Hypotéka má svoje trvanie, ktoré si stanovuje dlžník, bežne sa pohybuje v rozpätí od 4 do 30 rokov. Realita však ukazuje, že Slováci si v priemere želajú byť pri riešení otázky bývania dlžní približne 20 rokov. Správnym nastavením hypotéky sa možno vyvarovať množstvu starostí, nie je to teda zanedbateľná otázka.
Snímka: ilustračná, archív
Myslieť treba na to, že hypotéka by sa nemala automaticky nastavovať na čo najkratšiu splatnosť, teda najnižšiu preplatenosť. Vtedy ide o najvyššiu prijateľnú splátku úveru, čo robí rodinný rozpočet pomerne napätý. Je tu však ďalšia vec, a to tvorenie finančnej rezervy. Napríklad pre stratu zamestnania či pokazené auto. Poistenie neraz vyžaduje spoluúčasť, alebo sa vyplatenie poistného plnenia môže oneskoriť. Bez vlastných peňazí to teda nejde.
Bez rezervy „ani na krok“
Ak beriete hypotéku, nemali by ste do tohto „vzťahu“ vstupovať bez finančnej rezervy. Pred vzatím úveru by klient mal nejaký čas simulovať splácanie – šetriť. Tieto úspory môžu tvoriť základ finančnej rezervy. Druhú časť rezervy možno vytvoriť správnym nastavením hypotéky. Ak je človek schopný splácať 20 ročný úver, znamená to, že utiahne aj splátku dlhšie trvajúcej pôžičky. Čím je totiž splatnosť dlhšia, tým je splátka nižšia. Peňažný rozdiel v splátkach je práve tá suma, ktorou možno tvoriť finančnú rezervu. Zdanlivou nevýhodou takéhoto plánu je vyššia preplatenosť úveru. No na druhej strane pocit, že na osobitnom účte existujú peniaze na niekoľko mesačných splátok, je na nezaplatenie. Ide o to, kto si na akú sumu takýto pocit cení. V konečnom dôsledku sa finančná rezerva, ak sa neminie na udalosti, pre ktoré sa tvorila, môže použiť na predčasné splatenie.
Zdroj: Finančná Hitparáda