Peter Galan,
člen vedenia rodinnej firmy Nábytok Galan
Bratislava – „Súčasná ťažká doba našu rodinu veľmi utužila. Preto sme nepovedali, že končíme, ale pustili sme sa do reštrukturalizácie podniku a zvládli sme ju,“ hovoria o firme Nábytok Galan Peter Galan mladší a jeho švagor Peter Meier. Táto rodinná firma, ktorá je na trhu už viac ako dve desaťročia, sa dostala do problémov kvôli ekonomickej kríze a recesii stavebníctva. „Predaj nábytku sa od roku 2008 vyvíja zle. Naše odvetvie je veľmi elastické a reaguje na všetky negatívne javy v ostatných častiach ekonomiky,“ doplnil Galan. Preto aj oni museli zmeniť stratégiu a porozmýšľať ako zvýšiť predaj nábytku.
Kúpu nového totiž ľudia a firmy teraz „odpisujú“ zo svojich plánov ako prvú vec. Ak nemajú peniaze, tak sa istý čas uspokoja so starým nábytkom, alebo ho dajú opraviť, prípadne kúpia len nevyhnutný a lacný.
Ako Galanovci reštrukturalizovali firmu? Chvíľu hrozilo, že s podnikaním skončia. Mali totiž kontokorentný úver, pričom banka zmenila stratégiu. „Chcela, aby sme si ho znížili. Napokon žiadala, aby sme ho celý splatili. Dostali sme sa do problémov, lebo išlo v eurách o sumu so siedmimi číslicami,“ zdôveruje sa Galan. Podnik revitalizovali tak, že prestali predávať nábytok, o ktorý nebol až taký záujem. Zo sortimentu vylúčili kúpeľňový a kancelársky nábytok. Keďže dnes ho ponúkajú mnohé firmy. „Špecializované firmy napríklad pri kúpeľniach ponúknu kompletný servis. Od dodania nábytku a sanity až po ich namontovanie,“ vysvetlil Galan. Kancelársky nábytok si zasa podniky môžu objednať cez katalóg a nemusia kvôli nemu chodiť po predajniach a vyberať. Podobná situácia je aj s kuchynským a záhradným nábytkom. Nábytok Galan sa preto preorientoval na predaj sedacích súprav, čalúneného nábytku, postelí, matracov a doplnkov. „Je to výsledok analýzy trhu a predaja,“ dodal Meier.
Galanovci teraz nábytok predávajú na menšej ploche. Znížili aj počet zamestnancov, ktorých majú okolo 60. V minulosti ich bola zhruba stovka. Časť voľnej plochy prenajali iným spoločnostiam.
O budúcnosť svojej rodinnej firmy sa Galanovci neobávajú, hoci... Ak by bolo naozaj zle, nevylučujú ani jej predaj. „Lebo počítať treba so všetkými možnosťami,“ dodal Meier. Devízou rodinných firiem, a teda aj ich spoločnosti, je najmä flexibilita. A na nej stavajú. Problémy totiž musia riešiť veľmi rýchlo, čomu flexibila pomáha. Každý z vedenia firmy, či je to hlava rodiny – otec, mama, syn, dcéra, alebo zať, majú pri rozhodovaní rovnaké slovo. Ak sa nedokážu dohodnúť, čo sa však stáva len zriedka, definitívne rozhodne otec. „Ak si rodina rozumie, pre dobrú vec sa niekedy môže aj povadiť. Ale nikdy sa na seba nehneváme. To je aj náš prípad,“ vysvetlil Galan. Jeho otec – hlava firmy je napriek 62 rokom stále v dobrej kondícii a všetko zvláda. Aj sto kilometrov na bicykli cez víkend. Takže o nástupníctve vo firme zatiaľ neuvažujú. „Otec kľúče na stôl nehodí a nepovie, že končí. To nie je jeho štýl,“ dodal syn Peter.
------------------------------------------
František Majtán,
šéf rodinnej spoločnosti TPD
Bratislava – Nikdy nechápal štrajky antiglobalistov, ale teraz by ich už podporil. Presadzujú totiž podobné ideály, ako rodinné podniky, tvrdí živnostník a hlava rodinnej firmy TPD Euronics (tovar pre domácnosť) František Majtán. „Z podnikania sa totiž vytráca tradícia a slušnosť. To charakterizuje rodinné firmy. Pre nadnárodné spoločnosti ekonomika predstavuje len čísla a rýchly zisk. Potom sa nečudujme, že sa k nám dovážajú zdraviu škodlivé potraviny, odevy či hračky,“ hovorí Majtán. Pre rodinnú firmu je podľa neho zisk tiež dôležitý, ale nie hneď a za každú cenu. „Táto forma podnikania ponúka predovšetkým stabilitu a istotu. Dôležité je aj udržanie kontinuity podniku,“ dodal.
Ako je na tom TPD ekonomicky? Majtán nechce o zisku hovoriť detailne. „Podnikám už takmer dvadsaťšesť rokov. Za ten čas sa však ani raz nestalo, aby som nezaplatil dane. Vždy som bol v pluse. Niekedy menej, inokedy viac.“
Teraz je podľa Majtána ťažké obdobie. Preto aj plány firmy musia byť triezvejšie, reálnejšie, lebo aj ľudia nakupujú opatrnejšie. „Až v súčasnosti dochádza k naplneniu mojej pôvodnej myšlienky, ktorú máme v názve firmy – tovar pre domácnosť. Kým v minulosti stačilo predávať domáce spotrebiče jednej značky, teraz treba mať oveľa širší sortiment a riziko tak rozložiť na viaceré komodity,“ vysvetlil. Preto predáva bielu, ale aj výpočtovú techniku, nábytok, textil, svietidlá... „To všetko je TPD - tovar pre domácnosť,“ povedal.
Majtána potešilo, keď sme mu povedali, že v parlamente je zákon o rodinných firmách, ktorý by mal malým a stredným podnikom pomôcť. Počíta totiž z daňovými a inými úľavami, ktorých cieľom je zvýšiť zamestnanosť. „Hoci všetky vlády za posledných dvadsať rokov rozprávali o pomoci malým a stredným firmám, žiadna nám nikdy nepomohla,“ reagoval Majtán, ktorý dáva prácu 160 ľuďom. Zvyšovanie daní a odvodov je podľa neho na hrane možností malých firiem. „Vlády zabudli, že si majú chrániť domácich podnikateľov. Od štátu potrebujeme len dve veci: dobré zákony a aby ich všetci dodržiavali.“
Majtán pripomína rakúsky a švajčiarsky ekonomický model. „Je príjemné sa tam ubytovať napríklad v 150-ročnom penzióne, ktorý má stále rovnaké meno a dlhodobo patrí tej istej rodine.“ Takto si predstavuje, že by to raz mohlo byť aj na Slovensku. U nás je však tradícia rodinných firiem oveľa kratšia – len pätnásť-, až dvadsaťročná. Aj preto sa v súčasnosti majitelia rodinných firiem ešte len pripravujú na prvé odovzdávanie podnikov mladším členom rodiny.
Ako je to „s výmenou stráží“ u Majtánovcov? Vo firme pracujú obaja synovia, ako aj manželka. Jeden z nich sa venuje marketingu, druhý internetového obchodu. Uvažujete už o nástupníctve? - pýtame sa Majtána. „Nie, lebo to sa už deje. Ale nie tak, že dnes niekoho vymenujem a hotovo. Spolu s manželkou sa synov snažíme odmalička zapájať do práce. Podarilo sa nám to, sú súčasťou firmy a čoraz viac preberajú zodpovednosť na seba. Za dva – tri roky môžu prevziať celú firmu,“ poodhalil Majtán zákulisie firmy. Majtán verí, že vo firme a ani v rodine to nebude mať negatívny vplyv na vzťahy. Tie sú totiž výborné. „Hoci spolu podnikáme už dlho, vzťahy v podniku aj v súkromí to nenarušilo. Pri rodinných firmách je veľmi dôležité skĺbiť prácu s rodinou. Nám sa to podarilo,“ dodal Majtán.
------------------------------------------
Vladimír Švajlen,
šéf rodinného podniku Solčanka
Bratislava – Ak sa stane, že máte práve vo firme nedostatok peňazí, nie je to tragédia, v rodinnej firme to všetci pochopia, lebo žijeme spolu a gazdujeme tak akurát. Tvrdí to Vladimír Švajlen, zakladateľ rodinnej firmy Solčanka vyrábajúcej rovnomenné zeleninové ochucovadlo. V podniku, v ktorom sú doteraz všetci samostatní živnostníci, je akýmsi neformálnym šéfom.
Traja synovia sú „spolumajitelia“, nevesta je jediná zamestnaná pracovníčka. Pri výrobe Solčanky však vypomáha aj manželka Švajlena seniora a ak treba, do výrobného procesu sa zapojí ešte aj babka. „Kedysi bol zisk spojený so mnou. Odkedy som na dôchodku, rozdelilo sa to aj na synov. Ja som tu už len pre formality, inak si každý z nich vykonáva svoje povinnosti a nikto neprotestuje, prispôsobuje sa,“ opisuje hlava firmy rodinné podnikanie. Priznáva, že syn ho nahovára, aby založili radšej eseročku, čo by mohlo byť účtovne aj odvodovo výhodnejšie. V týchto dňoch sa však všetky ich starosti krútia najmä okolo nového obalu a nového dizajnu ich Solčanky, ktorej dodávajú na trh tri druhy. Okrem nich vyrábajú aj dva druhy sójovej a dva druhy kukuričnej múky.
Firma sídliaca v Solčanoch vznikla ešte za socializmu, založil ju Vladimír Švajlen, ktorému vypomáhali aj brat a sestra, všetci silní fanúšikovia zdravej výživy. Súrodencom totiž prekážalo, že na trhu sú len zeleninové ochucovadlá so škodlivým glutamanom. Rozhodli sa teda vymyslieť „zdravé“ s bylinkami a bez glutamanu, vtedy ešte netušiac, že sa to stane ich celoživotný biznis. S receptúrou im v začiatkoch pomáhal aj ich otec – lekár.
Dnes Švajlen senior prenáša ťažisko biznisu na mladých. S odovzdaním nástupníctva však nemá žiaden problém. „Moji synovia mi s firmou odmala pomáhali, sú zvyknutí. Rozvíjalo sa to prirodzene, vlastne som ich ani nemusel zaúčať, sami videli výhody samostatného podnikania,“ prízvukuje šéf podniku. Podľa neho je hlavnou výhodou, že nie sú závislí od druhých a vychádzajú si v ústrety. Robote vo firme sa priúča už aj jeho osemročný vnuk, ktorého priťahuje práca na počítači.
Rodinný podnik takmer polovicu produkcie vyváža do Česka. Napriek konkurencii ich výroba neklesá. „Síce pomaly, ale produkcia nám predsa len rastie. Na daniach sme tento rok zaplatili určite viac než vlani,“ uzatvára hlava rodinného podniku.
-------------------------------------