Sporenie „po domácky“ uprednostňuje už len necelá štvrtina opýtaných Slovákov. Pritom v roku 2014 si peniaze doma odkladal ešte každý tretí Slovák. Ukazuje sa, že dôvera v banky má rastúci trend. Z hľadiska účelu je menej populárne vkladanie peňazí do životného poistenia, prípadne do kapitálového zaistenia. Naproti tomu stúpa záujem o sporiace účty. Momentálne ich využíva 56 percent Slovákov, čo je značne viac než v posledných štyroch rokoch.

Rovnako je možné sledovať výrazný nárast investovania peňazí do nehnuteľností a do fondov. Až 83 percent opýtaných si myslí, že má svoje mesačné výdavky pod kontrolou, na druhej strane tretina odpovedala, že často minie viac peňazí mesačne, než plánovala. 
"Tempo rastu slovenskej ekonomiky oproti vlaňajšku zrýchlilo. Miera nezamestnanosti klesá, k čomu prispieva dynamická tvorba nových pracovných miest. Zároveň reálne mzdy rastú tempom 2,5 percenta, čo pomáha zvyšovať disponibilné príjmy domácností," povedala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.  

Šampióni v regióne

Na Slovensku sme si v tomto roku ušetrili o niečo menej v porovnaní s vlaňajškom - je to o 2 eurá menej, teda priemerne 94 eur mesačne. Stále je to však viac než vo väčšine okolitých krajín. Lepší sú len Rakúšania. Menej než vlani sporia okrem nás aj Maďari, naopak, polepšili si Rakúšania, Česi aj Rumuni. 
Spokojnosť Slovákov s nasporenou sumou oproti minulému roku stúpla, spokojnejší sú muži ako ženy. To spôsobuje fakt, že muži sú schopní odložiť si každý mesiac približne o 23 eur viac. O niečo viac si dokážu dať bokom mladí ľudia od 15 do 29 rokov (100 eur), menej ľudia nad 50 rokov (92 eur). Približne 7 percent Slovákov si nedokáže mesačne odložiť ani euro. Klient Slovenskej sporiteľne si odloží mesačne viac, než je priemer, a to až 97 eur. 

Financie pre prípad núdze 

Najväčšou motiváciou nielen pre Slovákov (94 percent), ale aj pre ľudí zo všetkých sledovaných krajín, je finančné zabezpečenie v prípade núdze. Okrem toho Slováci sporia aj na iné veci. Na druhom mieste možno pozorovať nárast sporenia na menšie či väčšie nákupy a na rekonštrukciu bývania. Dve tretiny ľudí odkladá peniaze bokom, aby si mohli dovoliť kúpiť niečo v budúcnosti. Na dovolenku sporí takmer tretina opýtaných. 
Ak by mali Slováci k dispozícii 750 eur navyše, až 67 percent by ich odložilo na sporiaci účet, knižku alebo kartu. Ak by mal priemerný Slovák k dispozícii mesačne o 10 percent viac peňazí než dnes, odložil by ich bokom. Iba štvrtina Slovákov by ich radšej minula. Najviac ľudí, ktorí by si chceli nadbytočné peniaze odložiť, je vo veku od 15 do 29 rokov. Prekvapivo, až polovica populácie sa vyjadrila, že ak by mala mesačne k dispozícii o 10 percent peňazí menej než teraz, míňala by menej a odložila by bokom rovnakú sumu ako teraz.

Mladí sú za risk

Aj keď stále platí, že Slováci sú dlhodobo verní menej rizikovým produktom, čoraz viac z nich investuje peniaze s očakávaním vyššieho výnosu. Najodvážnejší sú mladí do 29 rokov (22 percent), naopak, najkonzervatívnejší sú ľudia nad 50 rokov (92 percent). Všeobecne je vzťah Slovákov k investíciám do cenných papierov, dlhopisov a fondov zväčša neutrálny, pozitívne ich vníma takmer štvrtina opýtaných. 
Prieskum zrealizovala pre Slovenskú sporiteľňu spoločnosť IMAS International počas augusta 2015 prostredníctvom telefonických rozhovorov na vzorke 514 respondentov vo veku nad 15 rokov. 

Fakty o sporení

• Čoraz viac Slovákov odkladá peniaze do bánk, sporiaci účet využíva viac ako polovica populácie
• Slovák ušetrí mesačne priemerne 94 eur, lepší sú len Rakúšania
• Oproti minulosti si odkladá peniaze „pod vankúš“ výrazne menej Slovákov
• O niečo viac sú schopní mesačne sporiť mladí ľudia
• U Slovákov vzrastá záujem o investovanie peňazí do fondov a do nehnuteľností
• Až 83 % opýtaných si myslí, že má mesačné výdavky pod kontrolou
• Ak by mal Slovák mesačne o 10 % viac peňazí, odložil by ich bokom, iba štvrtina by ich  minula