Členské štáty Rady Európy, ostatné štáty a Európske spoločenstvo, signatári 4. apríla 1997 podpísali Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny: Dohovor o ľudských právach v biomedicíne. Pri podpísaní o. i. boli brané do úvahy: Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950), Európska sociálna charta (1961), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Dohovor o ochrane osôb s ohľadom na automatizované spracovanie osobných údajov (1981) a Dohovor o právach dieťaťa (1989).

Kapitola I dohovoru zahŕňa otázky účelu a predmetu dohovoru, prioritu ľudskej bytosti, spravodlivého prístupu k starostlivosti o zdravie a profesionálne štandardy. Konkrétne. Zmluvné strany budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a ďalších práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. Každá zmluvná strana prijme v rámci svojej vnútroštátnej právnej úpravy nevyhnutné opatrenia potrebné na realizáciu článkov tohto dohovoru. Priorita ľudskej bytosti je deklarovaná tak, že záujmy a blaho človeka majú prednosť pred holým záujmom vedy a spoločnosti. Zmluvné strany prijmú v rámci svojej jurisdikcie zodpovedajúce opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu k starostlivosti o zdravie, pričom sa bude brať do úvahy tak potreba zdravotníckej starostlivosti, ako aj dostupné zdroje. Každý zásah do sféry zdravia, vrátane výskumu, sa musí robiť v súlade s príslušnými profesionálnymi záväzkami a štandardmi.

Súhlas (dotknutej osoby)
Kapitola II - Súhlas obsahuje články týkajúce sa všeobecných pravidiel, ochrany osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas ochrany osôb s duševnou poruchou, núdzovej situácie a o predchádzajúcom prianí. Teda zásah do sféry zdravia môže byť vykonaný iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom však musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Dotknutá osoba však môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť. Ako je stanovené v čl. 17 a 20 dohovoru, zákrok na osobe, ktorá nie je spôsobilá vyjadriť súhlas, sa vykoná iba v prípade, ak je vykonaný jej priamy prospech. Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať iba so súhlasom jeho zástupcu alebo inštitúcie, osoby či orgánu stanoveného zákonom. Názor maloletého sa berie do úvahy úmerne k jeho veku a stupňu zrelosti. Ak v zmysle zákona dospelá osoba nie je spôsobilá vyjadriť súhlas vzhľadom na duševnú poruchu či chorobu alebo podobné dôvody, zákrok sa môže vykonať len so súhlasom jej zástupcu alebo inštitúcie, osoby či orgánu stanoveného zákonom (daná osoba sa podľa možností zúčastní na procese o vyslovení súhlasu). Súhlas môže byť v záujme zúčastnenej osoby kedykoľvek zrušený. Pokiaľ ide o ochranu osôb s duševnou poruchou, podľa dohovoru na základe ochranných ustanovení stanovených zákonom, vrátane dozoru, kontroly a odvolacieho konania, môže byť osoba s ťažkou duševnou chorobou podrobená zákroku zameranému na liečbu duševnej poruchy bez jej súhlasu iba vtedy, ak by bez takej liečby bola vystavená vážnemu poškodeniu na zdraví. Ak v dôsledku núdze nie je možné získať zodpovedajúci súhlas, môže sa lekársky zákrok v záujme zdravia danej osoby uskutočniť bezodkladne. Napokon u pacienta, ktorý v inkriminovanom čase, t. j. v čase zákroku, nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil v súvislosti s vykonávaním zákroku skôr.

Súkromný život a právo na informácie
Ide o kapitolu III dohovoru, v ktorej je ustanovené, že každý má právo, aby sa rešpektoval jeho súkromný život vo vzťahu k informáciám o jeho zdraví. Každý má tiež právo na všetky informácie sústredné o jeho zdravotnom stave. Prianie jednotlivca nebyť informovaný však bude dodržiavané (vo výnimočných prípadoch možno v záujme pacienta zákonom obmedziť práva pacienta tu uvádzané).

Ľudský genóm
Kapitola IV - Ľudský genóm upravuje zákaz diskriminácie, zákrok do ľudského genómu, zákaz výberu pohlavia. To znamená, že akákoľvek forma diskriminácie osoby na základe jej genetickej vybavenosti je zakázaná. Skríningové testy genetických chorôb, alebo také, ktoré slúžia na identifikáciu nosičov génu recesívnej choroby, alebo detekciu predispozície, alebo náchylnosti na chorobu, možno vykonať výhradne na zdravotné účely alebo vedecký výskum s nimi spojený, pričom musí byť sprevádzaný primeraným genetickým poradenstvom. Zákrok, ktorého cieľom je modifikácia ľudského genómu, môže byť vykonaný len do tej miery, aby to neporušilo zárodočnú bunkovú líniu. Použitie techník lekársky asistovanej prokreácie nie je dovolené na účely voľby pohlavia budúceho dieťaťa s výnimkou prípadu, kde by sa malo vyhnúť vážnemu dedičnému ochoreniu, viažucemu sa na pohlavie.

Vedecký výskum
Do kapitoly V patria všeobecné pravidlá, ochrana osôb, ktoré sú zaradené do výskumu, ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas s výskumom a výskum na embryách in vitro. Všeobecné pravidlá akcentujú, že vedecký výskum v oblasti biológie a medicíny sa bude vykonávať slobodne a s prihliadnutím na ustanovenia tohto dohovoru a iných právnych noriem, zabezpečujúcich ochranu ľudskej bytosti.
Výskum sa môže vykonávať na ľuďoch iba po splnení všetkých nasledujúcich podmienok:
- neexistuje iná porovnateľne efektívna alternatíva k výskumu na ľuďoch,
- riziká pre danú osobu nie sú v disproporcii s možným prospechom výskumu,
- výskumný projekt bol schválený kompetentným orgánom po nezávislom zhodnotení jeho vedeckého prínosu, vrátane zhodnotenia dôležitosti cieľa výskumu, a multidisciplinárneho preverenia jeho etickej prijateľnosti,
- osoby predstavujúce výskum boli informované o svojich právach a zárukách, ktoré im na ich ochranu poskytuje zákon,
- nevyhnutný súhlas podľa čl. 5 bol expresis verbis vyjadrený a zdokumentovaný (takýto súhlas môže byť kedykoľvek slobodne zrušený).
Ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas s výskumom, je predmetom úpravy čl. 17 dohovoru, na ktorý odkazujeme. Ak zákon dovoľuje výskum na embryách in vitro, zabezpečí adekvátnu ochranu embrya (vytváranie ľudských embryí na výskumné účely je zakázané).

Odber orgánov a tkanív od živých darcov na účely transplantácie
Ide o kapitolu VI, do ktorej je zahrnutá úprava všeobecného pravidla, ochrany osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas s odberom orgánov podľa čl. 5 (o tom sa píše v kapitole II - súhlas). Získavanie orgánov alebo tkanív od živých darcov na účely transplantácie je teda možné výlučne iba vtedy, ak ide o priamy terapeutický prospech príjemcu a nie je možné získať vhodný orgán od zosnulých osôb a nie je známa žiadna alternatívna liečebná metóda s porovnateľným prospechom. Nevyhnutný súhlas, stanovený v už citovanom článku 5 dohovoru, musí byť vyjadrený výslovne a osobitne, a to buď v písomnej forme, alebo pred zodpovedným orgánom. Žiaden orgán alebo tkanivo sa nemôžu odobrať od osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas s odberom orgánov podľa čl. 5.

Výnimočne, v súlade s ochrannými ustanoveniami stanovenými zákonom, a po splnení nasledujúcich podmienok možno schváliť odobratie regeneratívneho tkaniva od osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť svoj súhlas:
- nie je k dispozícii kompatibilný darca, ktorý je spôsobilý vyjadriť súhlas,
- príjemca je brat alebo sestra darcu,
- darcovstvo musí mať potenciál zachrániť príjemcovi život,
- súhlas, uvedený v čl. 6 ods. 2 a 3 dohovoru, bol vyjadrený osobitne a písomne, v súlade so zákonom a so schválením kompetentného orgánu,
- potenciálny darca nemá námietky.

Zákaz finančného zisku a pokyny na disponovanie s časťami ľudského tela
Tieto otázky upravuje kapitola VII dohovoru, z ktorej vyplýva, že ľudské telo a jeho časti ako také nebudú predmetom finančného prospechu. Ak sa počas lekárskeho zákroku odoberie nejaká časť ľudského tela, môže byť uchovaná a použitá na iný účel, ako bol ten, ktorý viedol k jej odobratiu, iba ak sa tak stalo v súlade s primeranými postupmi týkajúcimi sa informovania a súhlasu. Na záver dávame do pozornosti kapitoly: VIII - Porušenie ustanovení dohovoru (porušenie práv alebo princípov, odškodnenie za neprimerané poškodenie, sankcie); IX - Vzťah medzi dohovorom a inými ustanoveniami (obmedzenia výkonu práv, širšia ochrana); X - Verejná diskusia ("zmluvné strany tohto dohovoru zabezpečia, aby základné otázky súvisiace s pokrokom v biológii a medicíne boli predmetom verejnej diskusie, a to hlavne z relevantných lekárskych, sociálnych, ekonomických, etických a právnych dôsledkov, a aby ich možná aplikácia bola predmetom primeraných konzultácií"); XI - Výklad a rozvoj dohovoru; XII - Protokoly; XIII - Dodatky k dohovoru a XIV - Záverečné ustanovenia, na ktoré odkazujeme.