Parlament schválil novelu Daňového poriadku, ktorej cieľom je motivovať daňové subjekty k zodpovednejšiemu prístupu k svojim daňovým povinnostiam.
HN vám ukážu, aké zmeny v rámci sankčného systému a podávania dodatočného daňového priznania táto novela prináša. 

Pokuty budú vyššie – zavedie sa tzv. časový prvok pri vyrubení pokút

Hlavným dôvodom novelizácie Daňového poriadku je zavedenie tzv. časového prvku pri vyrubovaní pokút. Po novom bude platiť, že ak správca dane vyrubí daň alebo rozdiel dane na základe výsledkov daňovej kontroly, uloží pokutu vypočítanú ročnou sadzbou 10% (berúc do úvahy súčasnú výšku sadzieb ECB) z dorubenej sumy dane za každý deň odo dňa pôvodnej splatnosti dane.

S cieľom motivovať daňové subjekty, aby podávali dodatočné daňové priznania čím skôr, a to aj po začatí daňovej kontroly, novela zavádza, že v prípade podaného dodatočného daňového priznania, ktorým si daňové subjekty priznajú vyššiu výšku dane, sa výška pokuty bude počítať nižšou sadzbou, a to vo výške:
– 3% pri podaní dodatočného daňového priznania do doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly,
– 7% pri podaní dodatočného daňového priznania do 15 dní po doručení uvedeného oznámenia.

Pokuta sa určí minimálne vo výške 1% z dorubenej sumy dane, pričom pokuta nemôže byť vyššia ako dorubená daň.
Ako vysvetľuje Katarína Balogová, tax manager spoločnosti Accace, „čím neskôr bude dodatočná daň vyrubená, tým vyššia bude aj pokuta“.
Napríklad, ak daňovník podá v roku 2015 dodatočné daňové priznanie za rok 2013, bude mu vyrubená pokuta vo výške 5% z rozdielu medzi sumou dane uvedenou v dodatočnom a riadnom daňovom priznaní. Ak však daňovník podá dodatočné daňové priznanie za rok 2016 v roku 2019, tak sa mu bude pokuta počítať vo výške 3%, teda pokuta sa bude počítať za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania až do dňa podania dodatočného daňového priznania.

To znamená, že pri „omeškaní“ 2 roky bude výška pokuty 6%. Podľa nového znenia bude vždy záležať na dobe, ktorá uplynie do momentu dodatočného vyrubenia dane. Môže sa stať, že niekedy bude systém viac a inokedy menej priaznivejší v porovnaní so súčasným stavom. 

„Nový postup pri výpočte pokuty sa použije, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole dôjde po 31.12.2015.
Pokiaľ k podaniu dodatočného daňového priznania, k doručeniu oznámenia o daňovej kontrole dôjde do 31.12.2015, tak sa pri ukladaní pokuty bude postupovať podľa doterajších pravidiel,“ dodala Balogová. 

Jedna úhrnná pokuta za porušenie viacerých povinností

Od 1. januára 2016 sa zavádza tzv. absorpčná zásada. Podľa nej bude možné uložiť v prípade súbehu viacerých správnych deliktov tej istej osoby, za ktoré je výška pokuty určená rozpätím, len jednu pokutu vzťahujúcu sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Podmienkou aplikácie absorpčnej zásady je, že sa osoba dopustila viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona, pričom príslušný na uloženie pokuty je ten istý správca dane. Úhrnnú pokutu bude správca dane oprávnený uložiť, ak to bude účelné a možné.

Absorpčnú zásadu bude možné uplatniť nielen pri správnych deliktoch ustanovených Daňovým poriadkom, ale aj pri ukladaní pokút za správne delikty ustanovené osobitnými zákonmi (napríklad zákony o dani z príjmov, o DPH, o používaní elektronickej registračnej pokladnice).

Ako vysvetľuje ďalej Balogová, ak sa napríklad daňový subjekt dopustí jedného správneho deliktu podľa zákona o účtovníctve (napríklad neuloží do registra účtovných závierok oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky) a jedného správneho deliktu podľa Daňového poriadku (napríklad nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote), úhrnnú pokutu nebude možné uložiť.

Ale ak sa daňový subjekt dopustí viacerých správnych deliktov podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (napríklad nepoužije ERP na evidenciu tržby, neodovzdá pokladničný doklad kupujúcemu), za tieto delikty bude možné uložiť úhrnnú pokutu podľa toho zákona, ktorý sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou pokuty.
Súčasne sa úhrnná pokuta uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa daňovník dopustil.

Dodatočné daňové priznanie sa bude môcť podať aj po zahájení daňovej kontroly

Po novom budú mať daňovníci možnosť podať daňové priznanie i po zahájení daňovej kontroly. A to do 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo. A do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo.

V súčasnosti táto možnosť nie je. Takéto podanie bude „odmenené“ výhodnejšou výškou pokuty, ktorá bude s ohľadom na súčasnú úroveň úrokových sadzieb ECB na úrovni 7% - v porovnaní s 10%, ktoré by vyrubil daňový úrad, ak by daný rozdiel dodanil pri daňovej kontrole sám.

Nové pravidlá pre zverejňovanie zoznamu daňových dlžníkov

Súčasťou schválenej novely sú i zmeny týkajúce sa zverejňovania zoznamu daňových dlžníkov.
Tieto zmeny boli schválené s účinnosťou od 1. mája 2016.

Zoznam daňových dlžníkov zverejňovaný na webovej stránke Finančného riaditeľstva sa bude mesačne aktualizovať, pričom v zozname sa budú zverejňovať subjekty, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur.
V súčasnosti sa zoznamy aktualizujú raz ročne podľa stavu k 31. decembru a uvádzajú sa v nich len subjekty, u ktorých daňové nedoplatky presiahli v úhrnne sumu 17 000 eur v prípade fyzických osôb a 170 000 eur v prípade právnických osôb.