Živnostníci sa častokrát stretávajú pri svojom podnikaní s mnohými otázkami. Ako si optimalizovať dane, uplatniť výdavky v podnikaní, rozumne skombinovať príjmy, aby sa im to čo najviac vyplatilo.
Tieto i ďalšie otázky vám v HN Poradni zodpovedali odborníci z praxe, ktorí sa venujú daňovému, účtovnému či mzdovému poradenstvu. Tu sú ich odpovede.
1. Nízke príjmy a daňové priznanie
Musím ako živnostníčka podať daňové priznanie za rok 2015, keď som zarobila na živnosť za celý rok 1 000 eur? Môže ma niekto pokutovať, keď tak neurobím? Mám popritom hlavnú prácu a platím si dane i odvody tam. Ako to riešiť?
Odpovedá Martin Palkovič, účtovný poradca spoločnosti Palkovič: Podľa zákona o dani z príjmov, pokiaľ sú vaše príjmy (nie zisk) menej ako 1 901,67 eura, nemáte povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov. Do príjmu sa započítavajú všetky príjmy fyzickej osoby. Aj príjem z prenájmu, podnikania či závislej činnosti, ako je zamestnanecký pomer. Pokiaľ ste túto sumu nepresiahli, nemáte povinnosť podať daňové priznanie. V prípade nepodania daňového priznania k dani z príjmov si treba dať pozor, aby ste nahlásili včas zdravotnej poisťovni výšku svojho príjmu. Môže sa tak stať, že ak za rok 2015 nepodáte daňové priznanie, zdravotná poisťovňa vám môže nariadiť dvojnásobnú výšku preddavkov na zdravotné poistenie. Z toho dôvodu odporúčam daňové priznanie podať. Ak nemáte iné príjmy, daň z príjmov v tomto daňovom priznaní platiť nebudete.
2. Zo živnosti na eseročku
Mám živnosť, ale vychádza mi platiť vysoké odvody a neviem, ako to urobiť. Na hlavný pomer ma nikto nezamestná, pretože mám už 55 rokov. Viete mi poradiť, ako to vyriešiť?
Martin Tužinský, daňový poradca: Poradil by som zrušiť alebo pozastaviť si výkon živnostenského oprávnenia a zamyslieť sa nad založením napr. spoločnosti s ručením obmedzeným. Z tejto spoločnosti si budete vyplácať minimálnu mzdu a viete si „regulovať“ výšku odvodov platených do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Poznám však viaceré prípady, keď spoločnosti s ručením obmedzeným sa „presídľujú“ do iných krajín, napríklad aj do susedného Česka. Stav na Slovensku je žalostný. Ak sa odosobníme od výšky daňového zaťaženia a protihodnoty, ktorú občan za tieto dane získa, v Slovenskej republike máme vysokú byrokratickú záťaž. Podnikateľ tiež za nedodržanie zákonom stanovenej lehoty dostane pokutu, štátna inštitúcia za nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nie je ochotná sa ani len ospravedlniť.
3. Pozastavenie živnosti a eseročka
V roku 2015 som mala pozastavenú živnosť a v eseročke som si vyplácala minimálnu mzdu. Neplatila som zdravotné odvody. Od roku 2016 sa však minimálna mzda zvyšuje. Ako to bude s odvodmi na zdravotné poistenie? Kedy ich nemusím platiť?
Martin Palkovič, účtovný poradca: Od roku 2016 sa zdvihla výška minimálnej mzdy z 380 eur na 405 eur mesačne. Odvodová výnimka pre zdravotné poistenie sa nezmenila, zostala na úrovni minimálnej mzdy 380 eur. Z toho vyplýva, že aj keď zarobíte 405 eur, bude vám už strhnuté zdravotné poistenie z časti vášho príjmu. V prípade, ak zamestnanec bude zarábať minimálnu mzdu, minulý rok zdravotné postenie neplatil vôbec. Ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Zvýšením minimálnej mzdy si štát privyrobil na každom zamestnancovi na zdravotnom poistení celkovo 10,50 eur mesačne.
4. Odvody ako daňový výdavok
Zaujímalo by ma, či sa zaplatené odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne uvádzajú do daňového priznania za rok 2015. Sú tieto odvody reálnym daňovým výdavkom? Som živnostník.
Iveta Matlovičová, expertka na mzdy: Daňovým výdavkom pri príjmoch z podnikania je aj preukázateľne zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, hradené daňovníkom v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Zohľadnenie rozsahu poistného vyplýva zo spôsobu vedenia výdavkov. Napríklad ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je možné uplatniť výdavky na poistné na zdravotné a sociálne poistenie skutočne zaplatené v zdaňovacom období. Ak sa účtuje v sústave podvojného účtovníctva, podstatné je, čo bolo zaúčtované v danom roku. Na účely určenia predpisu poistného na nasledujúce obdobie sa k čiastkovému základu dane (z riadku 43 alebo 44) pripočíta preukázateľne zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, a následne sa určí predpis poistného. To znamená, že vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,486.
5. Faktúry na živnosť aj eseročku
Mám živnosť i eseročku. Časť faktúr od klientov si účtujem na živnosť a časť na eseročku. Neporušujem tým transferové oceňovanie? Kedy by došlo u mňa k problémom s daňovou kontrolou a čo by mi mohli vyčítať? Veď niekto má aj 20 eseročiek, kde je konateľom.
Martin Palkovič, účtovný poradca: Nepoznám presnú štruktúru vašich obchodov, prepojenia klientov a pozadia vašej spoločnosti. Podstatné je, aby nedochádzalo k vzájomným obchodom medzi prepojenými osobami. Pokiaľ máte dve spoločnosti a neobchodujete medzi nimi vzájomne, nedochádza k obchodu medzi vzájomne prepojenými osobami, a preto tento obchod nepodlieha transferovému oceňovaniu. Určite však odporúčam osloviť účtovníka alebo daňového poradcu, aby posúdil vašu štruktúru klientov a obchodov, aby na konkrétnom vašom prípade zhodnotil, či v niektorom z obchodov nemôže ísť o obchod, pri ktorom by bolo potrebné použiť transferové oceňovanie.
6. Postihy za dlžobu
Som živnostníčka, ale ruinujú ma vysoké odvody. V poslednom čase mi neplatia moji odberatelia, a tak som dlžníčkou v Sociálnej i zdravotnej poisťovni. Nemám žiadny majetok, ani dom či iné peniaze. Môžu ma odsúdiť, alebo čo sa mi v krajnom prípade môže stať?
Jitka Hasíková, advokátka: Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenie dane a poistného sa vyžaduje, aby bola týmto konaním spôsobená škoda najmenej 2 660 eur. V prvom odseku je vymedzená škoda vo väčšom rozsahu, čo predstavuje rozpätie od 2 660 do 26 600 eur. Samozrejme, že musí ísť o nezaplatenie už splatnej dane, sociálneho poistného, verejného zdravotného poistenia alebo príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Podstatné je, že pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktorého preukázanie sa stáva vždy predmetom dokazovania. Len samotné nezaplatenie dane alebo poistného nie je možné stotožňovať s naplnením subjektívnej stránky trestného činu, t. j. úmyselným zavinením. Pri dokazovaní tohto trestného činu je vždy nutné skúmať solventnosť páchateľa – teda to, či v dňoch splatnosti dane alebo poistného mal potrebné finančné prostriedky k dispozícii, alebo akým rozsahom finančných prostriedkov v príslušnom období disponoval. Pokiaľ sa v rámci dokazovania preukáže neschopnosť páchateľa zaplatiť daň alebo poistné, ktoré si úmyselne nespôsobil alebo nezavinil, zjednodušene povedané, nemôže byť trestnoprávne stíhaný.
7. Zmena minimálnych odvodov
Som živnostníčka a neviem, čo ma čaká budúci rok – sú nejaké zásadné zmeny, okrem toho, že si mám strážiť príjmy kvôli odvodom?
Martin Palkovič, účtovný poradca: Zásadné zmeny živnostníkov v roku 2015 nečakajú. Naďalej máte obmedzenia paušálnych výdavkov vo výške maximálne 420 eur mesačne. Od januára 2016 si treba dať pozor v prípade, ak platíte minimálne odvody do Sociálnej poisťovne, dôjde k zmene minimálnych odvodov na sociálne poistenie. Zároveň od januára 2016 sa mení výška preddavku na zdravotné poistenie. Jeho výšku vám zdravotná poisťovňa ohlásila v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
8. Živnostník a hypotéka
Som živnostník a zarábam priemernú mzdu 800 eur, čo je dosť málo. Mám šancu dosiahnuť na hypotéku 70 000 eur na byt v Bratislave? Ako sa z vašich skúseností banky stavajú k živnostníkom?
Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná Hitparáda: Banky sa k živnostníkom stavajú odmeranejšie než k zamestnancom, no tiež platí, že sa hodnotí prípad od prípadu. Neviem, či vami spomínaných 800 eur je v čistom alebo v hrubom. Výška splátky by bola od 250 do 300 eur, teda je reálne získať takúto výšku hypotéky. Nenapísali ste hodnotu kupovanej nehnuteľnosti. Pri výpočte splátky je dôležitá úroková sadzba, a tá sa určuje aj podľa pomeru medzi úverom a cenou zakladanej nehnuteľnosti.
9. Kombinácia úväzkov
Mám nastúpiť do novej práce a dostal som na výber – pracovať ako živnostník, zamestnanec, dohodár či na vlastnú eseročku. Mám aj živnosť, aj eseročku – len neviem, čo je pre mňa najvýhodnejšie, keď mesačne zarobím 1 800 eur. Dá sa to kombinovať – časť na dohodu, časť na živnosť či na eseročku?
Peter Pašek, Managing Director Accace: Kombinácia nie je všeobecne zakázaná, daňový úrad, ako aj iné orgány budú však skúmať, či neporušujete ustanovenia Zákonníka práce. Treba upozorniť, že Zákonník práce upravuje, čo je závislá práca, a síce, že ide o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Okrem toho Zákonník práce upravuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom pomere alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom vzťahu alebo v obchodnom právnom vzťahu. Často sa stáva, že sa rôzne obchodnoprávne vzťahy preklasifikujú pri kontrolách na pracovnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu by sme odporučili predmetné zmluvné dojednania prebrať s právnikom.
10. Nižší príjem a úľavy
Vláda tento rok schválila minimálnu mzdu, ako živnostník si platím odvody z minima – viac nevychádza, lebo každý môj obchodný partner šetrí. Vychádza mi z toho, že sa mi ani veľmi neoplatí zarábať viac, aby som získal od štátu 270 eur. Čo vy na to?
Martin Palkovič, účtovný poradca: Samozrejme, nižší príjem znamená nižšiu daň z príjmov a zároveň aj určité úľavy. Napríklad ak si predstavíte živnostníka, ktorý za rok 2015 zarobil 5150 eur, a teda má od júla 2016 povinnosť platiť sociálne poistenie, tak jemu sa vôbec neoplatí zarobiť o 3 eurá viac, pretože kvôli tomu mu vzrastú ročné náklady na sociálne a zdravotné poistenie na celkom 2 400 – 2 500 eur, čo je takmer 50 percent jeho príjmu.
11. Koho kontrolujú daniari?
Zaujímalo by ma, na čo sa budú sústreďovať daňové kontroly v budúcom roku. Myslím si, že sa im neoplatí naháňať živnostníkov za 100 eur, keď sú podnikatelia, ktorí obchodujú kartelovo v miliónoch a peniaze balia do alobalu.
Martin Tužinský, daňový poradca: Týmto by som si nebol taký istý. Zo skúseností kontroly postihujú práve menších živnostníkov a menšie spoločnosti, pretože tieto obvykle zaplatia. Väčšie spoločnosti majú za sebou tím právnikov a daňových poradcov, voči ktorým si nemôžu dovoliť toľko ako voči menším spoločnostiam a živnostníkom. No a keďže sme na Slovensku, je tu stále istý okruh spoločností, v ktorých sa daňová kontrola jednoducho vykonať „nesmie“.
12. Príjem pri pozastavenej živnosti
Keď mám pozastavenú živnosť, nemôžem na ňu mať príjem ani do minimálnej sumy na priznanie daní, alebo sa to toleruje? Čo v prípade, ak by mi na to prišla daňová kontrola?
Peter Pašek, Managing Director Accace: V danom prípade, samozrejme, hrozí, že ide o nelegálne podnikanie. Čo sa týka daní, tak áno, pokiaľ za rok 2015 výška vášho zdaniteľného príjmu nepresiahne sumu 1 901,67 eura, povinnosť podať daňové priznanie, a to bez ohľadu na problematiku nelegálneho podnikania, vám nevzniká. Možno by však bolo vhodné upozorniť, že podľa názoru Finančného riaditeľstva SR, ak daňovník dosahuje príjem z činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie podľa živnostenského zákona, pričom táto činnosť je vykonávaná bez oprávnenia, príjem sa zaradí medzi ostatné príjmy. Nejde však o tzv. príležitostný príjem, ako ho často daňovníci s cieľom uplatnenia oslobodenia do výšky 500 eur radi zvyknú označovať. Najväčší problém teda vidíme v nelegálnosti danej činnosti z hľadiska živnostenského zákona.
13. Príjem mimo pracovného pomeru
Som zamestnanec, ale mám aj živnosť, eseročku a popritom podnikám na dohodu. Predpokladám, že mi zúčtovanie neurobí firma, keďže mám popritom aj iné príjmy, o ktorých nechcem, aby zamestnávateľ vedel. Musím v priznaní uviesť všetky príjmy, aj z dohody, hoci sú daňovo vysporiadané?
Iveta Matlovičová, expertka na mzdy: Áno, váš úsudok je správny, zamestnávateľ vám nemôže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, keďže v roku 2015 ste poberali aj príjmy z podnikateľskej činnosti (na základe živnosti). Príjem, ktorý vám plynul na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nepovažuje za daňovo vysporiadaný. Platí to aj v prípade, ak bol preddavok na daň z dôvodu mesačného uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 316,94 eura nulový. Zároveň si dovolím poznamenať, že výraz „podnikám na dohodu“ nie je správny. Ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý je potrebné uviesť do úhrnu zdaniteľných príjmov do daňového priznania typu B na riadku 34. Ak ste mali vyplatenú v roku 2015 aj odmenu konateľa za výkon funkcie konateľa spoločnosti, aj tá sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorú je potrebné uviesť do daňového priznania typu B na riadku 34.
14. Kedy podať daňové priznanie
Komu sa podľa vás oplatí podať daňové priznanie za rok 2015 a kto ho vôbec nemusí podávať?
Martin Palkovič, účtovný poradca: Daňové priznanie k dani z príjmov musia podávať všetky právnické osoby. Nemusia ho podávať len fyzické osoby, ktorých príjem nepresiahol 1901,67 eura za kalendárny rok 2015. Určite sa oplatí podať daňové priznanie dôchodcom, študentom a nižšie príjmovým skupinám ľudí, ktorí nevyužili nezdaniteľnú sumu počas roka 2015 a podaním daňového priznania k dani z príjmov ju môžu dodatočne využiť. Posúdenie je individuálne na základe podkladov od zamestnávateľa. V prípade, ak máte príjem len zo závislej činnosti (zamestnania), môžete požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane svojho zamestnávateľa. V takom prípade bude preplatok na dani zohľadnený vo výplatnej páske po vykonaní ročného zúčtovania dane.
15. Zníženie dane
Som živnostník i eseročka zároveň. Aké mám možnosti, ako si čo najviac znížiť daň?
Martin Palkovič, účtovný poradca: Najčastejšou chybou živnostníka aj s. r. o. je nevyužitie všetkých možností, ktoré ponúka zákon o dani z príjmov. Napríklad používanie súkromného motorového vozidla na podnikanie. Takmer každý podnikateľ, ktorý má súkromné vozidlo a nemá firemné vozidlo, ho použije občas na podnikanie. Výdavky, ktoré mu s týmto vzniknú, si môže uplatniť do nákladov. Navrhujem urobiť si súkromný audit, čo všetko používate na podnikanie, kam všade platíte firemné peniaze, a toto je často omnoho väčšou úsporou, pretože len prirodzené výdavky, ktoré máte, uplatníte vo výdavkoch.
16. Sledovanie zmien
Som platcom DPH ako živnostník i eseročka a nestíham sledovať všetky zmeny v DPH, ktoré platia na rok 2016. Čo je tam zásadné?
Martin Tužinský, daňový poradca: Tých zmien je toľko, že ich nestihnú sledovať nielen podnikatelia, ale ani účtovníci a niekedy aj sám mám pocit, že je toho viac, ako by jeden človek mohol zvládnuť. To je výsledkom „chladnokrvného“ zvyšovania daňového zaťaženia nepriamym spôsobom a výsledkom nestabilného daňového systému. Vám však iba priateľsky môžem odporučiť, aby ste sa radšej obrátili na niekoho, kto sa venuje sledovaniu zákonov. Ak nemáte účtovníka, porozmýšľajte, či si ho nenájdete, lebo možno o rok-dva zistíte, že pri tých všetkých zmenách a byrokracii vlastne ako podnikateľ nemáte čas venovať sa svojmu podnikaniu, ale iba plneniu úloh, ktorá od vás požaduje splniť štát.
17. Predĺžená lehota daňového priznania
Oplatí sa mi predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania, keď nemám na zaplatenie dane, alebo nie? Ako to zistím?
Martin Palkovič, účtovný poradca: Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov sa neoplatí len SZČO, ktorá platí sociálne poistenie a na základe podaného daňového priznania na daň z príjmov by mala začať platiť nižšie sociálne odvody. V ostatných prípadoch nepoznám nevýhody, prečo by nebolo odloženie daňového priznania na daň z príjmov nevýhodné. Reálne podávate daňové priznanie v neskoršom termíne a rovnako v neskoršom termíne platíte daň z príjmov.
18. Daňové výdavky? Až po zaplatení
Podnikám ako živnostník. Novinkou roku 2015 údajne je, že daňové výdavky sa stanú daňovými až po zaplatení, napríklad na marketingové štúdie, školenia?
Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateĺov Slovenska: Táto zmena sa ale týka len podnikateľov, ktorí účtujú v podvojnom účtovníctve. Živnostníkom účtujúcim v jednoduchom účtovníctve alebo tým, čo vedú daňovú evidenciu sa postup nezmení, pre nich sú výdavky na marketingové štúdie, ale aj účtovníctvo alebo právne služby naďalej výdavkami až po uhradení. Živnostníci účtujúci v podvojnom účtovníctve si doteraz mohli dať do nákladov takéto výdavky bez ohľadu na ich úhradu a po novom si ich budú môcť uplatniť až po uhradení. Tak isto pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve nebudú nákladom vytvorené rezervy na zostavenie účtovnej závierky, prípadne jej overenie audítorom.
19. Viaceré úväzky a daňové priznanie
Zaujímalo by ma, či je pre mňa výhodné pracovať v zamestnaní, hoci na skrátený úväzok, ale i podnikať na živnosť. Musí mi robiť ročné zúčtovanie firma, alebo si mám sám podať priznanie? Vyplatí sa to?
Iveta Matlovičová, expertka na mzdy: Na to, aby zamestnanec mohol požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, musia byť splnené zákonom ustanovené podmienky. Jednou z nich je, že nepoberal žiadne príjmy z podnikateľskej alebo obdobnej zárobkovej činnosti (ďalej len „príjmy z podnikania“), keďže podnikateľskú činnosť nevykonával. Zároveň dávam do pozornosti, že daňovník, ktorý mal príjmy z podnikania, je povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie roku 2015 nepresiahli sumu 1 901,67 eura, ale vykazuje daňovú stratu. Či je výhodné podnikať na živnosť, to je otázka, ktorú ovplyvňuje veľa faktorov.
20. Aký typ účtovníctva zvoliť
Začínam podnikať ako živnostník, len si nechcem na začiatku platiť nejakú účtovníčku. Čo by bolo pre mňa najjednoduchšie z hľadiska účtovania – aký typ účtovníctva či evidencie? Aké sú možnosti?
Martin Palkovič, účtovný poradca: Máte možnosť vybrať si z troch možností: paušálne výdavky, daňová evidencia, jednoduché účtovníctvo. Pokiaľ to nie je nutné, tak by som sa do jednoduchého účtovníctva nepúšťal. V závislosti od príjmu by som si zvolil paušálne výdavky alebo daňovú evidenciu. Nedá sa povedať, že v tomto prípade určite jedno alebo druhé. Treba postupovať individuálne v závislosti od konkrétnych čísel. Daňová evidencia obsahuje len rozdelenie na príjmy a výdavky. Súčty zdaniteľných príjmov a zdaniteľných výdavkov len prenesiete do daňového priznania k dani z príjmov FO. Je to zjednodušené účtovníctvo. Evidenciu je možné riešiť aj pomocou excelovskej tabuľky. Ak to zvládnete sám, účtovníčku nepotrebujete.
Snímky: Dreamstime
kull, sok, tur