy na súdoch. Prinášajú nielen zmeny v jednotlivých ustanoveniach, ale aj celkom nový pohľad na súdne konanie.
Východiskom je myšlienkový základ, ktorý sa odkláňa od súčasného procesného práva. Nastavenie nových postupov, zavedenie nových inštitútov je výsledkom konceptu, ktorý je inšpirovaný domácimi skúsenosťami a osvedčenými zahraničnými postupmi. Nové súdne pravidlá začnú platiť od júla 2016.
Pre pochopenie nových procesných predpisov je dôležité pozorne čítať základné princípy vyjadrené v úvode kódexov. Tieto princípy nie sú samoúčelné, majú konkrétny zámer. Bez ich znalosti sa môže adresátovi ľahko stať, že sa v novom
kódexe stratí.
Je pozitívne, že jednotlivé kódexy tieto princípy výslovne formulujú ako súčasť predpisu. Každý sudca ich musí brať do úvahy a účastník konania sa ich dodržiavania bude môcť domáhať.
Výkladové pravidlá
Vo všetkých troch kódexoch je zakotvené rovnaké interpretačné pravidlo. Na jednej strane platí, že výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Východiskom je v tomto zmysle text zákona, ktorý môže adresát chápať najmä na základe gramatických pravidiel. Text zákona nie je možné bezhranične prekrúcať. Na druhej strane však platí, že nikto sa nesmie dovolávať slov a viet zákona proti ich účelu a zmyslu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že si tieto dve základné pravidlá protirečia. Nie je to tak.
Cieľom výkladových pravidiel je zabrániť bezduchému a formálnemu aplikovaniu práva bez ohľadu na ciele, ktoré sa majú prostredníctvom zákona dosiahnuť.
Predvídateľnosť rozhodnutí
Pri každom rozhodovaní, či ísť do sporu na súd, sa oplatí zistiť, či sa súdy už podobným prípadom zaoberali a ako ho rozhodli. Ak už podobný prípad bol rozhodnutý, je oprávnené očakávať, že v budúcnosti budú obdobné prípady posúdené podobne v záujme právnej istoty. Právna istota je podľa Civilného sporového poriadku stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak ustálenej rozhodovacej praxe niet, právnou istotou je aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Nie je však možné očakávať automatizované vydávanie rovnakých rozhodnutí v podobných situáciách.
Vždy bude potrebné zohľadňovať osobitosti prípadu a pripraviť sa aj na možné odchýlenie od ustálených skorších rozhodnutí. Stranu sporu aj v takom prípade chráni zákon. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu.
Rovnosť strán
Princíp rovnosti strán platí tak v sporovom, ako aj v správnom konaní, kde proti sebe stoja jednotlivec a orgán štátu. Tiež v mimosporovom konaní súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania.
V sporovom konaní platí, že strany majú rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. To neplatí, ak povaha pojednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu jednej strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Konkrétne vyjadrenie tejto výnimky nájdeme v spotrebiteľských sporoch alebo v sporoch, kde je jednou zo strán zamestnanec. Sporový poriadok uvádza, že súd zohľadní špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. V mimosporovom konaní súd zabezpečí účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania, ak je účastníkom osoba so zdravotným postihnutím.
Zneužitie práva
Civilný sporový poriadok zakotvuje princíp zákazu zneužitia práva. Súd môže v stanovenom rozsahu odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné uplatňovanie či bránenie práva. Správny súdny poriadok tento princíp dopĺňa ustanovením, podľa ktorého súd výnimočne neposkytne ochranu
právam alebo oprávnene chráneným záujmom osoby, ak ňou podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.
Tvorba práva súdom a analógia
Ak sa právna vec nedá prejednávať a rozhodnúť na základe ustanovenia, posúdi sa podľa iného ustanovenia, ktoré upravuje právnu vec, čo sa týka obsahu a účelu, najbližšiu tej posudzovanej. Tento postup sa nazýva analógia.
Ak takéto ustanovenie nie je, súd prejedná a rozhodne podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti.
Výsledkom by malo byť rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Civilný sporový poriadok dáva sudcovi možnosť zvoliť normu na rozhodnutie, akoby bol sám zákonodarcom. Toto ustanovenie dáva sudcom pomerne veľkú moc na vyplnenie medzier v procesných pravidlách. Nemá však ísť o sudcovskú normotvorbu. Týmto princípom sa reflektuje zákaz odopretia spravodlivosti.
Sudca sa nemôže vyhovoriť na neexistenciu zodpovedajúcej normy a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Ochranou pred zneužitím tohto princípu je možnosť parlamentu zmeniť nežiaducu prax súdov novelizovaním zákona.
Martin Šenkovič
Čo nájdete v piatok v právnom seriáli HN
Princípy nových procesných predpisov:
Sporové konanie
– súd koná zásadne na návrh
– súd vedie strany sporu k zmierlivému riešeniu
– dôraz sa kladie na hospodárnosť a efektívnosť konania
– spravodlivosť musí byť včasná a účinná
– úkony strán sporu sa posudzujú podľa obsahu, nie formy
Mimosporové konanie
– súd koná aj bez návrhu
– vyhľadáva dôkazy, aj keď ich účastníci nenavrhli
– súd zisťuje skutočný stav veci
– chráni verejný záujem
– prihliada na dobré mravy
Správne súdnictvo
– súd dbá na ochranu zákonnosti a verejný záujem
– konanie sa začína len na návrh
– správny súd sám určuje poradie procesných úkonov
– žalobca aj žalovaný (spravidla orgán štátu) majú rovné postavenie
– rozhodnutie súdu je pre orgán verejnej správy záväzný
Môžete si objednať pdf vydania HN (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail TU.
Staršie pdf vydania nájdete TU.
Odborný garant právneho projektu HN:
Martin Šenkovič, advokát
www.senkovic.com
Tému pripravili: Vladimír Turanský, Táňa Rundesová