Zvoní telefón. Vy ho zdvihnete a na druhej strane sa ozve neznámy muž, ktorý sa hlbokým hlasom spýta: "Kedy zaplatíte firme XY? Nemuselo by sa to dobre skončiť."

Nejde o obrázok z divokých 90. rokov na Slovensku. Je to len zúfalý pokus zatlačiť na neplatiaceho podnikavca imúnneho voči bežným metódam vymoženia platieb - situácia, aká sa pokojne môže vyskytnúť aj dnes. K zúfalým krokom doháňa slušných podnikateľov konkurenčný boj i v súčasnosti.

Napríklad aj podnikateľka Jaroslava Lukačovičová má v živej pamäti príhodu spred niekoľkých rokov. Nezaplatenú faktúru istého odberateľa sa vtedy rozhodla riešiť veľmi podobným spôsobom ako prípad z úvodu. Riaditeľovi dlhujúcej firmy tiež zazvonil mobil, cez ktorý mu neznámy muž "objednaným" razantným basom oznámil, že rokoval o odkúpení jeho pohľadávky voči podnikateľkinej firme. Telefonujúci neznámy by sa však ešte predtým rád spýtal, kedy pán riaditeľ plánuje úhradu pani Lukačovičovej. A taktiež - na akých úrokoch sa dohodnú. "Zabralo to vtedy okamžite, úhradu som mala do pár dní na účte," pripomína podnikateľka.

Zábezpeky a výhrady

Ako sa vlastne brániť proti neplateniu faktúr? Aké "poistky" uplatniť v obchodnom vzťahu ešte pred uzavretím zmluvy, aby vám nezostali visieť nesplnené dohody? Podnikatelia vedia, že teoreticky je možností celá plejáda, ale v praxi na to existuje oveľa menej grifov a viaceré skôr vyplynú z konkrétnej situácie. Napríklad klasické upomienky a telefonáty už neúčinkujú, zatiaľ čo vyzývací list cez právnika alebo príkaz na platobný rozkaz súdu zvyknú zabrať, tvrdí Lukačovičová.

Podľa Jána Marônka zo spoločnosti M2 Business najjednoduchšou cestou je trvať na vyplácaní preddavkov či záloh. "Poistku" možno okrem iného urobiť aj jednoduchou klauzulou výhrady vlastníckeho práva. "Inak povedané, ak mi odberateľ nezaplatí v plnom rozsahu, nenadobudne k veci vlastnícke právo," hovorí.  
Lukačovičová radí, že ak odberateľ nesúhlasí so zálohou, treba využiť nástroje ako faktoring alebo forfaiting. "Tu sa však už dodávatelia stretávajú s poplatkami alebo s nevyhnutnou zábezpekou, ale ako riešenie na neuhradené faktúry sa to použiť dá. Pravda, všetko sa to musí dohodnúť pred uzavretím obchodu," dodáva.

Zmluvné formulácie

Experti sa často odvolávajú aj na potrebu dôsledne formulovaných zmlúv. Tomáš Zárecký z advokátskej kancelárie Zárecký Zeman Ďurišová však tvrdí, že ani tzv. „nepriestrelná zmluva“ zďaleka nie je všeliek, zabezpečujúci disciplínu druhej strany. "V praxi často stretávame, že klienti veľmi podcenia potrebu preveriť si partnera pred uzavretím obchodno – záväzkového vzťahu. A ani počas neho nevenujú dosť pozornosti prvým prejavom platobných problémov protistrany." Po ukončení vzťahu zase neraz vidno totálnu pasivitu pri vymáhaní už dávno splatnej pohľadávky. Preto podľa Záreckého nestačí si len zmluvne dohodnúť čo najširší katalóg zabezpečení pohľadávok, ale treba aktívnejšie a niekedy aj razantnejšie pristúpiť k ochrane svojich záujmov.

Predbežná opatrnosť

Aj podľa Marônka je základom prevencia a "preklepnutie" obchodného partnera. Pretože podstata úspešného vymoženia je v majetku dlžníka alebo v jeho spoločnosti. "Pokiaľ veritelia nemajú prehľad o majetku dlžníka, idú do veľkého rizika," hovorí právnik. Podľa neho sa u nás firmy príliš často bránia argumentami typu: "Sme rady, že máme zákazku." A preverovanie dlžníka posúvajú na druhú koľaj. Potom sa s nadšením pustia do plnenia, ostatné je bokom.

"Takýto pohľad je fajn, žiaľ, funguje vo vyspelejšej podnikateľskej kultúre. Zato u nás medzi podnikavcami má práve nedôvera výnimočnú hodnotu. Zaťažuje, odoberá energiu a čas, no je nevyhnutná," radí právnik. Ak si totiž preklepnete zmluvného partnera na začiatku, odsledujete si jeho majetkové pomery aspoň prvoplánovo v dostupných registroch a databázach, nemusím neskôr nariekať.

Ak ide o firmu s dlhmi a bez majetku, dávajte väčší pozor

Všetko treba preverovať, aj firmu pred podpisom zmluvy, aj napríklad dlžníka, ktorého chcete dať na súd, odporúča v rozhovore pre Hospodárske noviny advokát Martin Šenkovič.

Ako si má podnikateľ zabezpečiť obchodnoprávny vzťah, aby si čo najlepšie „ošetril“ rizikového partnera?

Podnikateľ by mal byť obozretný už pri jeho výbere. Pred uzavretím zmluvného vzťahu sa oplatí zistiť si finančnú situáciu druhej strany nielen na základe referencií, ale aj z verejne dostupných zdrojov. Na to slúži register účtovných závierok na internete alebo aj zbierka listín príslušného obchodného registra. Ďalším zdrojom informácií sú zoznamy dlžníkov. Zverejňuje ich nielen finančná správa, ale aj Sociálna a zdravotné poisťovne. Nakoniec je tu notársky register záložných práv a kataster, kde na základe zápisu záložného práva možno zistiť aké iné záväzky má obchodný partner.

Toto by si mal ustrážiť azda každý podnikateľ. Ktoré okolnosti však môžu byť špecifickejšie?

Podnikateľ by sa mal mať na pozore, ak chce napríklad uzavrieť zmluvu s partnerom, ktorý sa zaoberá iba nákupom tovaru a jeho ďalším predajom, no sám nevlastní žiadny majetok.

Takže, samozrejme, treba byť akoby v strehu aj vtedy, ak niekto sídli na tzv. dobrej adrese, v honosnej budove alebo môže mať bohatý vozový park. Práve to môže klamať.

Presne tak. Môže ísť o majetok, ktorý je iba v nájme, prípadne na lízing. Podobné je to pri zmluvnom partnerovi, ktorý je projektovou spoločnosťou založenou na konkrétny účel. Tá je spravidla majiteľom projektových práv, napríklad územného rozhodnutia a stavebného povolenia, má uzavreté zmluvy s budúcim plnením v súvislosti s projektom, ale ani ona nevlastní žiadny majetok či hotovosť. Pri exekúcii sú možnosti na vymoženie pohľadávky značne obmedzené.

Ako má podnikateľ postaviť obchodnú zmluvu, aby nedoplatil na krach partnera a neprišiel o peniaze?

V zmluvných podmienkach treba myslieť na situáciu, do ktorej sa môže dostať aj stabilná spoločnosť, ktorú si podnikateľ predtým preveril. Proti platobnej neschopnosti sa dá brániť rôznymi spôsobmi. Tie závisia aj od zmluvného typu. Jednou zo všeobecných možností ochrany je dohoda o jednostrannom ukončení zmluvy, ak zmluvnému partnerovi hrozí úpadok.

Kedy možno využiť zábezpeku?

V nájomných vzťahoch je bežná platba zábezpeky na začiatku nájmu vo výške aj niekoľkých nájomných. Zábezpeka slúži na zabezpečenie nároku na náhradu škody, zmluvných sankcií alebo nedoplatkov. Pri zmluvách o dielo sa bežne zadrží časť poslednej splátky za zhotovenie diela, ktorá slúži počas záruky na zabezpečenie nárokov z vád diela.

Čo radíte v ďalších situáciách?

Napríklad dohodnúť si výhradu vlastníctva pri dodávke tovaru. Tovar potom ostáva vlastníctvom dodávateľa, až kým sa nezaplatí kúpna cena v celej výške. Ak má podnikateľ v držbe vec, ktorá patrí dlžníkovi, môže využiť zádržné právo. Veriteľ je v priaznivej situácii, aj keď má sám platobnú povinnosť voči dlžníkovi. V takom prípade je možný aj jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok bez ďalšieho vymáhania.

Ktoré opatrenie by ste v zmluve prioritne „ošetrili“ vy?

Výhradu vlastníctva, výkon zádržného práva alebo možnosti započítania vzájomných pohľadávok. Veriteľ môže od dlžníka požadovať aj poskytnutie zábezpeky vo forme ručenia, bankovej záruky, zriadenia záložného práva, vinkulovania poistného plnenia alebo postúpením pohľadávky či zabezpečovacím prevodom práva.

Čo ak všetko zlyhá?

Ak nie je možné domôcť sa nároku na úhradu zo zábezpeky a zlyhajú aj dohodnuté mechanizmy, treba sa obrátiť na súd, prípadne na rozhodcu. Aj v tomto prípade však odporúčam preveriť finančnú situáciu dlžníka – aby ste si zvážili, či náklady na uplatnenie nárokov na súde alebo v exekúcii nie sú neprimerané k pravdepodobne vymožiteľnej sume.