Nemôžeme sa donútiť do práce, naša činnosť nás už nenapĺňa. Častou príčinou je jednoducho psychické vyčerpanie. Ak sa niekto chváli, ako včera zase pracoval 10 či 12 hodín a spal len 6 alebo 4 hodiny, aby všetko stihol, potom si zaslúži súcit, nie obdiv.
Vyhorenie sa dnes šíri rýchlosťou epidémie. Prečo? Pretože tempo robotníka v pásovej výrobe sa snažíme preniesť aj do duševnej práce. Často však nie je potrebné robiť revolúciu a meniť odbor. Stačí venovať práci menej (teda primerane) času, brať si menej (teda primerane) projektov. Možno zarobíme o niečo menej a nebudeme zamestnancom roka, ale získame niečo dôležité - dlhodobú radosť z práce.
Príliš dlho riešime jednu úlohu
Známe pravidlo time managementu hovorí: málo a často! Ak sa chceme naučiť hrať na husle, nepomôže nám cvičiť raz týždenne až do vyčerpania, ale chvíľku každý deň. Podobne by sme mali pristupovať aj k našim pracovným projektom. Ak príliš veľa času trávime pri jednej úlohe, klesá naša úroveň myslenia aj kreativita. Robíme chyby. Lepšie je skončiť a venovať sa chvíľu niečomu inému. K úlohe sa môžeme vrátiť inokedy, neskôr.
Často nás práve počas takejto pauzy napadnú lepšie riešenia. S čerstvou mysľou ide práca lepšie od ruky. Alebo si uvedomíme, že úloha nie je prioritná a že "stačí takto". Taký nadhľad, ak sme v úlohe ponorení, získame len ťažko.
Zabúdame na prestávky
Vo fyzicky náročných profesiách sa telo ozve a my si chvíľu oddýchneme. Ale v duševných povolaniach mozog nedokáže signalizovať, že je unavený. Je preto nutné nútiť sa do krátkych prestávok (asi 20 až 30 minút), kedy vstaneme od počítača, prebudíme sa, pozeráme sa na niečo iné, nesedíme. Môžu nám napríklad pomôcť programy, ktoré dokážu rozpoznať, že na počítači pracujeme dlho bez prestávky, a upozornia nás na to.
Príliš sa venujeme zbytočnému
Čím viac úloh urobím, tým budem úspešnejší. To je veľký mýtus, ktorý rozhodne neplatí na duševnú prácu. Paretov princíp nám ukazuje, že 80 percent nášho úspechu spôsobilo 20 percent našich aktivít. Každý zamestnanec a nadriadený by sa mal zamyslieť, ktoré úlohy a zodpovednosti sú skutočne zásadné, a tým sa venovať prioritne.
Žiaľ, dnes je situácia vo veľkých firmách často opačná a mnoho úloh nevedie k reálnemu posunu, ale na udržiavanie byrokratických pravidiel, krytie chrbta a pocitu dôležitosti ostatných kolegov a oddelení. Veľmi pekným indikátorom je množstvo zbytočných hromadných e-mailov a adresátov "v kópiách". To vedie nielen k fragmentácii pozornosti, ale aj zodpovednosti a iniciatívy.
Sme tam, kde už nemáme byť
V oblasti duševnej práce podceňujeme budovanie návykov. Jedným z nich je kontrola prúdu myslenia. Tá začína uvedomením si, že mentálne stále pri niečom, čo už je ukončené alebo čo ešte len nastane. Neznamená to, že si nemôžete v aute cestou na stretnutie premyslieť, čo poviete klientovi. Znamená to pristihnúť sa, že sa naše premýšľanie často opakuje, je zbytočné a neproduktívne.
Veľkým umením produktivity je teda ukončiť úlohu nielen navonok, ale aj vnútorne. Odchádzať od nej s pozornosťou plne smerovanou k tomu, čo nasleduje. Táto zručnosť sa dá nadobudnúť jednoducho - stačí, ak sa budete lepšie sebapozorovať, meditovať. Meditačné cvičenia zostria vašu pozornosť a naučíte sa ju viac ovládať.
Autor: Dalibor Špok, psychológ
Zdroj: iDnes.cz