Cesty 1.2. a 3. triedy na Slovensku sú v dezolátnom stave. Ich kvalita výrazne zaostáva za rozvojom motorizácie. Pred 20-30 rokmi boli lepšie ako teraz. Napríklad „rolety“ pred križovatkami sa vyrovnávali každý rok. Alebo sa asfalt vymenil za betón a s roletami bol pokoj. Dnes sa s cestami, hlavne v Bratislave, nerobí takmer nič. Už niekoľko rokov. Je koniec dovoleniek a prázdnin, doprava v meste nie je taká „hustá“ ako po iné mesiace, no s rekonštrukciou a opravami to vo väčšom meradle „nepohlo“. Príčinou tohto stavu je nielen nedostatok peňazí, ale aj rozdrobenosť systému správcovania ciest, čím trpí ich údržba.
Samé jamy. No a čo?
Motorizácia síce neúmerne vzrástla, no hlavný dôvod je, že pre vládu a samosprávy nie je asi oprava ciest prioritou. Akoby chýbala aj chuť a odvaha pustiť sa do radikálnych opráv. Cesty v slovenskej metropole už prestávajú byť cestami pre moderné autá. Stačí sadnúť za volant a chvíľu jazdiť... Aj n...
Zostáva vám 85% na dočítanie.