Mladí verzus starí je odveký pomyselný súboj. V dnešnej dobe kultu mladosti a krásy sú však a priori znevýhodnení tí druhí. Ale nemusí to byť fatálna prehra. Psychológ Dalibor Špok radí, ako sa seniori môžu udržať v pohode.
Neustále sa vzdelávajte
Vzdelanie potrebujete nielen vtedy, ak ho potrebujete pre súčasnú prácu. Je to základná požiadavka. Iba v minime odborov môžete zostať expertmi, po ktorých je dopyt, ak sa stále neučíte a nevyvíjate.
Odložte výhovorky o starnúcej hlave. Mladí ju zase majú plnú sexu alebo hudby a tí tiež musia zvládnuť učenie. Keď neviete po anglicky ani prečítať e-mail a na počítači končíte uložením textového súboru, potom je aj rozhodnutie zamestnávateľa uprednostniť mladšieho uchádzača, ktorý bezchybne ovláda jazyky aj počítače, nie je diskrimináciou, ale racionálnou voľbou.
Neustále vzdelávanie vás udržiava otvorených voči zmenám. Cvičí mozog aj pre ďalšie pracovné aktivity. Najlepší spôsob, ako sa k vzdelávaniu donútiť, je nikdy s ním neprestať.
Naučte sa prechádzať zmenami
Ak niekto pracuje 15 či 20 rokov u jedného zamestnávateľa, potom sa mu natoľko vštepia mnohé zvyky (i zlozvyky), že sa bude len ťažko prispôsobovať inej práci, kde sa veci robia inak. Kto viackrát zmenil pracovné miesto, vie, že na každom sa musí učiť niečo nové. Tuší, ako si so zmenou poradiť. A preto sa jej nebojí. Tieto schopnosti však nemožno získať inak, než práve väčšou zmenou, ktorú by ste mali urobiť aspoň niekoľkokrát v pracovnom živote.
Nevnímajte pracovný svet optikou veku
Keď budete pri pohovore pôsobiť sympaticky a aktívne s vnútorným presvedčením, že vás daná práca, firma alebo odbor zaujímajú, teda nie že iba potrebujete preklenúť pár rokov do dôchodku, svoju šancu na prijatie radikálne zvýšite. To isté urobíte, ak sa na pohovore nebudete venovať rozprávaniu, ako vás bývalý zamestnávateľ prepustením po toľkých rokoch sklamal. Nehovorte len o minulosti, ale dajte najavo i záujem o budúcnosť.
Ak sa nedokážete zbaviť presvedčenia, že „len my starší vieme, ako beží svet“ a nestrávite pocit, že váš šéf je o dvadsať rokov mladší, vaše šance na získanie práce nebudú najvyššie. Možno máte výrazne mladšieho zubára a neprekáža vám to. Tak prečo by to mal byť problém pri šéfovi alebo kolegovi?
Prestaňte vnútorne posudzovať pracovný svet optikou mladší verzus starší a ostatní sa tiež takto nebudú pozerať na vás. Prestaňte používať frázy ako: Ty si to nemôžeš pamätať, alebo: Veď počkaj, až budeš starší.
Stýkajte sa s ľuďmi rôzneho veku
Vyhnite sa pracovnému styku iba so svojimi rovesníkmi. Snažte sa, aby ste boli v kontakte s ľuďmi výrazne mladšími i staršími. Aktívne pestujte kontakty s kolegami a známymi z najrôznejších oblastí. Moderne sa tomu hovorí networking.
Vďaka nemu sa budete nielen vedieť správať voči rôznym typom ľudí, ale mnohí z nich vám možno v budúcnosti pomôžu nájsť prácu. A na pohovore s personalistom o dvadsať rokov mladším bude hneď jasné, že ste na takýto vekový rozdiel zvyknutí.
Pripravujte si alternatívy
Zamyslite sa, ako eliminovať riziká nezamestnanosti po päťdesiatke. Možno si môžete, ak sa ocitnete na ulici, otvoriť malú živnosť, ktorú plánujete už roky. Alebo by ste mohli vypomôcť v rodinnom obchodíku. Možno sa to ani nestane, je však vhodné mať niekoľko alternatív, na ktoré sa môžete dlhodobo a paralelne so svojou prácou pripravovať.
Zdroj: idnes.cz