Študenti môžu okrem dohody pracovať aj ako riadni zamestnanci, a to na základe pracovnej zmluvy. „Pracovnú zmluvu môžu uzatvoriť aj na kratší pracovný čas, napríklad na 10 hodín týždenne. Ak to zamestnávateľ akceptuje, tak určí pracovný čas vzhľadom na prebiehajúce štúdium. Zároveň môžu študenti pracovať aj na dohodu o vykonaní práce či dohodu o pracovnej činnosti, alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov," informovala hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Hovorkyňa pripomenula, že zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohôd vo všeobecnosti nemajú nárok na zabezpečovanie stravovania, na dovolenku alebo pracovné voľno s náhradou mzdy pri prekážkach v práci. Výnimkou môže byť prípad, keď robia u zamestnávateľa, ktorý nad rámec zákonných povinností takéto nároky zamestnancom priznáva, napríklad na základe platnej kolektívnej zmluvy.
„Ak by však študent vykonával prácu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, patria mu všetky práva, ale aj povinnosti zamestnanca. Má právo na prestávky v práci a odpočinok, zabezpečenie stravovania, na dovolenku a na prekážky v práci s náhradou mzdy," upozornila Vorobelová.
Dohodu o brigádnickej práci môže zamestnávateľ uzavrieť len s osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a na jej základe študent môže vykonávať prácu do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 26 rokov. Súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta, čo zamestnávatelia od budúcich pracovníkov vyžadujú.
Zákonník práce pamätá aj na obdobie, keď nie je možné štatút študenta potvrdiť. Ide o obdobie od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. V tomto období nie je potvrdenie potrebné.
„Rozsah práce, ktorý môže študent na základe tejto dohody vykonávať, je najviac 20 hodín týždenne v priemere. V jednom týždni môže pracovať napríklad 35 hodín, v druhom 5 hodín, čo v priemere predstavuje 20 hodín týždenne.
Dohoda o brigádnickej práci musí byť vždy písomná, inak je neplatná. Nesmú v nej chýbať dohodnutá práca, odmena, rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa uzatvára. Môže obsahovať aj spôsob skončenia práce. Nie je to však podmienka. Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Na druhej strane pracovná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. V pracovnej zmluve sa tiež uvádzajú aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej lehoty.
„Najdôležitejšie je vyžadovať od zamestnávateľa uzatvorenie dohody alebo zmluvy písomnou formou a žiadať o jedno vyhotovenie podpísané oboma stranami dohody alebo zmluvy. Potrebné je to preto, aby v prípade kontroly nebol zamestnanec postihovaný za vykonávanie nelegálnej práce," upozornila Vorobelová.