Vinič je tradičná liečivá rastlina, ktorá sa ako liek používa už tisícročia. Listy viniča sa uplatňujú v tradičnej gréckej a balkánskej kuchyni aj pre svoje chuťové vlastnosti. Pôsobia močopudne, potopudne a tonizujúco a napomáhajú vylučovanie kyseliny šťaveľovej z organizmu. V starovekej medicíne odporúčali žuť listy pri zápaloch ďasien a ústnej dutiny. Odrezky z viniča sa používajú na výrobu najkvalitnejšieho drevného uhlia Carbo adsorbens, ľudovo tiež "živočíšneho uhlia", najmä v stredozemských oblastiach ich tiež pokladajú za najkvalitnejšie palivo pri grilovaní mäsa. Z hroznových jadierok sa získava olej vhodný aj na vyprážanie a taktiež sa dá z nich vylúhovaním získať čaj, ktorý podporuje vykašliavanie hlienu z pľúc pri nachladnutí a v kombinácii so skorocelom má čaj priaznivé účinky pri zápale priedušiek.
Hrozno je jedným z najzdravších bobuľovitých ovocí. Z hľadiska zdravia pre svoj biologický, nutričný a dietetický význam, ale aj pre blahodarné účinky na tráviace ústrojenstvo, látkovú premenu, tvorbu krvi, prevenciu pred srdcovo-cievnymi chorobami a podporu homeostázy je to veľmi dôležitá potravina. Obsah hroznového cukru, pektínov, kyselín, vlákniny, minerálnych látok, enzýmov, vitamínov, hlavne skupiny B, a ľahká stráviteľnosť len podčiarkujú jeho výnimočnosť v potravinovom reťazci.
Víno je istá forma konzervácie hroznového muštu. Aj víno sa od nepamäti používalo ako liek v ľudovom liečiteľstve. Už pred 2000 rokmi predpisovali víno proti únave, bolesti, žiaľu, vyčerpanosti a používali ho aj na obklady a zvýšenie potencie. Známi je tzv. francúzsky paradox, na základe ktorého vedci dokázali, že Francúzi napriek veľkej konzumácii tukov majú neuveriteľne nízky počet srdcovo-cievnych ochorení, čo sa pripisuje práve konzumácii vína. Víno je vlastne slabý alkoholový vodný roztok, ktorý obsahuje približne 75 % vody a 25 % iných substancií ako sú alkohol, cukor, kyseliny, mikroelementy, ktoré spolupôsobia pri výmene látok ako biokatalyzátory, aktivujúce činnosť hormónov a fermentov (meď, železo, kobalt, mangán, bróm, jód a iné/) ďalej sú v ňom vitamíny -- komplex vitamínov B, vitamín H, vitamín C, polyfenoly, ako sú flavonoidy, antokyány a katechíny, ktoré sú vlastne základnými antioxidačnými látkami. Víno má rovnaké pH, ako je pH v žalúdku, čo je veľmi dôležité na lepšie trávenie Preto sa odporúča konzumovať víno s jedlom.
Víno vplýva na zníženie rizika srdcových ochorení
Na verejnosti dlhodobo pretrváva diskusia o zdravotnej stránke vína v súvislosti s alkoholom. Je však známe, že malé dávky alkoholu pôsobia priaznivo na psychiku človeka, pretože odstraňujú pocity strachu, napätia a úzkosti. Alkohol rozširuje malé vlásočnice a zlepšuje prísun krvi do tkanív, preto jeho mierna konzumácia môže spomaliť rozvoj srdcovo-cievneho ochorenia. Denne 3 -- 4 decilitre vína (samozrejme, v závislosti od fyziologických predpokladov) určite nie sú škodlivé. Naopak, zdravotné účinky sú nesporné.
Už Louis Pasteur potvrdil antibiotické pôsobenie vína. Preto odporúčal víno v boji proti týfusu, úplavici a cholere, ale aj so stafylokokmi, pôvodcami hnisania, pričom účinným látkam nepatrí alkohol ani kyseliny, ale ďalšie látky obsiahnuté vo víne. Dokázal aj vynikajúci dezinfekčný účinok vína. Už malé množstvo červeného vína dokáže zmeniť vodu zamorenú vírusmi (napr. vírusmi detskej obrny alebo vírovej hepatitídy) na pitnú tým, že sa takáto voda zmieša s vínom. Pitie vína má teda aj profylaktický účinok pri konzumácii s jedlom. V súčasnosti sa dokázal synergický efekt konzumácie bielych vín s niektorými antibiotikami.
Najnovšie výsledky bádania ukazujú na priamy vplyv vína na zníženie rizika srdcových ochorení, zlepšenie tvorby krvi , zníženie tvorby žlčových kameňov a odbúravanie "zlého" cholesterolu a, naopak, pri miernej konzumácii zvýšenie "dobrého" cholesterolu. Práve antioxidanty nachádzajúce sa aj vo víne sú dôležitými látkami, ktoré ochraňujú náš organizmus pred civilizačnými chorobami.
Zdravé antioxidanty sú v červenom víne
Základnými antioxidantmi vína sú fenolické zložky, z ktorých najviac sú zastúpené flavonoidy a cinnamáty. Fenoly vína znižujú tvorbu hexanolu viac ako vitamín E (ktorý sa používa pri protisklerózovej liečbe) a rozširujú množstvo doteraz známych účinných antioxidantov (vitamín E, vitamín C, karotenoidy-provitamín A) v boji proti nádorovým a srdcovo-cievnym chorobám. Z fenolických zložiek vína sú najsilnejšími antioxidantmi flavonidy, kvercitín, epikatechín a resveratrol. Resveratrol, vysoko cenený už v starej Číne a Japonsku, pôsobí proti ukladaniu krvných platničiek. Viac ho obsahuje červené víno. V prípade kvercitínu sa dokázalo, že potláča chemicky vyvolanú rakovinu hrubého čreva tým, že redukuje etylkarbamáty, ktoré rozrušujú DNA. Účinky antioxidantov sú hlavne v tom, že dokážu neutralizovať voľné radikály -- nestabilné molekuly poškodzujúce tkanivové bunky. Voľné radikály sa pravdepodobne podpisujú aj pod chorobné kĺbové zmeny a predčasné starnutie. V prípade anémie je dokázané, že víno pôsobí ozdravujúco na celkové zloženie krvi a normalizuje ju.
Víno pôsobí aj močopudne, čo je základ liečenia ďalších ochorení -- reumatizmu, dny, ekzémov, obličkových a žlčníkových kameňov. V týchto prípadoch sa totiž úspešne kombinuje močopudný účinok vína s metabolickým, t. j. čistiacim krv, a tak sa z organizmu vyplavujú nežiaduce nečistoty, ktoré sa ukladajú v kĺboch a v svalstve, čo je jednou z príčin reumatizmu. Víno neobsahuje kyselinu močovú, na rozdiel od piva, v ktorom je až 160 mg kyseliny močovej na liter (ľudia chorí na dnu by mali diétou znížiť príjem kyseliny močovej maximálne na 200 mg za deň). Preto sa pri konzumácii jedla odporúča skôr vypiť 2 decilitre vína alebo streku ako pivo.
Moderná veda tak modifikuje porekadlo, ktoré nám zanechali o víne starí Rimania. Je pravdou, že víno rozväzuje jazyk, najmä ak sa ho vypije trochu viac. No cennejšie ako pivničná pravda je zdravie, ktoré môžeme podporiť miernou konzumáciou tohto ušľachtilého nápoja.
StoryEditor