Často vyzerajú len ako ľudské tiene. Ženy zahalené tmavým rúchom od hlavy až po päty sú pre nás tajomné. Aké v skutočnosti sú a aké boli v minulosti, vieme zvyčajne len veľmi málo. Na rozdiel od západných krajín, kde sa kresťanstvo stáva iba akousi kulisou, má náboženstvo v moslimských krajinách stále hlavné slovo. Takisto ako posvätné knihy iných náboženstiev býva aj Korán interpretovaný rôzne, z čoho vyplývajú aj rôzne náboženské praktiky v jednotlivých moslimských krajinách.
Z Koránu sa okrem iného dozvedáme, že muž je nadradený nad ženu, pretože muži musia míňať zo svojho majetku, aby sa o ženy mohli postarať. Korán takisto učí, že žena musí byť poslušná a ak nie je, muž ju za to môže potrestať. Sexuálne zneužitá žena by mala byť zbičovaná, a ak sa potvrdí jej vina na cudzoložstve, mali by ju nechať zavretú v dome, až pokým nezomrie alebo až pokým Alláh nenariadi iný postup. Na súde má výpoveď ženy o polovicu menšiu platnosť ako výpoveď muža. Za vraždu muža sa dáva dvakrát väčšie odškodnenie postihnutej rodine ako za vraždu ženy. Dcéry zdedia vždy o polovicu menej ako synovia. Na druhej strane však treba spomenúť, že ženám je podľa Koránu povolené vlastniť a dediť majetok, ich vzdelávanie je svätou povinnosťou a majú nárok aj na sexuálne uspokojenie.
Príťažlivosť extrému - Afganistan
Na Afganistan široká verejnosť upriamila pohľad najmä po útokoch na americké dvojičky z 11. septembra. Už predtým médiá s obľubou opisovali neuveriteľné príbehy z tejto krajiny, ktoré sa nedotýkali iba ľudí, ale aj nehybného kameňa, o čom by dokázali rozprávať napríklad rozstrieľané budhistické sochy. V nezávideniahodnej situácii v tejto krajine boli ženy počas vlády Talibanu od roku 1996. Museli sa riadiť rôznymi príkazmi, za nedodržiavanie ktorých ich mnohokrát čakal tvrdý trest. Manželia mali moc nad ich životmi či smrťou, ale aj nahnevaný dav mal právo hádzať do ženy kamene alebo ju zbiť len preto, že odhalila pár centimetrov svojej pokožky alebo inak provokovala. Za takéto previnenie sa pokladalo aj nenosenie predpísaného odevu, akým je napríklad sieťka, ktorá by mala zahaľovať žene oči. Búrlivé reakcie davu sa pre ženu často končili smrteľne.
Ženy nesmeli chodiť do zamestnania alebo dokonca kdekoľvek medzi ľudí bez sprievodu aspoň jedného zo svojich príbuzných, samozrejme, mužov. To prinútilo mnohé ženy s vysokým postavením, akým sú lekárky či právničky, aby sa stiahli do úzadia a za svoje pracovisko si zvolili domácnosť. Tie ženy, ktoré nemohli naďalej vykonávať svoje zamestnanie a nemali manželov alebo iných mužských príbuzných, často zomierali od hladu alebo museli žobrať na uliciach.
V každom dome, kde bývala žena, museli byť okná zatreté farbou, aby ju nikto z vonku nemohol vidieť, a takisto vnútri musela nosiť také topánky, aby ju nebolo ani počuť. Mnohé zo žien sa nedokázali vyrovnať s takýmito životnými podmienkami, a radšej ako by sa mali stať nečujnými a neviditeľnými, spáchali samovraždu. Po páde Talibanu sa situácia začala zlepšovať, zatiaľ však len veľmi pomaly.
Za cudzoložstvo do jamy
Rôzne interpretácie Koránu spôsobujú, že nie všetky moslimské krajiny majú tie isté pravidlá, ako majú ľudia správne žiť. To sa týka aj práv žien, ktoré sa z krajiny do krajiny odlišujú o to viac, čím je odlišnejšia ich história či momentálna politická situácia. Tak sa môže ľahko stať, že niektoré príkazy prechádzajú až do absurdností. V takýchto prípadoch sa sotva možno odvolávať na Korán, sú skôr výsledkom stretnutí "múdrych" hláv, ktoré majú špeciálne nadanie na to, ako urobiť iným ľuďom zo života peklo.
Takmer každá moslimská krajina má svoje zvláštnosti, pozornosť sveta sa na ne neupriamuje iba vďaka tomu, že tamojší autoritatívni vodcovia poznajú istú mieru a svet im to s rôznymi argumentmi (predovšetkým s cieľom zachovávať kultúrnu rozmanitosť) toleruje. Zvláštnou skupinou sú v islamských krajinách tresty za cudzoložstvo a znásilnenie. Napríklad ak sa cudzoložstva dopustí žena v Jordánsku a zistí to niektorý z jej mužských príbuzných, často zabije alebo zraní jedného alebo dokonca obidvoch cudzoložníkov. Donedávna by ho za takýto čin nečakal nijaký trest, keďže sa len snažil zachrániť česť svojej rodiny. Na rozdiel od súčasnosti, keď je vinník obžalovaný a v priemere si môže odsedieť vo väzení pol roka.
Ale napríklad v Iráne majú pre cudzoložníkov celkom iný trest - podľa zákona majú byť za svoj prečin vinníci ukameňovaní. Aby to nebolo také jednoduché a nemohli sa uhýbať letiacim kameňom, môžu ich zahrabať obidvoch do zeme, pričom muž je pokrytý zemou po pás a žena po prsia. Aj vo výbere kameňov je istá rafinovanosť - mali by byť dosť veľké na to, aby spôsobili bolesť, ale nie až také veľké, aby ich hneď zabili (pred dvoma rokmi boli v Iráne ukameňované na smrť dve ženy, jedna za cudzoložstvo a druhá preto, že sa objavila v pornografickom filme).
Jedna vražda stačí, Fatima
V Pakistane má výpoveď muža dvojnásobnú hodnotu ako výpoveď ženy. Ak dôjde k znásilneniu, žena musí mať aspoň štyroch bezúhonných svedkov, aby to dokázala pred súdom. Z toho vyplýva, že len veľmi málo mužov je potrestaných za znásilnenie. Práve naopak, mnoho znásilnených žien je potrestaných tak, akoby sa dopustili cudzoložstva. Znamená to, že ich uväznia alebo ich prinútia zobrať si muža, ktorý ich znásilnil. Svadbou s násilníkom riešia celý problém aj v Bangladéši. Muž sa tak vyhne trestu a okrem toho aj zachráni česť rodiny. Oficiálne tak dostane právo ako manžel svojej obete znásilňovať ju opakovane aj naďalej.
Za cudzoložstvo, znásilnenie alebo incest je v Palestíne vždy potrestaná žena. O mužovi sa predpokladá, že za nič nemôže a určite je to žena, ktorá ho k tomuto činu prinútila, a to tým, že ho necudne zvádzala. Ak aj žena prežije tento násilný čin, jej rodina ju môžu zabiť za to, že sa dopustila chyby.
Vraždy na zachovanie rodinnej cti sú rozšírené aj v severnom Sudáne a Saudskej Arábii. V Saudskej Arábii môže mužský príbuzný ženy zabíjať kvôli tomu, že sa žena dopustila predmanželského či mimomanželského sexu, odmietla dohovorený sobáš alebo sa jednoducho rozprávala s iným mužom. Svojské praktiky a predpisy panujú aj v niekoľkých ďalších moslimských krajinách. Dievča v Iráne je súce na vydaj už vo veku deviatich rokov. Ak sa v Kašmíre žena prechádza po ulici bez toho, aby mala zahalenú tvár, môže sa jej stať, že jej niektorí okoloidúci vyleje do tváre kyselinu. Za nevhodné správanie sa môžu kyselinových útokov dočkať aj ženy v Bangladéši. Na severe Afriky je stále rozšírená ženská obriezka alebo mrzačenie ženských genitálií. Bitie manželky je tu také bežné, že ho mnoho žien chápe ako normálnu súčasť manželstva. Neľahkú situáciu majú gynekológovia v Bahrajne. Je tu síce oficiálne povolená gynekologická prehliadka ženy, ale muž sa pritom nemôže pozerať na ženské genitálie. Ako riešenie tejto neľahkej situácie mu na pomoc prichádza odraz v zrkadle.
Povinné uspokojenie ženy
Ako všetky náboženstvá, aj islam obsahuje množstvo nariadení a príkazov, ktoré sa týkajú ľudských vzťahov. Ako sme sa mohli presvedčiť, veľmi prísne zákazy sa vzťahujú na incest, cudzoložstvo a okrem toho aj na homosexualitu a pedofíliu. Ďalším príkazom je dodržanie nepoškvrnenosti žien pred uzavretím manželstva. Jeho nedodržanie sa pre ne často stáva osudným, bežné sú však trochu milosrdnejšie praktiky, akým je napríklad pomerne rozšírené prišívanie nových panenských blán.
Islam pripúšťa existenciu polygamie a konkubinátu. Moslimovia by sa mali vyhýbať situáciám, ktoré by mohli viesť k predmanželskému alebo mimomanželskému sexu. S tým súvisí aj skromnosť odevov u žien, ktoré nezvýrazňujú jej prirodzené krivky. Toto sú základné pravidlá, za ktorými je islam pomerne benevolentný. Zatiaľ čo kresťanstvo často obmedzuje sexuálny pomer len na zabezpečenie reprodukcie, islam ho chápe úplne odlišne. Sex je takisto akceptovaný len v manželskom vzťahu, ale úloha zdravého sexuálneho vzťahu je nesmierne dôležitá. Je chápaná ako jeden z najdôležitejších prvkov, na základe ktorého sa medzi mužom a ženou vytvára pocit blízkosti, nehy a potreby jeden druhého. V hadíthe, ktorý obsahuje krátke rozprávania o činoch Mohameda, je zachytených množstvo rozprávaní proroka na tému sexuality, vrátane otázok predohry, orgazmu alebo menštruácie. Podľa nich je predohra veľmi dôležitá časť milovania, ktorá pomáha žene dosiahnuť orgazmus. Muž by sa mal snažiť, aby žena dosiahla orgazmus vždy skôr ako on sám. Ak je jeden z manželov vo vzťahu nespokojný zo sexuálnej stránky, má plné právo požiadať o rozvod.
Aj napriek tomu, že islam povoľuje mužom, aby mali viacero manželiek, táto podoba partnerského vzťahu sa v moslimských krajinách už takmer nevyskytuje. V neposlednom rade je to preto, že muž by mal zabezpečiť sexuálne uspokojenie pre všetky ženy, čo môže byť pre muža dosť vyčerpávajúce. Okrem toho vlastniť niekoľko manželiek naraz nie je vôbec lacná záležitosť a aj Korán nariaďuje, aby si muž radšej zobral len jednu manželku, ak nie je na tom finančne dosť dobre, aby vyhovel potrebám viacerých žien. Navyše v niektorých krajinách, akou je napríklad Turecko, je dnes polygamia úplne zakázaná.
Islam včera a dnes
Počiatočné obdobie islamu sa spája hlavne s vojnovými výbojmi. Otázky týkajúce sa vášne či rozkoše preto nie sú dôležité. Do popredia sa skôr dostávajú disciplinovanosť a krotenie vášní, ktoré sú predpokladanými vlastnosťami dobrého bojovníka.
Po bojoch nachádza v islame obdobie, ktoré by sme mohli nazvať obdobím svetla. Toto obdobie trvalo od 9. až po 11. storočie a je charakteristické rozkvetom vedy, techniky, filozofie, architektúry a umenia. Pozornosť sa obrátila na lásku a všetko s ňou spojené. V básňach významného básnika Abu Nuwasa sa objavujú verše plné erotiky a oslavy ľudskej telesnosti. V deviatom storočí sa dokonca v diele Jahiza objavuje dialóg dvoch mužov, ktorí sa voľne rozprávajú o homosexualite. Z tohto obdobia pochádzajú aj Rozprávky tisíc a jednej noci, ktoré sú takisto plné erotických príbehov.
Je zaujímavé, že postavenie žien v počiatkoch islamu bolo pomerne silné. Ženy mali právo zúčastňovať sa na politickom živote, obchode a dokonca aj na vojnových výpravách. Po tomto období svetla sa situácia žien postupne zhoršovala. Z verejných priestranstiev sa postupne presťahovali do háremov, aby sa tam mohli oddávať láske a rozkoši.
Dnes mladých ľudí v moslimských krajinách skôr priťahuje západná kultúra. Ženy túžia po tom, aby mohli nosiť účesy a oblečenie, aké sa nosia v USA alebo Británii. Tak sa stáva, že napríklad ženám v Iráne spod šatiek vykúkajú najmodernejšie vlasové kreácie, ktorými naznačujú svoju túžbu po väčšej voľnosti. Ťažko povedať, do akej miery je to výraz túžby po slobode alebo len slepé nasledovanie západného modelu, ktorý má určite tiež svoje nedostatky.
Ali, ktorý je pôvodne z Iraku, spomína: "Pred pár rokmi som sa z politických dôvodov odsťahoval z Iraku do Nemecka. So mnou prišla aj moja manželka a prvá láska a naše dve deti. Pri prvej hádke si zbalila kufre a odišla k našej známej. Zo dňa na deň sa moja jemná žena menila na zlostnú fúriu. Nakoniec sme sa rozviedli, pričom jej súd pridelil naše deti. Po rozvode som mal v Nemecku vzťah s viacerými ženami, ale na svoju prvú som nikdy nezabudol. Je to nuda, keď sa okolo vás stále pohybujú polonahé ženy, či už na ulici alebo v domácnosti. S mojou Arwaou to bolo celkom výnimočné. Každý večer som sa tešil na to, ako sa predo mnou odhalí. Vždy to bola pre mňa veľmi vzácna a vzrušujúca chvíľa, keďže počas dňa chodila manželka celkom zahalená. Dnes vidím ženské prsia všade okolo mňa - na billboardoch či v priesvitných šatách. Ženy sa ponúkajú a veľmi lacno. Tá, ktorá mala pre mňa vždy najväčšiu cenu, sa ku mne nedávno vrátila. Tvrdí, že žiadny muž, ktorého stretla po mne, sa k nej nesprával s takým rešpektom a úctou ako ja."