V každodennom pracovnom zhone sa snažíte stihnúť termíny, odpovedať na každý mail, byť včas na porade. Kľúčom k pracovnému úspechu je však selektovanie povinností. Určite k nemu nevedie zvládanie nepodstatnej rutiny, ale posun v oblasti, ktorá je dôležitá.
Podstatné otázky sú tieto: Robím veci, za ktoré ma platia? Čo chce odo mňa zamestnávateľ v prvom rade? Čo mám uvedené v pracovnej zmluve? Na základe čoho ma každoročne hodnotia?
Ak to neviete, spýtajte sa. Alebo si znova pozrite pracovnú zmluvu. Zvyčajne od vás šéfovia požadujú od dvoch do piatich okruhov výsledkov.
Pomenujme si, čo je úspech
Ľudia sa často domnievajú, že svoje zamestnanie poznajú natoľko, že dokážu určiť, čo je podstatné. Lenže o tom nerozhodujú iba oni, ale aj zamestnávateľ, ktorý ich platí. A jeho predstava o vás býva neraz úplne iná.
Napríklad pri vedcovi nie je hlavným indikátorom úspechu ukončenie experimentu, ale počet článkov vo vedeckých časopisoch. Pre predajcu to nie je dobrá znalosť produktov, ale objem úspešných predajov, pre chirurga zase počet odoperovaných pacientov a povedzme pre vodiča zasa bezpečná jazda.
Ak niečo oko nevidí, na to sa zabudne
V každodennom zhone má človek tendenciu na to podstatné zabúdať. Preto je dobré mať kritériá úspechu stále na očiach. Či už na prvej strane pracovného diára, na pozadí počítačovej plochy alebo trebárs na nástenke. Aspoň raz denne si pripomínajme niekoľko bodov, ktoré definujú pracovný úspech, a pýtajme sa, či niektorý nezanedbávame. To je začiatok.
Čo nemožno odmerať, to sa neskontroluje
Definujte si „vlastnosti“ úspechu tak, aby sa dali jednoducho merať. Na viditeľnom mieste si vypíšte, aký je ich ideálny stav a aká je súčasná situácia.
Dobré je zaznamenávať si aj subjektívnu spokojnosť s danou oblasťou. Učiteľ napríklad rozdelí svoje hlavné kritériá úspechu na prípravu, výučbu, samoštúdium a administratívne činnosti. Ak zistí, že s niektorou oblasťou nie je spokojný, vie, na čo sa má teraz orientovať.
Urgentné nie je to isté, ako dôležité
Indikátory úspechu ľudia často nepociťujú ako naliehavé. Uzavretý obchod, odučené hodiny alebo napísané a odoslané články, to všetko na prvý pohľad vyzerá, že ide len o všeobecnú, akoby nehmatateľnú aktivitu. Na rozdiel od nej sa javia zvoniaci telefón či nezodpovedaný mail ako oveľa dôležitejšie. A preto sa venujeme skôr im. Ale možno až priveľa. Skutočné priority sú totiž obyčajne niekde inde. Ak si ich dokážeme pripomínať, používať ich, a tak neustále korigovať svoje správanie, potom sme na ceste k tomu, čo sme si pomenovali ako úspech v práci.
Zdroj: idnes.cz