Je to aj prípad nášho čitateľa Jána z HN Poradne, ktorý zarobí na živnosť pár eur. Jeho výdavky sú však vyššie ako príjmy, nevie však, či budú na to súdy prihliadať. Ako mu radí Barbora Pustajová z Advokátskej kancelárie Martina Hurtaja, výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.

„Ak má rodič príjmy z podnikania, musí ich súdu preukázať a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Súd si preto môže vyžiadať daňové priznanie aj peňažný denník za posledný účtovný rok. V prípade, ak si rodič nesplní túto povinnosť, súd vychádza z toho, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, ktoré predstavuje 198,09 eura.“ 

Skúma sa, či išlo o nevyhnutné výdavky

Ak sa rodič ocitol v daňovej strate, súd by mal skúmať charakter výdavkov, či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o nevyhnutné výdavky. Nie každý výdaj povinného rodiča, i keď je uznaný daňovými predpismi, je podľa Barbory Pustajovej z hľadiska určovania výživného nevyhnutný. „Možno teda od rodiča požadovať, aby prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Okrem príjmov súd skúma aj ostatný majetok, najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok.“ Zákon o rodine určuje aj tzv. minimálne výživné, to znamená, že každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu je povinný platiť minimálne výživné vo výške 30 percent zo sumy životného minima.

Znížil sa vám príjem? Súd na to prihliadne

Čo sa týka samotného zníženia výživného, to je možné, len ak sa zmenia pomery na strane rodičov či u maloletého dieťaťa. „O znížení výživného môžete uvažovať, ak na vašej strane došlo od poslednej úpravy výživného k zníženiu vášho príjmu, prípadne k zvýšeniu opodstatnených výdavkov. Treba však mať na pamäti aj to, že od poslednej úpravy výživného môže byť maloleté dieťa omnoho staršie, pričom vekom sa výdavky naň len zvyšujú,“ tvrdí Pustajová.

Zákon o rodine upravuje nasledujúce druhy vyživovacích povinností:
– Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom – zákonná povinnosť,  trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
– Vyživovacia povinnosť detí k rodičom – deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 
– Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými – predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba vtedy, ak to nevyhnutne potrebujú. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
– Vyživovacia povinnosť medzi manželmi – manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. 
– Príspevok na výživu rozvedeného manžela – príspevok možno priznať na obdobie piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Zanikne, ak manžel uzatvorí nové manželstvo, alebo ak zomrie. 
– Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke – otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie počas dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.