Veľa ľudí im verí, hoci mnohé z nich sú iracionálne. Niektoré boli možno kedysi dobrými radami, no v dnešnej dobe už neplatia. Nenechajte sa zväzovať zažitými mýtmi.

1. Mýtus osudu

Vhodné povolanie je pre nás vopred vybrané ako akési tajomstvo osudu. Našou úlohou je túto profesiu odhaliť a vykonávať ju.
Mučíme sa potom vedomím, že každé naše rozhodnutie môže byť nesprávne, môže nás viesť preč od tejto určenej role. Rovnako ako neexistuje jeden ideálny partner, nie je jediná pracovná úloha, ktorá by pre nás bola najvhodnejšia. Každý by dokázal naplniť mnoho rôznych profesií. Nie je potrebné sa vždy trápiť otázkou, či je vhodnejší variant A, alebo B.

2. Mýtus kariérneho plánu

Svoj život by sme mali mať detailne naplánovaný ako vo filmových Básnikoch: prvé dieťa, druhé dieťa, dovolenka v Juhoslávii. Mali by sme vedieť, čo budeme robiť za tri, za päť, za desať rokov. Ak to nevieme, je to zásadná chyba.
Taká predstava je dnes absurdná. Nevieme, aké zmeny na trhu práce nás čakajú. Možno za pár rokov náš odbor prestane existovať.  A možno budeme mať podnikateľský nápad.

Aká bude budúcnosť, nevie nikto. Ale že ju nie je možné detailne naplánovať, to je snáď jediná istota, ktorú nám táto doba prináša. Musíme byť ochotní sa neustále meniť a učiť sa. Mať pripravené radšej hneď niekoľko možností ako jeden nereálny plán.

3. Mýtus, že v tridsiatke život končí

Čo nestihneš do tridsiatich, už nestihneš. Zmena po tridsiatke nie je možná. Potom už je lepšie hrať iba na istotu a tešiť sa na dôchodok.

Je to práve naopak. Hľadanie povolania a vlastnej životnej cesty dnes nie je otázka pre školákov alebo osemnásťročných. Tí by mali predovšetkým experimentovať a vydávať sa rôznymi smermi. Až potom, práve niekedy okolo tridsiatich, sa môžeme začať vážnejšie rozhodovať, kde sa usadíme. Začať, nie mať jednoznačne odpovedané. Na veľa cieľov máme celý život. Môžeme ich realizovať postupne.

4. Mýtus jedného rozhodnutia

Mal by si sa raz rozhodnúť a potom celý život podľa toho žiť. Pokiaľ toto rozhodnutie za pár rokov opustíš, potom bolo zlé a ty si vtedy chyboval.

Všetci sme dávno opustili základnú školu, napriek tomu si nevyčítame, že rozhodnutie ju navštevovať bolo nesprávne. Život dospelého človeka nie je stabilný cestou bezo zmien. V profesionálnom svete dnes musíme čoraz častejšie veci ukončovať a novo začínať. Pre dnešné deti bude úplne bežné, že budú svoj obor meniť niekoľkokrát za život alebo pracovať vo viacerých oblastiach súčasne. Naša osobnosť a talenty sa navyše vyvíjajú počas životnej cesty: odhaľujeme v sebe nové stránky a prispôsobujeme im svoje rozhodnutia. Máme schopnosť reagovať na meniace sa požiadavky prostredia. To je charakteristika zdravej osobnosti.

5. Mýtus dôkladnej analýzy

Najprv je potrebné starostlivo analyzovať všetky pre a proti a potom bez problémov urobíme zásadné profesijné rozhodnutie. Chceme najprv analyzovať a rozhodnúť sa, kadiaľ ísť, a potom sa dať na cestu. Neuvedomujeme si, že ak nemáme skúsenosti, nemáme čo skúmať, maximálne tak naše fantázie.

Najprv sa preto paradoxne musíme dať na cestu: vstupovať do oblastí nášho záujmu, riešiť v nich projekty, nájsť si brigádu či dobrovoľnícku činnosť, stretnúť sa s odborníkmi, sledovať dokumenty či čítať knihy. Musíme získať aspoň čiastočnú skúsenosť. Až tu môžeme analyzovať a následne sa rozhodovať.

Autor: Dalibor Špok, psychológ