O preskúmavaní úradných rozhodnutí zo strany súdov sa v odborných kruhoch diskutuje už dlhší čas. Sú to konania odlišné od bežných sporových konaní. Ide o oblasť správneho súdnictva, kde stoja proti sebe na jednej strane účastník správneho konania a na druhej strane orgán verejnej správy alebo jednoducho – štát. Aj preto sa rozhodlo, že tento typ súdneho konania bude upravovať osobitný kódex, Správny súdny poriadok. Platiť začne od júla 2016.

Chránené záujmy a práva občanov

V súčasnosti veci „správneho trestania“ nepodliehajú osobitným konaniam. Súdy pri nich postupujú podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom ich upravuje piata časť tohto zákona. Vo všeobecnosti ide o rozhodnutia, ktoré zasahujú do práv, chránených záujmov alebo do povinností či už občanov, alebo aj právnických osôb. Pod postupom štátu, teda správneho orgánu, môžeme rozumieť aj jeho nečinnosť.
V správnych veciach konajú buď krajské súdy, v osobitných prípadoch súdy okresné alebo najvyšší súd.

Typy konaní pred správnym súdom

Nový Správny súdny poriadok obsahuje dovedna 495 paragrafov a zoznam prebraných právne záväzných aktov EÚ. Medzi jeho najdôležitejšie novinky patrí nový pojem „správny súd“. Sú ním krajské súdy, najvyšší súd a v niektorých prípadoch aj okresné súdy. 
Zároveň sa zavádza niekoľko typov konaní pred správnym súdom – jedným z nich je konanie o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. Pod správnym trestaním sa rozumie rozhodovanie orgánov štátu o priestupku, o správnom delikte alebo o sankcii.

Dôkaz? Výsluch i posudok 

Každé konanie, teda aj konanie proti verejnej inštitúcii, sa začína podaním žaloby. Podať ju treba do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Konanie na správnych súdoch je zásadne jednoinštančné. Žalobcu v ňom nemusí zastupovať advokát. 
Súd v zásade rozhoduje bez pojednávania, pojednáva len vtedy, ak to navrhne účastník alebo ak je potrebné doplniť dokazovanie, či v iných prípadoch zo zákona.
Dôkazným prostriedkom môže byť čokoľvek, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Je to najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak spôsob, akým má prebehnúť dokazovanie, nie je predpísaný, určí ho správny súd.

Kasačná sťažnosť

Medzi najvýznamnejšie novinky patrí aj novozavedený opravný prostriedok tzv. kasačná sťažnosť. V našej súdnej praxi je to celkom nový pojem. 
Kasačnú sťažnosť môže podať ktorýkoľvek občan proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Dôležité je, že pri kasačnej sťažnosti myslí zákon na ochranu občana množstvom možných odôvodnení. Napríklad sťažnosť je odôvodnená, ak krajský súd v konaní porušil zákon tým, že o veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd. Alebo že sa rozhodlo na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo že pri tom nastal odklon od ustálenej praxe kasačného súdu. Prípadne môže platiť aj odôvodnenie, že sa nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.
Viktória Hellenbart, advokátka, podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory

Ako bude fungovať správne súdnictvo po novom

• Zavádza sa pojem – správny súd.
• Zavádza sa niekoľko typov konania pred správnym súdom, napríklad konanie o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
• Konanie sa začína na základe žaloby.
• Žalobu treba podať do 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia, no možno žiadať odkladný účinok správnej žaloby, aby sa do doby rozhodnutia nemusela napríklad zaplatiť pokuta.
• Konanie je zásadne jednoinštančné.
• Žalobca nemusí mať advokáta.
• Do konania je oprávnený vstúpiť prokurátor.
• Stranami v konaní sú žalobca (občan), žalovaný (štát) a ďalšími účastníkmi sú účastníci administratívneho konania.
• Súd rozhoduje bez pojednávania – pojednáva, ak to navrhne účastník alebo ak je potrebné doplniť dokazovanie.
• Ako dôkazné prostriedky slúžia najmä: výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listiny, odborné vyjadrenia, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. 

Ako funguje správne súdnictvo doteraz

Súdy preskúmavajú:  
1. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré niekto zažaluje: 
– preskúmavajú sa rozhodnutia, ktoré sa dotkli práv fyzickej alebo právnickej osoby a ktoré už začali platiť
– žalobu treba podať do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia v poslednom stupni, zmeškanie lehoty je neprípustné
– súd začne konať na základe žaloby, pričom žalobcu musí zastupovať advokát 
– žalovaným je orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni
– žaloba nemá odkladný účinok na uloženú pokutu, teda treba ju najprv zaplatiť, no v žalobe možno požiadať o odklad zaplatenia

2. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe odvolania
– preskúmavajú sa rozhodnutia, ktoré ešte nezačali platiť
– súd začne konať proti rozhodnutiu správneho orgánu na základe odvolania
– odvolanie treba podať do 30 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré sa napáda 
– účastníkmi konania sú tí, ktorí boli účastníkmi pred správnym orgánom, ako aj samotný správny orgán, ktorého rozhodnutie sa skúma
– proti rozhodnutiu o potvrdení napadnutého rozhodnutia sa dá odvolať, proti rozhodnutiu o zrušení len vo vybraných prípadoch
– pri skúmaní rozhodnutí, v ktorých sa uložili sankcie, môže súd nielen zrušiť napadnuté rozhodnutie, ale ho aj zmeniť.
 

Čo nájdete v utorok v právnom seriáli HN:

- Ako funguje správne súdnictvo a čo sa na ňom do budúcna zmení

- Čo je to tzv. kasačná sťažnosť

- V ktorých prípadoch je žalobca úspešný a v ktorých nie 

Môžete si objednať pdf vydania HN (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail  TU.

Staršie pdf vydania nájdete TU.

Odborný garant právneho projektu HN:
Martin Šenkovič, advokát
www.senkovic.com
 

Tému pripravili: Táňa Rundesová, Vladimír Turanský