Neskoršia úhrada DPH, samozdanenie prác v stavebníctve, novinky v zdanení SZČO, nové sadzby a postup v zdanení vozidiel, prevratné zmeny v sankciách za daňové delikty či zavedenie obojstrannej elektronickej komunikácie medzi podnikateľmi a finančnou správou. To sú len niektoré z tém, ktoré vám ponúkame v mimoriadnej prílohe Dane 2016. Okrem noviniek a príkladov z praxe v nej nájdete aj komentáre expertov o daňových problémoch.
Opatrenia štátu
V osobitnej rubrike vám priblížime aj 30 opatrení vlády, ktorými chce posilniť ťaženie proti finančným špekulantom. Ako totiž pripomína ministerstvo financií, boj proti daňovým únikom nepoľaví ani v roku 2016. Spolu s ďalšími rezortmi pripravilo nové opatrenia v rámci tzv. akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
Ministerstvá tak reagujú na výsledky opatrení, ktoré do štátneho rozpočtu od roku 2012 priniesli navyše, „vďaka vyššej úspešnosti výberu DPH a dane z príjmov právnických osôb“, viac ako 2,1 mld. eur. Opatrenia, ktoré sa zavádzali do praxe postupne od roku 2012, boli podľa rezortu financií úspešnejšie, než sa čakalo. No zareagovali aj podvodníci - časť podnikateľov totiž zmenila správanie. Páchanie podvodov je preto čoraz sofistikovanejšie.
Dva pohľady
Hospodárske noviny však požiadali nielen ministerstvo financií o výklad najdôležitejších opatrení na rok 2016, ale aj Podnikateľskú alianciu Slovenska. Prinášame vám preto dva pohľady na to, ako novinky v daniach zasiahnu tento rok podnikanie firiem a SZČO. Za alianciu sa vyjadruje jej výkonný riaditeľ Peter Kremský.
V mimoriadnej pondelkovej prílohe Dane 2016 si prečítajte:
- štát verzus biznis: dva pohľady na dane
- odloženie úhrady DPH
- "obrátená daň" v stavebníctve
- novinky v zdanení SZČO
- nové sadzby a nový postup v zdanení automobilov
- revolúcia v daňových trestoch
- názory expertov na zmeny v daniach
- rozhovor s daňovým a účtovným poradcom
NOVINKA
Pri spotrebných daniach štát spúšťa obojsmernú e-komunikáciu
Od 11. januára začne s podnikateľmi a firmami, ktorí sú platiteľmi DPH, komunikovať finančná správa len elektronicky. Spúšťa sa totiž obojsmerná elektronická komunikácia. Zatiaľ sa týka iba oblasti spotrebných daní.
Podnikatelia, ktorí sú platiteľmi DPH či daňoví poradcovia, zastupujúci podnikateľov, museli začať s finančnou správou povinne komunikovať elektronicky už od januára 2014. Po dvoch rokoch, presne od 11. januára 2016, začína s daňovými subjektmi komunikovať cez internet konečne aj finančná správa. Zatiaľ to však neplatí pre všetkých podnikateľov, iba pre tých, ktorí platia spotrebné dane.
Obojsmerná komunikácia sa bude týkať nielen tých subjektov, ktoré majú povinnosť elektronicky komunikovať zo zákona, ale aj tých, ktoré o to finančnú správu požiadali alebo tak urobia v budúcnosti.
Všetko na jednom mieste
Obojsmerná elektronická komunikácia medzi daňovníkom a štátom umožní – podľa finančnej správy – dostať sa na novú úroveň personalizácie. Vytvorenie osobnej schránky a osobného účtu umožní daňovníkovi väčší komfort, keďže všetky prijímané a odosielané dokumenty bude mať zaevidované v elektronickej forme a na „druhej strane“ budú sprístupnené v jeho spise v osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy.
Pozor na splnomocnenie
Finančná správa v tejto súvislosti upozorňuje používateľov portálu, aby si preverili, či majú splnomocnenie na prijímanie dokumentov – tie máva štandardne len konateľ alebo štatutár spoločnosti. Ak ho ako konateľ alebo štatutár nemáte, je potrebné, aby ste sa zaregistrovali. Pozor, ak takéto oprávnenie nemá vo vašej firme nikto, nebude možné prijímať elektronické zásielky. Pritom doručovanie papierovou formou sa spustením obojstrannej komunikácie od 11. januára skončí. Na inú než elektronickú poštu sa bude pozerať ako na nesplnenie povinnosti.
ROZHOVOR
Daňové zmeny idú len po výbere peňazí, nie uľahčení biznisu
Novinky v daniach sú nesystémové a nepremyslené, nenadväzujú jedna na druhú. Z každého hľadiska ide len o snahu, ako by štát „vytrieskal“ z podnikateľov, hlavne tých slušných a platiacich, ešte viac peňazí.
Tvrdí to v rozhovore pre HN daňový a účtovný poradca Martin Tužinský.
Ktoré daňové zmeny, či už v oblasti dane z príjmu, DPH alebo ďalších, vami najviac zamávali v roku 2015? Nakoľko možno o nich tvrdiť, že boli systémové?
Z hľadiska zmien týkajúcich sa dane z príjmov nemožno vôbec hovoriť o systémových zmenách. Všetky – nech sa týkajú zdaňovania právnických alebo fyzických osôb – sú skôr účelové.
V čom?
Chladnokrvne totiž zvyšujú daňové zaťaženie, či už priamo, alebo nepriamo. Zákon o dani z príjmov sa dlhodobo zneužíva na zabezpečenie zvýšeného výberu dane do štátneho rozpočtu. Je absurdné, aby sa zákon o dani z príjmov menil za 12 rokov 64-krát; pričom tento rok to bolo dovedna sedem priamych, čiže „veľkých“, aj nepriamych, čiže „čiastkových“, noviel. Jednou zo zásad daňového systému je právna perfektnosť a stálosť. Slovenský daňový systém túto zásadu s prehľadom nespĺňa.
Viem, že ste zástancom vyhlásenia, že u nás vlastne ani nejde o daňový systém.
Áno. Dalo by sa polemizovať, či to, čo máme na Slovensku, je vôbec daňový systém, alebo je to skôr len zákonom upravený systém štátneho výpalníctva.
Neustále zmeny zákonov škodia podnikateľskému prostrediu, keďže v takomto prostredí neexistuje právna istota, možnosť daňového plánovania a v konečnom dôsledku ani motivácia podnikať.
Poďme späť k posledným zmenám. Mohli by ste konkretizovať tie najzávažnejšie?
Medzi najvýznamnejšie v zákone o dani z príjmov patrí: rozšírenie položiek daňovo uznaných až po ich zaplatení (daňové, účtovné či právne poradenstvo, audítorské služby a pod., limitovanie niektorých výdavkov v závislosti od výšky základu dane z príjmov (reklamné predmety v podobe napríklad tichého vína, členské príspevky pri nepovinnom členstve, daňové odpisy áut v cene 48-tisíc eur a viac), uznateľnosť daňovej zostatkovej ceny vybraných druhov predaného majetku (napríklad osobných áut) do výšky príjmov z jeho predaja, predĺženie odpisu vybraných druhov nehnuteľností z 20 na 40 rokov, limitovanie daňových odpisov prenajatého majetku do výšky príjmov z jeho prenájmu.
A keď si vezmeme zákon o DPH?
Tu je rozhodne najvýznamnejšie zavedenie tzv. cash-flow režimu – prijatia platby a prenosu daňovej povinnosti pri vybraných druhoch stavebných prác. Na to, aby sme zavedenie cash-flow režimu mohli označovať za systémové riešenie, by však muselo ísť o zmenu, ktorá je premyslená a pre daňovníkov výhodná.
Istá nevýhoda bude nepochybne už v tom, že to pridá na administratíve.
Zvýšenie administratívnej záťaže pri zavedení tohto režimu bude mínus nielen pre tých, ktorí sa rozhodnú doň vstúpiť, ale aj pre ich odberateľov, ktorí sú v bežnom režime DPH. Dodnes nie sú vyriešené základné problémy vyplývajúce z tejto zmeny.
O ktoré takéto základné problémy ide?
Napríklad, ako postupovať v prípade vzájomných zápočtov, ktoré sa za prijatie platby určite nepovažujú. Ako pristupovať k prijatým platbám cez PayPal systém, cez platobné brány alebo pri postúpení pohľadávok. V súčasnosti je viac otázok než odpovedí, ktoré nám zákon dáva.
Považujete – okrem spomínaného tuzemského samozdanenia stavebných prác – za problémové aj nejaké ďalšie opatrenia? Môžu takisto pri aplikácii v praxi priniesť nejaké nečakané situácie?
Z pohľadu zákona o dani z príjmov je tu obrovské množstvo položiek upravujúcich základ dane z príjmov, to znamená tých skutočností, na ktoré sa zákon o dani z príjmov „pozerá“ inak, než sú zachytené v účtovníctve. Bez hlbšej analýzy som sa dopočítal, že zákon o dani z príjmov definuje 112 položiek zvyšujúcich základ dane a 68 položiek znižujúcich základ dane. Niektoré z nich sa môžu pokojne týkať aj obdobia dlhšieho ako 40 rokov, napríklad pri neuplatnených daňových odpisoch prenajatého majetku, alebo 24 rokov v prípade spätného prenájmu nehnuteľnosti zaradenej do 6. odpisovej skupiny. Je to jasný dôkaz, že zákon o dani z príjmov nie je systematickým riešením každodenných problémov podnikateľov.
Spomenuli ste aj krátenie daňových odpisov pri prenajatom majetku, teda zmenu, s ktorou sa podnikatelia stretli už v minulosti.
To je práve ďalšia zaujímavosť. Ide o postup zmenený novelou zákona účinnou už od januára 2015, ale potom upravený novelou účinnou až od januára 2016, pričom táto má spätnú účinnosť na zdaňovacie obdobie roku 2015. To preto, lebo na prvýkrát sa táto zmena predkladateľom zákona nevydarila. S pokojným svedomím však môžeme konštatovať, že tak ako je zákon napísaný, sa dá v praxi aplikovať len ťažko, keďže nerieši viaceré špecifiká.
Ktoré napríklad?
Napríklad prenájom vonkajšieho obvodového múru budovy či prenájom časti strechy. Naopak, daňovník má brať do úvahy rozsah prenajatého majetku a lehotu, na ktorú majetok poskytol na prenájom, čo môže v praxi priniesť skutočne „úsmevné“ situácie.
Ako to teda môže vyzerať v praxi?
Vezmite si situáciu, že prenajmete trebárs filmovému štábu 10 m2 budovy, ktorá má celkovú rozlohu 500 m2, pričom prenájom bude dohodnutý na 15 minút. V zmysle súčasného znenia zákona máme zohľadniť rozsah prenajatého majetku, čiže 10 m2 z 500 m2, a tiež lehotu prenájmu majetku, čiže 15 minút z celkových 525 600 minút za rok? Možno by to chcelo konečne generačnú obmenu.
Generačnú obmenu koho? Myslíte predkladateľov takýchto zákonov?
Aj to. Faktom je, že zavedenie cash-flow režimu pri DPH bolo iba politickou záležitosťou. Kvôli jeho nedomyslenosti by sme ho mohli pokojne korunovať za top nezmysel roka.
Už v minulých rokoch ste niekoľkokrát poukazovali na protichodné usmernenia finančnej správy, ktoré vnášali právnu neistotu medzi podnikateľov protichodnými metodickými pokynmi, prípadne na nedoškolených pracovníkov daňových úradov. Zlepšila sa v tomto smere situácia?
Situácia sa oproti minulému roku ešte zhoršila. Na Slovensku už zrejme nemá zmysel čítať zákony, pretože metodické usmernenia, pokyny alebo informácie publikované na stránke finančného riaditeľstva sú v rozpore so zákonmi. Neustále zmeny v zákonoch a rozpory medzi zákonmi a usmerneniami považujem za atentát na právny štát, ak ním niekedy vôbec Slovensko bolo.
Skúste uviesť konkrétny príklad.
Tlačivo daňového priznania je v rozpore so zákonom o dani z príjmov. Hoci novelou účinnou od 1. 1. 2016 došlo k „vyriešeniu“ tohto problému, pre zdaňovacie obdobie je systém výpočtu limitovaných 5 percent zo základu dane vybraných reklamných predmetov, členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva a daňových odpisov áut so vstupnou cenou 48-tisíc eur a viac v rozpore so zákonom o dani z príjmov v prípade, ak daňovníkovi vznikne kombinácia týchto prípadov. Na to som už viackrát upozorňoval. Poučenie k tlačivu priznania k dani z príjmov právnických osôb je v rozpore s obsahom riadka 6 pomocnej tabuľky A. Do nej by nemali patriť vybrané reklamné predmety, napríklad v podobe vína nad 17 eur, tie by mali patriť do riadku 16, ale napriek rozporu s obsahom riadku 6 pomocnej tabuľky A to takto má finančné riaditeľstvo uvedené jednak v poučení k vyplneniu priznania, jednak v informácii publikovanej na stránke riaditeľstva.
Je známe, že na mnohé nezrovnalosti aj nahlas poukazujete, v minulosti ste dokonca iniciovali aj širšiu výzvu podporenú i fanúšikmi na Facebooku. Ako na upozornenia v súvislosti s nápravou reaguje finančné riaditeľstvo?
Všetky pripomienky, ktoré adresujem na ministerstvo financií a finančné riaditeľstvo, sú nepovšimnuté alebo má odpoveď taký všeobecný charakter, že absolútne nekorešponduje s obsahom mnou zaslanej výzvy, podnetu alebo sťažnosti. Jednoducho to nemá zmysel. V tejto krajine nemá zmysel mať názor, lebo ak je niečo politickou objednávkou, na relevantné pripomienky sa ohľad neberie.
(run)