Dlhodobá péenka a prerušenie akéhokoľvek kontaktu. Takýto problém so zamestnancom má odevná spoločnosť, ktorá sa nám ozvala do HN poradne.  Ako uvádza majiteľka, zamestnancovi ponúkala aj inú prácu, ktorá by vyhovovala jeho zdravotným problémom, on ju však neprijal. Dokonca odvtedy s ňou ani nekomunikuje. „Chcela by som si uplatniť na súde ušlý zisk, ale neviem, z čoho mám vychádzať?“ pýta sa šéfka firmy.

Jej bezradnosť je opodstatnená – má na bedrách výrobný podnik so zamestnancami. Pracovníci, ktorí šijú odevy, majú na konte veľa nadčasov a kvôli „ulievajúcemu“ sa zamestnancovi musela šéfka na jeho miesto priradiť iného. „Predpokladám, že pri uplatňovaní ušlého zisku by sme si mali započítať mzdu a nadčasy druhého, náhradného zamestnanca,“ myslí si majiteľka.

Práva na oboch stranách

S vymáhaním ušlého zisku to nie je až také jednoduché, upozorňuje právnička Hedviga Takáčová. „Ako majiteľka firmy uvádzate, že pracovník má zdravotné problémy. Ak však nie je prítomný v práci, mzda mu zrejme nepatrí. Takýto pracovný pomer treba vyriešiť. Napríklad aj tým, že sa ukončí,“ uvažuje právnička. Hneď  však zdôrazňuje: „Fakt, že ste prijali na jeho miesto iného zamestnanca, ktorému vyplácate mzdu, ešte neznamená, že je to váš ušlý zisk.“
Podľa expertky na podobné situácie pamätá Zákonník práce ustanovením o spôsobenej škode zo strany zamestnanca. „Ak takú škodu zamestnanec spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, zamestnávateľ mu to musí najprv preukázať.“

A čo ešte hovorí Zákonník práce v prospech zamestnávateľa? Zamestnanec pred ním zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Taktiež – ak sa škoda spôsobila úmyselne – môže okrem skutočnej škody požadovať od zamestnanca i náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Čo je vlastne ušlý zisk

Podľa expertky pracovný kódex definíciu ušlého zisku nemá, naproti tomu Občiansky zákonník ho obsahuje. Podľa neho je ušlým ziskom to, čo ušlo poškodenému. Ide teda o ujmu v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa tak podľa zákona neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Podľa Takáčovej nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku – tam musí byť úplne istý fakt, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu či škodovej udalosti) mohol poškodený očakávať zväčšenie svojho majetku. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie inkriminovaného človeka. „Inými slovami – konkrétne o aký nedosiahnuteľný príjem poškodený prišiel,“ objasňuje Takáčová.

Splnenie podmienok

Expertka si však osobitne všíma najmä fakt, že výroba v podniku sa – napriek neprítomnosti chorého zamestnanca – zabezpečila. Ušlý zisk sa tým vlastne „nekonal“. „Pre zamestnávateľa tak voči zamestnancovi prichádza do úvahy – podľa Zákonníka práce – maximálne to, že sa mu skrátia jeho nároky. Či už vo forme kratšej dovolenky, vo forme toho, že mu nebude patriť mzda, alebo v podobe ukončenia pracovného pomeru,“ dodáva expertka.
Samozrejme, neznamená to, že by si zamestnávateľ nemohol, ako tvrdí právnička, žiadať aj náhradu škody. Stále však treba mať na pamäti, že na to musia byť naplnené všetky predpoklady. Aké? To, že musí ísť o riadny pracovnoprávny vzťah, musí nastať protiprávny úkon a vznik škody a taktiež sa musí dokázať príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, ako aj zavinenie.