Servis

Deň pracovného pokoja
Zamestnávateľ dal svojim zamestnancom dovolenku medzi sviatkami, t. j. 27. 12., 28. 12., 31. 12. s podmienkou, že si tieto tri dni dovolenky musia odrobiť cez soboty. Takisto je to aj so sviatkami. Keď pripadne sviatok na pracovný deň, v nasledujúcu sobotu musia ísť zamestnanci do práce. Má na to zamestnávateľ nárok?
-- Pre zodpovedanie otázky je potrebné uviesť najskôr, čo sa považuje za deň pracovného pokoja. Podľa § 94 Zákonníka práce sú dni pracovného pokoja dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a cez sviatky. Dňami pracovného pokoja sú dni, v ktorých zamestnanec nie je povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa rozvrhnutia pracovného času sú týmito dňami zásadne dva po sebe nasledujúce dni v kalendárnom týždni, spravidla sobota a nedeľa, prípadne nedeľa a pondelok, alebo iné po sebe nasledujúce dva dni v týždni, prípadne v jednom týždni minimálne 24 po sebe nasledujúcich hodín. Sviatkami sú dni ustanovené osobitným predpisom, konkrétne zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tie nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
a) naliehavé opravárske práce,
b) nakladacie a vykladacie práce,
c) inventúrne a uzávierkové práce,
d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca , ktorý sa nedostavil na zmenu,
e) práce na odvrátenie nebezpečenstva, ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat a napokon
h) naliehavé práce v poľnohospodárstve.
Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nemá nárok vyžadovať od zamestnanca odpracovať sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň, a to zvlášť so zreteľom na skutočnosť, že ide o uloženú povinnosť pracovať v deň nepretržitého odpočinku v práci. Pokiaľ ide o zamestnávateľom uloženú podmienku odpracovať dovolenku, poskytnutú medzi sviatkami, a to vo vopred určené soboty ako dni nepretržitého odpočinku, podľa § 111 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmami zamestnancov. Takže určenie dovolenky medzi sviatkami je oprávnenie zamestnávateľa, s ktorým na druhej strane korešponduje aj jeho právo požadovať odpracovanie poskytnutého voľna, ale za predpokladu, že sa poskytnuté voľno potom už nebude považovať za hromadné čerpanie dovolenky, a to osobitne so zreteľom na mzdové nároky zamestnancov.
Podľa § 112 ods. 3 Zákonníka práce, ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky. Je teda zrejmé, že zamestnanec má právo na čerpanie dovolenky za zákonom stanovených podmienok a s náhradou mzdy, a to počas dní, ktoré sú určené ako pracovné dni zamestnanca, teda s výnimkou tých, ktoré sú dané ako sviatky alebo dni nepretržitého odpočinku. Za vyčerpanú dovolenku totiž Zákonník práce v § 116 priznáva zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak si zamestnanec v dôsledku porušenia ustanovení Zákonníka práce zamestnávateľom dovolenku nemohol vyčerpať v zákone ustanovenom čase, ale vykonával prácu, na strane zamestnávateľa vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré možno kvalifikovať ako prospech získaný z nepoctivých zdrojov.