Prevzatie majetku v nulovej hodnote
Som účtovník a vediem účtovníctvo viacerým súkromným podnikateľom. Často sa v ich evidencii stretávam s prevzatím nejakého majetku, väčšinou ide o odpísaný hmotný investičný majetok, v nulovej hodnote. Je uvedený postup, resp. prevzatie majetku v nulovej hodnote, oslobodený od dane z darovania?
-- Je to pravda, uvedený postup je viac než častý a podnikatelia sa snažia týmto spôsobom obísť daňovú povinnosť k dani z príjmov. Daňovníkom je však nadobúdateľ, hodnota sa určuje v cene obvyklej v mieste a čase, čo je veľmi diskutabilný terminus technicus. V každom prípade, keď cena obvyklá prevýši hranicu stanovenú pre nezdaniteľné minimum v jednotlivých skupinách daňovníkov, potom z rozdielu je nevyhnutné zaplatiť daň z darovania, a to do 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.
Úradná cena nehnuteľnosti
Keď chcem darovať rekreačnú chatu, akým spôsobom zistím jej cenu?
-- V prípade darovania nehnuteľnosti je nevyhnutné zistiť úradnú cenu, a to podľa Vyhlášky 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. Z ceny stanovenej súdnym znalcom podľa citovanej vyhlášky sa odvodzuje výška správneho poplatku podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov pri vklade do katastra nehnuteľností a tiež výška daňovej povinnosti podľa zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení ostatnej novely. Zoznam súdnych znalcov je možné zistiť na okresnom súde v mieste bydliska. Súdny znalec v príslušnom odbore na základe objednávky znalecký posudok vyhotoví, samozrejme za odplatu. Prevádzanie nehnuteľnosti totiž vôbec nie je lacná záležitosť. O cenu, za ktorú je vyhotovený znalecký posudok, možno znížiť iba daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, nie však daň z darovania podľa novely č. 107/2002 Z. z. zákona č. 318/1992 Zb.
Zníženie základu dane z darovania
V zákone č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v § 7 ods. 3 sa píše, že daňovník si môže uplatniť zníženie základu dane z darovania o nezdaniteľnú sumu v priebehu kalendárneho roka v úhrne najviac podľa odseku 2. Čo to znamená? Dostala som totiž viac darov od svojho starého otca a myslela som si, že si od každého daru môžem odpočítať nezdaniteľné minimum a len potom doplatiť prípadnú daň.
-- Zákonodarca mal v úmysle týmto ustanovením zabrániť špekuláciám a daňovým únikom, čo sa pravdepodobne stalo aj v uvedenom prípade, aj keď neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. V minulosti platilo podobné ustanovenie o zdaňovaní darov, avšak iba od toho istého darcu v priebehu dvoch rokov. Ministerstvo financií SR v súvislosti so zdaňovaním bezplatne nadobudnutého majetku od toho istého darcu tomu istému obdarovanému v priebehu dvoch kalendárnych rokov daňou z darovania podľa zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vydalo aj metodické usmernenie pod č. 4654/1998-62. Podľa citovaného metodického usmernenia daňovníci zaradení do I. a II. skupiny osôb boli podľa vtedy platného ustanovenia § 20 ods. 4 zákona povinní ohlásiť vznik daňovej povinnosti a podať tým daňové priznanie, len ak cena nadobudnutého majetku v dvoch za sebou nasledujúcich kalendárnych rokoch od toho istého darcu presahovala sumu 10 000 Sk. Výnimkou z tohto ustanovenia boli daňovníci zaradení do III. skupiny osôb, ktorí boli povinní ohlásiť vznik každej daňovej povinnosti, ak išlo o dary toho istého darcu tomu istému obdarovanému a podať daňové priznanie bez ohľadu na sumu nadobudnutého majetku. Správca dane sledoval sumy nadobudnutého majetku od toho istého darcu tomu istému obdarovanému v priebehu dvoch rokov, a ak v určitom okamihu cena bezplatne nadobudnutého majetku vytvorila taký základ dane, z ktorého bolo možné daň z darovania vyrubiť, po uplatnení zákonných oslobodení v zmysle vtedy platných ustanovení § 17 a § 18 citovaného zákona, daň vyrubil. Tento postup bol veľmi prácny a časovo náročný a neprinášal adekvátny finančný efekt. Zákonodarca ustanovenia zrušil a nahradil ich jednoduchším znením § 7 odseku 3, podľa ktorého si daňovník môže uplatniť zníženie základu dane z darovania o nezdaniteľnú sumu v priebehu kalendárneho roka v úhrne najviac do stanovenej výšky. V tomto prípade sa oplatí plánovať a optimalizovať základ dane a dary si rozdeliť do viacerých období, aby daňovník neplatil štátu zbytočne to, čo nemusí.
Kúpa alebo darovanie
Moja teta chce mne a mojej manželke darovať rodinný dom. Známy mi však povedal, že výhodnejšia by bola kúpna zmluva. Je to pravda a môžete mi vysvetliť prečo?
-- Známy mal pravdu. Osoby sa totiž na účely zdanenia delia do skupín. Čím vzdialenejší príbuzenský vzťah je medzi obdarovaným a darujúcim, tým vyššia je aj sadzba dane. To isté platí aj o výške nadobudnutého majetku. Synovec patrí do II. skupiny, kde je sadzba dane 3 % do 1 milióna nadobudnutého majetku. Manželka synovca, za predpokladu, že nežila s tetou najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, patrí z hľadiska rozdelenia osôb do III. skupiny daňovníkov. Sadzba dane je v tejto skupine 7-percentná do jedného milióna nadobudnutého majetku. Uvedené si vysvetlíme na fiktívnom príklade. Hodnota darovaného domu podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov bude predstavovať sumu v celkovej výške 2,5 milióna slovenských korún. Za predpokladu, že sa budú nadobúdať rovnaké podiely, bude základ dane pre jedného aj druhého 1,25 milióna korún. Od 1. apríla 2002 platí možnosť odpočítať nezdaniteľné minimum, čo v prípade synovca predstavuje 300 000 korún a v prípade synovcovej manželky 50 000 korún. Podľa zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je základ dane v synovcovom prípade 950 000 korún, z čoho zaplatí trojpercentnú daň z darovania. Základ dane v prípade manželky synovca bude predstavovať sumu vo výške 1,2 milióna slovenských korún, z ktorých zaplatí daň z darovania v sume 70 000 korún slovenských plus 9 % zo základu presahujúceho 1 milión korún. Ak by bol ten istý dom prevedený kúpnou zmluvou, z časti prevodu by vyšla daňová povinnosť maximálne vo výške dvoch percent podľa posledného znenia § 15 zákona č. 318/1992 Zb. a z druhej časti vo výške maximálne štyroch percent. Ďalšou nezanedbateľnou výhodou je, že kúpnu zmluvu je možné využiť ako doklad na účely stavebného sporenia, prípadne hypotekárneho úveru, z ktorých by bolo možné riešiť prípadnú rekonštrukciu alebo modernizáciu nadobudnutého domu. Na záver už len považujem za potrebné upozorniť na to, že v druhej alternatíve je daňovníkom teta. Dohoda je však vždy možná. Rozhodnutie zostáva už len na zúčastnených stranách.