Rok 1994 - Postavili sa na nohy

Do roku 1994 bola situácia v Tatrách veľmi dramatická. Rozpadal sa totiž systém odborárskej a podnikovej rekreácie. Výrazne klesol záujem poisťovní o kúpeľnú liečbu. Rozvrátil sa najväčší podnik, ktorý v našich veľhorách bol – InterHotel Tatry. „Ukázal sa však aj úplne nový fenomén, ktorý tu dovtedy neexistoval, a to bola sezónnosť,“ spomína Peter Chudý, člen zväzu cestovného ruchu pri Mestskom zastupiteľstve Vysoké Tatry. Do roku 1989 bolo totiž úplne jedno, či je jar, leto alebo zima – Tatry boli stále plné. Potom sa však otvorili hranice a našinci mohli cestovať, takže v prvých rokoch išli všetci niekam von. Návštevnosť vo Vysokých Tatrách tak klesla až o viac ako polovicu.

Rok 1994 je v Tatrách považovaný za akýsi odrazový mostík, situácia sa totiž konečne začala zlepšovať a naše veľhory sa odrazili od dna. Vzniklo tu totiž Združenie cestovného ruchu aj Združenie hotelov a reštaurácií. „Bola to reakcia na katastrofálnu situáciu v Tatrách, lebo naše hotely razom zívali prázdnotou. Museli sme teda hľadať nejaké spoločné riešenia, ako sa z tejto šlamastiky dostať,“ vysvetľuje. Množstvo hotelov začalo budovať komplexné služby – wellness prevádzky, bazény. Začali sa zlepšovať aj podmienky na kongresový cestovný ruch. Mnohé hotely, ktoré už boli zastarané, prešli výraznou modernizáciou a rekonštrukciou. Paradoxne však v tomto čase zanikali tradičné hotelové bary a nočný život sa akoby z Tatier úplne vytratil. Od tohto roku začala vďaka týmto výrazným zmenám návštevnosť v Tatrách opäť rásť....