To, čo bolo kedysi nenormálne, je už dnes v platobnej morálke štandard – skúste kontaktovať svojho dlžníka dva týždne po splatnosti a vypočujete si skôr vyhrážky než ospravedlnenie. Tvrdí to šéf stavebno-servisnej firmy Ramirent Libor Taglicht.
Dokumentuje tým smutnú situáciu neplatičstva v slovenskom stavebníctve, kde dnes zostáva každá štvrtá práca nezaplatená. Zatiaľ čo v minulosti sa dlhujúca firma snažila pravdivo ubezpečovať o zrealizovanej platbe, dnes podľa Taglichta počujete skôr slová o tom, že neplatiť je úplne normálne a nezabudnú vás upozorniť ani na to, že riskujete s nimi prerušenie spolupráce.
Nielen neplatičstvo je však tŕňom v oku riaditeľov stavebných firiem. Ako zistil kvartálny prieskum analytickej spoločnosti CEEC Research, ďalším veľkým problémom v tomto sektore je nestabilná legislatíva, nekoncepčnosť štátu a taktiež vymožiteľnosť práva.
Smrtiaca kombinácia
Čo má podľa opýtaných firiem kľúčový vplyv na ekonomickú nestabilitu stavebných podnikov? Zlá platobná morálka zadávateľov práce – na tom, že ide o veľký problém, sa zhodlo 94 percent riaditeľov stavebných spoločností. Mezi najväčšími z nich panovala v otázke dokonca stopercentná zhoda. Objem faktúr, s ktorými investori meškajú s úhradou, je oproti priemeru ešte o štyri percentuálne body vyšší.
„Zlá platobná morálka zadávateľov prác v kombinácii so zložitou vymožiteľnosťou práva je pre mnoho firiem smrtiaca kombinácia. V mnohých prípadoch už nepomáhajú ani prísľuby ďalších zákaziek a niektorí subdodávatelia odmietajú dodávať aj najväčším firmám bez úhrady vopred. Kriticky im chýbajú peniaze na mzdy, či úhrady dodávateľom materiálu. Bez nich nie sú schopni fungovať,“ vysvetľuje Jiří Vacek, riaditeľ spoločnosti CEEC Research. Jeho slová potvrdzuje i Magdaléna Dobišová, generálna riaditeľka spoločnosti Skanska SK: „Hlavným problémom je platobná morálka tak investorov, ako aj dodávateľov navzájom.
Ako to firmy riešia? Nahrádzajú to čerpaním vlastného kapitálu (94 percent riaditeľov), kým odklad alebo čiastočnú výplatu miezd a iných interných nákladov sa snažia využívať minimálne. „Najmä celý verejný sektor by mal skrátiť splatnosti faktúr čo najviac, alebo aspoň dodržiavať 30-dňovú splatnosť. Hlavne mestá a obce idú do zákaziek, kde nemajú zabezpečené 100-percenté financovanie, alebo pri čerpaní eurofondov sa úhrady faktúr neúmerne predlžujú,“ uvádza Róbert Šinály, generálny riaditeľ spoločnosti Eurovia SK.
Zlá platobná morálka
Neplatičstvo je však príznačné aj pre ostatné sektory, čo dokazuje ďalší čerstvý prieskum, tentoraz skupiny EOS, ktorá každoročne analyzuje platobné zvyklosti v európskych štátoch, vrátane Slovenska. Až 30 percent faktúr medzi firmami všeobecne sa uhradilo vlani oneskorene a štyri percentá z nich vôbec. Každej desiatej firme to spôsobuje až existenčné problémy. Za najčastejší dôvod uvádzajú naše firmy druhotnú platobnú neschopnosť.
Čierno to však vidia aj do budúcnosti. Až 18 percent firiem očakáva existenčné problémy pre meškajúce platby, v priemysle dokonca až každá štvrtá spoločnosť.
Obchod a služby na čele v neplatičstve
V oneskorených úhradách faktúr je Slovensko vo východnej Európe druhé najhoršie (negatívni lídri sú poľské firmy), keď až 29,4 percenta platieb u nás sa hradí po dátume splatnosti. V medziročnom porovnaní tu zmena nenastala. „Takmer každá tretia vystavená faktúra u nás sa zaplatí po dátume splatnosti,“ upozorňuje Michal Šoltes, konateľ EOS KSI Slovensko.
Slovensko v tomto v rámci celej Európy predbehlo s horšími výsledkami dokonca aj Grécko, ktoré má „len“ 28,4 percenta oneskorených platieb. „Vysvetlenie môže byť aj v tom, že v Grécku je priemerná splatnosť faktúr až 81,3 dňa, kým u nás je priemerná splatnosť faktúr 28,3 dňa. Po Rumunsku druhá najkratšia,“ vysvetľuje Šoltes.
A ktorý sektor je na tom s neplatičstvom najhoršie? Obchod a služby. Viac než štvrtina firiem pôsobiacich v obchode odpíše ako nedobytných päť percent zo svojich pohľadávok.
Dôležitý je aj podiel vôbec neuhradených faktúr – v tomto patríme k lepšiemu priemeru. Kým východoeurópsky priemer je 5,5 percenta odpísaných pohľadávok, naši podnikatelia sa nedočkajú zaplatenia 4,6 percenta faktúr. Západ je na tom viditeľne lepšie, keď v priemere odpísal len 2,3 percenta faktúr.
Ako si overiť obchodného partnera
Pri menších zákazkách (nižšie riziko):
– overte si aspoň základnú podmienku: či nemá váš potenciálny partner záväzky voči štátnym inštitúciám: daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam alebo komerčným subjektom (ide o bežne dostupné informácie na internete
– obráťte sa na inkasnú spoločnosť, ktorá môže mať historicky negatívne skúsenosti s daným subjektom.
Pri väčších zákazkách (vyššie riziko):
– zabezpečte si komplexný kreditný report od špecializovaných ratingových analytických spoločností, ktoré vedia poskytnúť históriu hospodárskych výsledkov firmy, vrátane ratingu a odporúčaní na obchodovanie s týmto subjektom,
– tieto informácie vie zabezpečiť alebo sprostredkovať aj kvalitná inkasná spoločnosť.