Klesanie cien ropy zapríčiňuje najmä prevaha jej ponuky nad dopytom, spomaľujúca sa svetová ekonomika, neistý výhľad do budúcnosti spôsobený rusko-ukrajinským konfliktom a sankcie proti Rusku. Príčinou poklesu cien sú aj rozhodnutia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) neznižovať ťažbu. Cena ropy Brent sa tak v súčasnosti pohybuje pod 50 dolármi za barel. V medzimesačnom porovnaní je lacnejšia o pätinu a v medziročnom dokonca o polovicu.
Ropa neovplyvňuje len ceny benzínu a nafty, ale sprostredkovane aj ceny takmer všetkých ostatných tovarov či služieb. Produkty treba nielen vyrobiť, ale ich aj prepraviť do obchodov a k zákazníkom, vďaka čomu lacnejšia ropa tlačí na pokles cien aj ostatných tovarov a služieb.

Komu nízka cena vyhovuje

Lacnejšie tankovanie neznamená len úsporu pre motoristov, ale malo by sa premietať aj do pomalšieho cenového rastu tovarov v našich obchodoch, keďže výrobcom sa znižujú prepravné náklady. Skutočnosť, že ropa je na trhu v súčasnosti o polovicu lacnejšia ako v rovnakom čase pred rokom a euro je voči doláru medziročne slabšie o takmer 18 percent, môžu oceniť aj slovenskí exportéri.
Nižšia cena ropy sa premieta do poklesu cien vstupov, a teda aj do nižších výrobných nákladov. A vďaka tomu môžu výrobcovia a priemyselníci ponúkať zákazníkom výrobky lacnejšie. Slabšia domáca mena totiž spôsobuje, že naše výrobky sú v zahraničí lacnejšie, a teda aj atraktívnejšie pre spotrebiteľov.
Klesajúce euro tak zvýhodňuje našich exportérov, ktorí vyvážajú do neeurového zahraničia. Nižšie ceny palív však ovplyvňujú aj infláciu či domácu spotrebu a v konečnom dôsledku vývoj celej ekonomiky.

Kto na rope zarobí

Lacnejšia ropa však vôbec nevyhovuje európskym centrálnym bankárom, ktoré bojujú s cenovou stagnáciou či dokonca defláciou v eurozóne, čo im sily stačia. Je tŕňom v oku aj exportérov tejto suroviny, ktorým tak klesajú tržby a zisky. Hlavu v smútku má predovšetkým Rusko, ktoré síce nie je členskou krajinou OPEC, ale príjmy z predaja ropy a zemného plynu tvoria zhruba polovicu jeho rozpočtových príjmov. Naopak, lacnejšia ropa teší všetkých jej importérov a priemyselníkov, pre ktorých predstavuje vstupnú výrobnú surovinu.
Umožňuje im to znižovať náklady a dosahovať vyššie tržby a zisky, či predávať lacnejšie. Aj v tomto prípade však ceny závisia od toho, ako sa firmy rozhodnú nižšie náklady na ropu „použiť“. To znamená, či ich premietnu do svojich vyšších ziskov, alebo znížia ceny pre zákazníkov. Významnú rolu tu zohráva aj tlak zo strany konkurencie a boj o zákazníka.
Autor: Jana Glasová, analytička Poštovej banky

Benzín a nafta za menej než jedno euro. Tieto ceny sme našli v zahraničí. Doma nie.