Štát sľubuje mladým, začínajúcim a rodinným farmárom podporu. Peňažnú, 40-tisíc eur na rozbeh podnikania, ako aj prenajatie pôdy od Slovenského pozemkového fondu. Maximálne 28 hektárov. Dôvod? farmári patria u nás k najstaším podnikateľom. Pôda a peniaze majú mladých motivovať, aby ostali na vidieku a začali farmárčiť. 

Komentár
autor je editor prílohy HN Podnikanie

Slovensko starne. A agrosektor zvlášť. Mladých farmárov takmer niet, len zopár stoviek. Medzi staršími sa strácajú. Rezort pôdohospodárstva to podľa vzoru Bruselu chce zmeniť, no zároveň zvýšiť domácu produkciu potravín. Zapadá to do seba? Moc nie.  
Nie že by polia nepotrebovali „novú krv“. Priam po nej volajú ako po vlahe počas sucha. No zároveň hrozí, že veľké, zabehnuté farmy na projekt podpory mladých farmárov a rodinných agropodnikov doplatia. Zatiaľ je to len „v štádiu“ obavy. No nastavenie pomoci, ako je prezentované v koncepcii pomoci mladým, nepustí.
Začínajúci a mladí farmári do 40 rokov dostanú nenávratné dotácie na rozbeh podnikania a od štátu si môžu aj pôdu prenajať. A práve tu je problém. Koncepcia hovorí, že k dispozícii by mali mať viac ako 11-tisíc hektárov štátnej pôdy spravovanej Slovenským pozemkovým fondom. Tieto pozemky však majú ešte v prenájme väčšie farmy. Budú sa ich musieť zriecť, uskromniť sa.
Tých jedenásťtisíc hektárov dostanú začínajúci, teda aj menej skúsení či dokonca neskúsení ľudia. A k nim aj podporu.
Ako sa to môže skončiť? Scenárov je viac. Prvý je optimistický. Podľa neho sa rezort omladí, pribudnú stovky nových drobných farmárov, ktorí zamestnajú po dvoch-troch alebo aj viac pracovníkov. Ministerstvo pôdohospodárstva očakáva, že prácu tak získa zhruba 2 600 ľudí. Mnohí z nich budú takí, ktorí ju už dlhší čas hľadajú.
Menej optimistický, no reálnejší je scenár, podľa ktorého síce mladí farmári peniaze a pôdu dostanú, ale keďže veľkým podnikom z nej ubudne, začnú prepúšťať. Odhady hovoria o 300 až 500 ľuďoch. Rovnaký počet sa zasa zamestná v malých farmách. Takže zamestnaosť sa nezvýši.  
Znížiť sa však môže produkcia potravín, lebo ak sa začína podnikať, nábeh nemusí byť rýchly. Okrem toho nie je isté, či mladí farmári peniaze naozaj aj dostanú. Či neskončia v kase ich tútorov – väčších fariem. Ako hovorí analytik Ján Marônek, nie je totiž problém mladého farmára „formálne nominovať“ do väčšieho podniku a využívať väzby jeho osoby na finančnú podporu. Pod rúškom pomoci skúsenejšieho sa potom zriekne peňazí.
Bez efektívnej kontroly a adresnosti pridelenia dotácií projekt neuspeje. Voči Bruselu si úlohu síce splníme, ale polia dostanú len kvapku „novej krvi“. V reáli bude mať táto transfúzia len placebo efekt.