Šunková pizza, knedličky plnené údeným mäsom či lazane. Brusel zvažuje, či by aj na takýchto potravinách, obsahujúcich spracované mäso, nemalo byť označenie o jeho pôvode. Doteraz platí označovanie – v prípade mäsa – povinne len pri čerstvej hovädzine.
Nápad stopovať pôvod akéhokoľvek mäsa, ak sa používa ako zložka v spracovaných potravinách, nespadol len tak z neba. Je to reakcia poslancov Európskeho parlamentu na potravinárske škandály z minulých rokov. Napríklad s konským mäsom, kontaminovanou zeleninou, ale aj s inými potravinárskymi výrobkami. Preto poslanci už dlhší čas vyzývajú Európsku komisiu, aby táto oblasť nezostala bez riešenia, pričom v minulých týždňoch sa ich otázky opäť pretriasali v europarlamente.
O čo vlastne ide
Ak si dnes kúpite v obchode hovädzie, viete presne, kde sa „narodilo“, kde ho „dochovali“ alebo na ktorom bitúnku ho „zabili“. Tak je to od roku 2004, keď sa prevalil škandál s chorobou šialených kráv a zviditeľnili sa desiatky prípadov ľudí, ktorí po celom svete zomreli na následky ľudskej varianty „šialenej“ choroby. Keď si však spotrebiteľ kúpi hovädzie lasagne, nedozvie sa o pôvode mäsa zhola nič. Rovnako nevie nič o mäse, ak si kúpi klobásu, salámu, kuracie nugety, mäsové guľky, mrazený hamburger alebo plnené ravioli. Nevie to preto, lebo požiadavka na uvedenie pôvodu mäsa sa nevzťahuje na spracované potraviny, ale len na čerstvé výsekové mäso. Vy sa dokonca nedozviete ani to, či kúpené spracované mäso nie je náhodou z krajiny mimo EÚ, napríklad z Číny.
Inkriminované mleté mäso
Rôzni europoslanci už dlho upozorňujú, že v praxi preto napríklad Brit vôbec nemusí vedieť, či si kupuje „anglickú“ slaninu z bravčového z Dánska, či si Slovák kupuje „slovenskú“ šunku z bravčového z Holandska alebo Rakúšan „rakúsky“ párok z bravčoviny z Rumunska. Nemajú to ako vedieť. Na slanine je totiž napísané, že ide o britský výrobok, na šunke je trebárs slovenská trikolóra a na párkoch napríklad panoráma Viedne. Podľa europoslancov sa takto spotrebiteľ viditeľne klame.
Pritom sa odhaduje, že 30 až 50 percent z celkového objemu mäsa z porážky – podľa situácie toho-ktorého členského štátu – putuje do mäsových zložiek potravín. Väčšinou je to mleté mäso, mäsové prípravky a mäsové výrobky. Vyplýva z toho, že v niektorých krajinách EÚ je až polovica všetkých mäsových výrobkov bez akéhokoľvek označenia pôvodu.
Europoslanci odhlasovali sprísnenie
Čo by však znamenalo pridanie novej označovacej povinnosti? Na jednej strane to síce pomôže zvýšiť transparentnosť označovania potravín a ľuďom sa poskytnú jasné a úplné informácie, no na druhej, ako upozorňujú zase iní poslanci, to môže priťažiť výrobcom, čiže podnikateľom. Poslanci teda chcú konať, musia však na druhej strane zabezpečiť, aby to neviedlo k zvýšenej záťaži najmä pre malé a stredné podniky, tých je práve v mäsospracovateľskom priemysel veľmi veľa. Nejednotnosť v názore na túto oblasť sa prejavila aj na nedávnom hlasovaní europoslancov. Spomedzi 697 hlasujúcich bolo 460 za, 204 proti a 33 sa zdržalo. Prevažnou väčšinou však vyzvali Európsku komisiu, aby spracovala návrh na zavedenie povinného označovania krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách.
„Konské“ guličky boli v Ikea
Pripomeňme ešte, že aj prieskum s otázkami o nevyhnutnosti poznať pôvod konzumovaného mäsa dopadol s jasným apelom spotrebiteľov. Pre viac než 90 percent respondentov v EÚ je dôležité, aby sa pôvod mäsa označoval. Má to pre nich prvoradý význam. Mimochodom, aj u nás si ešte ľudia pamätajú situáciu, keď sa dostalo na verejnosť, že v mäsových guľkách v Ikea je konské mäso. Mnohí spotrebitelia si odvtedy hovoria, že ak bolo tam, tak potom môže byť už hocikde.