Stúpa vekový priemer obyvateľov všade na svete?

Hulíková: To, že populácie starnú už dlho a relatívne pozvoľným tempom, je najviac vidieť v Európe. Výrazný a veľmi rýchly proces pozorujeme v Ázii: napríklad v Južnej Kórei, v Číne a v Japonsku. Vekový priemer obyvateľov rastie vo väčšine krajín sveta, najmä tam, kde sa spája pokrok medicíny, ktorý má vplyv na predlžujúcu sa dĺžku života, s tým, že sa rodí menej detí. Aj pokles plodnosti je viditeľný prakticky na celom svete. Keby sme si vekovú štruktúru obyvateľov predstavili ako pyramídu, potom prakticky všade okrem najmenej rozvinutých štátov sveta pozorujeme, že sa základňa zužuje a špička rozširuje. Niekde rýchlo a inde pomalšie.

Môže to byť trend, ktorý by, keď to preženiem, mohol raz viesť až k zániku ľudí na planéte?

Hulíková: Pokles počtu obyvateľov na planéte nás zrejme čaká, ale zatiaľ nemá význam predpokladať zánik ľudstva. Dlhodobý vývoj v priebehu storočí sa takmer nedá vierohodne odhadovať. Určitú pomôcku môže poskytovať tzv. biodemografia, skúma populačné trendy za využitia pokusov s populáciami s krátkou životnosťou, často napríklad s octomilkami. Vedci vypozorovali tzv. S krivku: také populácie najprv rastú len veľmi pomaly – to by zodpovedalo ľudskej populácii zhruba do 18. storočia – avšak potom rast po nenápadnom začiatku začne zaznamenávať oveľa väčšie prírastky. To by pri ľudských populáciách bolo možné vnímať ako vývoj počas 20. storočia. No skúmaný hmyz početne nenarastal neobmedzene, po spomalení tempa rastu sa veľkosť takej populácie obvykle stabilizovala a početne kolísala okolo približne konštantného počtu. Je možné, že sa to podobá súčasnej situácii ľudskej populácie. Záleží však na vývoji mnohých podstatných faktorov.

Starne aj Afrika? Veď tam sa stále rodí veľa detí...

Hulíková: Afrika