„Chystám sa do starobného dôchodku. Počula som, že človek, ktorý od roku 1984 nikdy nepracoval, môže mať strobný dôchodok približne 450 eur. Naopak ten, kto pracoval za nízku mzdu a odpracoval 45 rokov, len 300 eur,“ obrátila sa na nás naša čitateľka Alena.
Myslíte na dôchodok? Toto musíte dodržať
Ako jej radí Ľubica Navrátilová, odborníčka na sociálne zabezpečenie, nie je to celkom tak. „Nárok na starobný dôchodok môže vzniknúť len cez dôchodkové poistenie. Ak niekto nezíska 15 rokov dôchodkového poistenia nárok na starobný dôchodok mu nevznikne.“ To v praxi znamená, že musíte odpracovať 15 rokov a byť pritom dôchodkovo poistený, aby ste v budúcnosti mohli dostávať penziu.
Popri dosiahnutí penzijného veku, ktorý je teraz na úrovni 62 rokov, bude zrejme treba na získanie dôchodku po novom aj dlhšie pracovať. V súčasnosti je minimálna odpracovaná doba 15 rokov a vláda ju plánuje zvyšovať. Do tohto obdobia sa podľa Ľubice Navrátilovej započítavajú aj tzv. náhradné doby, ziskané podľa legislatívy platnej pred rokom 2004, napríklad obdobie, kedy ste sa riadne starali o dieťa do troch či šiestich rokov veku.
Nízke odvody, malá penzia
Výška priznaného dôchodku od troch faktorov, a to aktuálnej dôchodkovej hodnoty, počtu odpracovaných rokov a tzv. priemerného osobného mzdového bodu. Na rok 2013 aktuálna dôchodková hodnota predstavuje 10,00989 eura. Znamená to, že ak niekto pracoval jeden rok za priemernú mzdu, respektíve jeho vymeriavací základ bol na úrovni priemernej mzdy v danom roku, Sociálna poisťovňa za tento rok mu prizná 10,00989 eura. Ak ste teda napríklad odpracovali 40 rokov a v každom roku váš vymeriavací základ zodpovedal priemernej mzde na Slovensku, váš dôchodok by bol 40-násobkom aktuálnej dôchodkovej hodnoty, teda 400,3956 eura.
Problémy sa môžu vyskytnúť najmä u živnostníkov, ktorí platia Sociálnej poisťovni odvody na dôchodkové poistenie len z minimálneho vymeriavacieho základu. Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky začínajúce od roku 1984 až po rok, ktorý predchádza nároku na starobný dôchodok. „Poistenec, ktorý celú profesnú dobu pracoval za minimálnu mzdu bude mať dôchodok okolo 270 eur. Nie je teda pravda, že ten kto nepracuje, bude mať vyšší starobný dôchodok ako ten, kto pracuje za minimálnu mzdu. Tí budú mať nárok len na pomoc v hmotnej núdzi,“ tvrdí Ľubica Navrátilová.
Zamestnať sa oplatí. Aj za minimum
Naša čitateľka Alena sa tiež nesprávne domnievala, že ak príde o prácu, má krátko pred dôchodkom a zaeviduje sa na úrade práce, alebo si nájde zamestnanie za minimálnu mzdu, pokazí si tým svoj osobný mzdový bod. Ľubica Navrátilová jej to vyvracia. „Za obdobie poberania dávky v nezmestnanosti ani za obdobie zaradenia do evidencie nezamestnaných nevzniká obdobie dôchodkového poistenia, teda štát za vás neplatí poistné.
Zamestnať sa aj za minimálnu mzdu má význam, lebo minimálna mzda tvorí 50 percent plovičnej mzdy. Solidaritou sa tento osobný mzdový bod ešte zvýši v ďalších rokoch, až na hodnotu 22 percent.“ Dnešní päťdesiatnici budú v budúcnosti musieť na poberanie penzie zrejme odrobiť najmenej 20 rokov a pracovná prax sa môže predĺžiť aj na 30 rokov. Kto odpracuje menej, nebude od štátu dostávať penziu, ale nižšie sociálne dávky.