Od čias Hippokrata sú známe štyri základné typy osobností: sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik. Každý z nich sa vyznačuje svojím prístupom k riadeniu a manažovaniu. Aj keď súčasné diagnostické testy dokážu ísť do väčšej hĺbky a sú zamerané na presnejšie opisy osobností vo vzťahu k pracovnému procesu, všetky vo svojej podstate vychádzajú z týchto základných opisov. Osobnosť manažéra nemožno oddeliť od jeho vlastnej osobnosti.
Sangvinik je človek otvorený, priateľský, extrovert, niekedy až "ukecaný". Vyhovuje mu priestor, kde môže uskutočňovať svoje predstavy. Je výborný "prezentátor" a "šoumen", rád rozpráva, orientovaný je na ľudí, takže ho veľmi radi vyhľadávajú. Je skvelým "vymýšľačom" nápadov, ale málokedy niečo dotiahne aj do konca. Trošku zároveň chaotik, a tak je predpoklad, že by zvládol ťažké manažérske situácie veľmi malý.
Cholerik je extrovert, optimista, orientovaný na ciele a za tými niekedy ide až "cez mŕtvoly". Niekedy je neemočný, ak má cieľ, tak sa ho snaží dokončiť za každú cenu. Keďže má vždy nejaký cieľ pripravený (nezriedka vidí na niekoľko rokov dopredu), tak jeho aktivita je ohromujúca a málokto stačí jeho tempu. Dokáže niekedy obetovať svoje okolie, len aby dosiahol to, čo chce. Na druhej strane, ak veci nevychádzajú presne podľa jeho predstáv, býva v depresii. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov má pravdu, takže svoje okolie dokáže poriadne vytáčať.
Melancholik je introvertná povaha, pesimista, orientovaný na ciele. Pedant, vyzná a orientuje sa skvele v grafoch, číslach, hĺbavá povaha. Pracuje dobre pod tlakom, ale niekedy až prekombinuje veci a musí mať všetko do poslednej chvíle prepočítané. Býva uzatvorenejší a niekedy sa veľmi pomaly rozhoduje, čo pri pozíciách, kde je nutná rozhodnosť, môže byť prekážkou.
Flegmatik je pohodová povaha, ale založená introvertne, pesimista. Nemá rád rýchle tempo, veci dokončí, hodí sa ako vyjednávač, má veľa známych, ktorí k nemu chodia pre rady (skôr sa vyrozprávať). Prácu vždy dokončí a je ideálny ako úradník alebo tam, kde nie je potrebné rýchle tempo práce. Svojou empatiou sa niekedy dokáže presadiť na vrcholné posty.
Nikto nie je čistou osobnosťou. Každý je kombináciou týchto štyroch osobnostných typov, ale jeden z nich, možno niekedy aj dva, sú u neho dominantné. Potom je dôležité, ako dokáže tieto svoje schopnosti a prednosti rozvíjať ďalej.
Najlepší manažéri by mali byť cholerici, ale nie je to tak. Keďže sú veľmi orientovaní na ciele a občas zabúdajú na ľudí, tak môžu mať pri riadení problém. Pretože darmo môže byť človek dobrý odborník vo svojej oblasti, ak sa nenaučí pracovať s ľuďmi, tak nikdy nebude dobrý manažér.
Na druhej strane, sangvinici sú orientovaní na ľudí, ale unikajú im dôležité ciele, majú problémy dokončiť niektoré veci. Melancholici zase dokážu dobre analyzovať, pripravovať podklady, vŕtať sa v číslach, doťahovať veci do konca, ale ich introvertná povaha im zase znemožňuje byť príkladom a niekedy je aj čas ich nepriateľom. Flegmatici zase majú problémy s rýchlosťou dokončovania vecí, všeobecný nezáujem o ciele im zase bráni byť vodcovskou osobnosťou, kde sa vyžaduje dravosť.
Takže, aká vlastne je vhodná osobnosť na manažovanie? Tak ako každý človek má z každej osobnosti kúsok, aj keď jedna oblasť u neho prevláda, tak ideálny manažér by mal asi mať: 50 percent cholerika, 20 percent melancholika, 20 percent sangvinika, 10 percent flegmatika.
Výrazná prevaha cholerika ukazuje na to, že dokáže prijímať výzvy, ísť tvrdo za svojimi a inými cieľmi, dokáže doťahovať veci do konca, mať vízie, vedieť, aký má byť smer. Predovšetkým veľkí vodcovia a úspešní manažéri mali hlavne veľa z tejto osobnosti. Dobrý manažér by mal mať v sebe aj melancholika - schopnosť analyzovať, vyznať sa v číslach, vo financiách, občas pochybovať o niečom (ale nie príliš). Ak sa spojí s cholerikom, je to neprekonateľná kombinácia pri dokončovaní a smerovaní za cieľmi. Mal by mať v sebe aj niečo z tých, ktorí sú orientovaní na vychádzanie s ľuďmi, pretože s nimi bude spolupracovať. Takže ak dokáže niekedy manažér urobiť zo seba šaša a dokáže sa vcítiť do ľudí, je usmievavý ako sangvinik, tak prelomí ľady aj v tých najväčších melancholikoch. Plusom je, ak sa naučí niekedy brať veci flegmaticky ako flegmatik (hlavne tie, ktoré sa nedajú zmeniť), tak bude neprekonateľný.
Problémom firiem býva, že nielenže dosadzujú do funkcií ľudí podľa zásluh alebo len odborného hľadiska, ale niekedy ani nevedia, akými osobnostnými typmi títo manažéri sú. Napríklad lekár vo vedení nemocnice ak nevie riadiť nemocnicu - tzn. mať pod kontrolou finančné toky, vedieť vyjednávať, vyznať sa v obchode a marketingu, mať schopnosť riadiť skupinu ľudí - tak len ťažko môže dosiahnuť úspech, aj keď je špičkovo uznávaný odborník vo svojej oblasti. Podobné to môže byť aj v iných oblastiach.
Len máloktorý manažér pozná svoju osobnosť a nechá si urobiť svoj vlastný osobnostný profil. Pritom ten je základom celého poznania o sebe samom a dá mu veľmi veľa pre jeho budúcnosť. Tieto nezávislé profily sú veľmi dôležité, aby nádejný manažér dokázal podľa toho hodnotiť nielen seba, ale aj v úplne inom svetle videl aj ostatných.