Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pravidelne každých 12 až 18 mesiacov analyzuje a vyhodnocuje ekonomické trendy a politiky v každej členskej krajine. Prehľady pravidelne okrem hodnotenia ekonomického vývoja a makroekonomických politík obsahujú vždy jednu kapitolu, ktorá analyzuje dosiahnutý pokrok v štrukturálnych reformách.
Vo februári 2003 zverejnila OECD ekonomický prehľad Belgicka (OECD Economic Surveys -- Belgium). Jedna kapitola je venovaná špecifickej štrukturálnej téme, ktorou bola najmä problematika trhu práce. Výsledkom takéhoto prehľadu je súbor politických odporúčaní pre examinovanú krajinu. Odporúčania, ktoré adresuje OECD Belgicku, sú inšpirované jej liberálnym modelom.
Správa hodnotí najnovší ekonomický vývoj krajiny, jej fiškálnu politiku, daňovú reformu a pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo v štrukturálnych reformách (rast produktivity, trh práce, trhy produktov a trvalo udržateľný rozvoj).
Pokračovať v zmenách trhu práce
OECD uvítala snahy Belgicka o ozdravenie verejných financií, ale súčasne vyzýva na nové reformy. Odporúča vláde pokračovať v reformách vo fiškálnej a v sociálnej oblasti a trhu práce. Cieľom je umiestniť viac Belgičanov na trh práce. Miera nezamestnanosti dosahuje 9,7 %. OECD konštatuje, že pre mladých a nízko kvalifikovaných pracovníkov belgická vláda už odviedla kus práce. Zníženie sociálnych nákladov a daní pri nízkych príjmoch (od roku 1999) im umožnilo, že si ľahšie môžu nájsť prácu. Známe "pasce nezamestnanosti" sa začínajú eliminovať: "najvážnejšie budú odstránené, keď reforma daní z príjmu fyzických osôb bude uplatňovaná úplne, t. j. pri príjmoch v roku 2004".
Treba zlepšiť vzdelávanie mladých. Program Rosetta, ktorý núti zamestnávateľov zamestnávať mladých žiadateľov o zamestnanie, má dobré výsledky. Nie je však dostatočne zameraný na málo kvalifikovaných. Dohoda o prvom zamestnaní, známa pod názvom Plan Rosetta, má za cieľ pomôcť mladým nájsť zamestnanie. Cieľovou skupinou sú mladší ako 25-roční, resp. 30-roční v oblastiach, kde je nedostatok pracovnej sily. Podstatou programu je, že zamestnávateľ platí mladým s nízkou kvalifikáciou 90 percent dohodnutej mzdy, za podmienky, že zostávajúcich 10 sa použije na školenie. Za každého zamestnanca s nízkou kvalifikáciou sa príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie znížia o 495 eur štvrťročne, ak dodržal 3-percentnú kvótu. Ak po vypršaní zmluvy zamestnanca prevedie na zmluvu na neurčitý čas, príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie sa znížia o 10 % z ročnej hrubej mzdy.
Vysoká podpora v nezamestnanosti
OECD všeobecne považuje výšku a čas poberania príspevkov v nezamestnanosti v Belgicku za príliš vysoké (priemerne asi 10 tis. USD ročne), najmä pre nezamestnaných bez vyživovaných osôb. Sankcie v prípade nerešpektovania povinnosti hľadať si zamestnanie by mali byť prísnejšie. Súčasný systém predpokladá "vysokú mieru kompenzácií pre zamestnancov s nízkym príjmom, ktorí majú vyživované osoby, bez akéhokoľvek obmedzenia dĺžky poberania príspevkov, čo určuje mzdový strop, od ktorého sú príslušné osoby ochotné pracovať". OECD navrhuje, aby sa mzdové dohody prispôsobili regionálnym podmienkam, t. j., aby sa už neviazali na sektorové alebo celoštátne kolektívne dohody.
OECD negatívne hodnotí aj belgický systém predčasného odchodu do dôchodku. Táto kritika sa systematicky opakuje. Hoci zákonný dôchodkový vek je 65 rokov pre mužov a 62 pre ženy, priemerný vek odchodu do dôchodku je 58 rokov u mužov a 57 u žien. Podľa OECD treba odstrániť motiváciu na predčasný odchod do dôchodku. Miera zamestnanosti Belgičanov vo veku od 55 do 64 rokov je 25 %, oproti 48 % priemeru krajín OECD. Je to jedna z najnižších mier zamestnanosti starších pracovníkov v týchto krajinách. Je to dané možnosťou predčasného odchodu do dôchodku a využívaním rôznych štátnych dávok, najmä v prípade dlhodobej nezamestnanosti. Na porovnanie uvedieme, že v roku 2001 bola v SR miera zamestnanosti pracovníkov vo veku od 55 do 64 rokov 22,3 %, čo je ovplyvnené oficiálnym vekom odchodu do dôchodku. Cieľom belgickej vlády je v roku 2010 dosiahnuť v tejto vekovej skupine 50-percentnú zamestnanosť. OECD má pochybnosti, či sa jej to podarí bez hĺbkových reforiem. Objavili sa však prvé opatrenia: od minulého leta si nezamestnaní vo veku 50 až 55 rokov znovu musia hľadať zamestnanie. Táto povinnosť sa bude čoskoro týkať aj nezamestnaných do 58 rokov.
Zmena lisabonských cieľov
Zámer dosiahnuť 50-percentnú zamestnanosť vo vekovej skupine 55 -- 64 rokov vyplynul z agendy Európskej únie. Európska rada na zasadnutí v Štokholme 23. a 24. marca 2001 schválila doplnenie cieľov stanovených v Lisabone, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti. Členské štáty by mali zvážiť stanovenie národných cieľov na zvýšenie miery zamestnanosti, aby prispeli k celkovým európskym cieľom: do roku 2010 dosiahnuť mieru zamestnanosti 50 % u ľudí vo veku 55 -- 64 rokov. Vzhľadom na to, že v roku 2004 by sa členom EÚ malo stať aj Slovensko, rozhodnutie Európskej rady sa bude týkať aj jeho.
OECD apeluje najmä na budúcu belgickú vládu, aby zrušila všetku verejnú pomoc pre predčasné ukončenie aktivity, najmä aby sa odstránil štatút "starého nezamestnaného". Podľa nej sa treba zamerať na to, aby Belgičania prestali považovať odchod do dôchodku pred termínom za nadobudnuté právo. Náklady na predčasné odchody do dôchodku znáša väčšinou štátny rozpočet. Vláda v lete 2002 zvýšila vekovú hranicu pre predčasný odchod do dôchodku z 50 na 55 rokov. Do roku 2010 sa má počet starších ľudí v pracovnom procese zdvojnásobiť. Ďalšie zvýšenie dôchodkového veku na 58 rokov, ktoré sa má zaviesť do roku 2004, nebude na splnenie tohto cieľa stačiť. OECD preto odporúča ďalšie reformy.