Paušál za služobné hovory
Zamestnanec má pridelený firemný mobil, pričom spoločnosť mu prispieva na telefónne hovory paušálnou čiastkou. Zamestnanec používa mobil aj na súkromné účely. Firma mu prepláca paušál za služobné hovory. Je tento preplácaný paušál príjmom zamestnanca, ktorý by mal byť zdanený daňou z príjmu v jeho mesačnej mzde?
-- Aj v tomto prípade platí zásada, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcom bode. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi príspevok (paušál) na uskutočňované hovory, ale vždy len na základe zodpovedného vysledovania týchto hovorov za dlhšie časové obdobie. Takto vysledovaná výška paušálu je potom uznaným daňovým výdavkom a u zamestnanca príjmom, ktorý nie je predmetom dane. V prípade nepreukázaného paušálu, resp. nedostatočne preukázaného spôsobu stanovenia paušálu ide u pracovníka o zdaniteľný príjem a v spoločnosti o nedaňový náklad. V tomto prípade odporúčame vypracovať vnútropodnikovú smernicu, ktorou sa stanovia podmienky používania mobilov pre jednotlivé skupiny a pozície zamestnancov, spôsob stanovenia a poskytnutia výšky paušálneho príspevku.
Daňové výdavky
Sú výdavky vynaložené na operatívny prenájom nehnuteľnosti a osobného automobilu uznaným daňovým výdavkom?
-- Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 473/2002 Z. z., ktorým sa od 29. 8. 2002 novelizuje ZDP, sa už v § 24 ods. 3 ZDP neuvádza nájomné ako uznaný daňový výdavok po zaplatení. Vzhľadom na to, že nájomné sa neuvádza ani v § 24 ods. 2 ZDP, znamená to, že nájomné je uznaným daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 1 ZDP za predpokladu, že nájomné je výdavkom preukázateľne vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Nájomné (rovnako ako napr. výdavky na opravy a udržiavanie, spotreba materiálu, spotreba elektrickej energie, vody, plynu) je uznaným daňovým výdavkom u:
a) daňovníka účtujúceho v sústave PÚ na základe účtovného predpisu (za celé zdaňovacie obdobie roku 2002),
b) daňovníka účtujúceho v sústave JÚ vždy len po zaplatení -- na základe hotovostného princípu. Rovnako sa posudzuje operatívny prenájom osobného automobilu a pri zahrnovaní nájomného do základu dane za rok 2002 sa k 31. 12. 2002 neuplatňoval limit nájomného, ale nájomné z operatívneho prenájmu je v plnej výške uznaným daňovým výdavkom.
Výdavky na obstaranie hmotného majetku
S. r. o. obstarala v roku 2002 kancelársky nábytok (pracovné stoly za 23 000 Sk, stoličky, skrinky a police na knihy a doklady v jednotkovej cene najviac 12 000 Sk). Faktúra do konca roku 2002 nebola zaplatená. Ide o daňový výdavok až po zaplatení (alebo táto podmienka nie je rozhodujúca), alebo tieto výdavky sú výdavkami na obstaranie hmotného majetku podľa § 26 ods. 2 ZDP?
-- Nákup kancelárskeho nábytku (stoličky, skrinky a police) v jednotkovej cene 20 000 Sk a nižšej za kus sú výdavkami zahrnovanými do základu dane na základe účtovného predpisu bez podmienky zaplatenia. Pracovné stoly sú samostatné hnuteľné veci, ktoré, ak majú obstarávaciu cenu vyššiu ako 20 000 Sk, sú považované za hmotný investičný majetok odpisovaný v 2. odpisovej skupine (pri odpisovanom majetku neskúmame podmienku zaplatenia). Pracovné stoly, ktoré by mali obstarávaciu (vstupnú) cenu 20 000 Sk a menej, sú považované za drobný hmotný investičný majetok a ich obstarávacia cena sa zahrnie do základu dane podľa zvoleného účtovného odpisového plánu (jednorazovo alebo postupne podľa rozhodnutia účtovnej jednotky), prípadne sa zaúčtujú priamo do spotreby (rovnako bez podmienky zaplatenia).
Používanie mobilu na služobné účely
Zamestnanci používajú svoje súkromné mobilné telefóny aj na služobné účely. Firma im prepláca paušál. Je možné tieto výdavky posudzovať ako uznaný daňový výdavok? Ako posudzovať tieto výdavky (paušál) z hľadiska firmy a z hľadiska zamestnanca?
-- Tento postup je možný, ale spoločnosť by mala na daňové účely vedieť preukázať opodstatnenosť stanoveného paušálneho príspevku za dlhšie časové obdobie, kde vyčísli z konkrétnych výpisov každej účastníckej stanice, aká bola celková výška hovorov, koľko z toho bolo súkromných a koľko služobných. Len na základe takéhoto sledovania skutočnosti za dlhšie časové obdobie (najvhodnejšie za 12 mesiacov) je možné pristúpiť k paušalizácii výdavkov. Je pravdou, že za vystavenie výpisu hovorov je potrebné platiť a preukazovanie skutočných hovorov za každý mesiac je aj časovo veľmi náročné. Preto zodpovedné sledovanie hovorov za dlhšie časové obdobie môže byť podkladom na paušalizáciu týchto výdavkov. Takto poskytnutý príspevok je uznaným daňovým výdavkom u zamestnávateľa a u zamestnanca je takýto príspevok podľa § 6 ods. 7 písm. c) ZDP príjmom, ktorý nie je predmetom dane.
Stravovanie a daňový výdavok
Zamestnávateľ pre svojich zamestnancov organizuje interné školenie mimo sídla spoločnosti s tým, že v mieste konania seminára je pre zamestnancov zabezpečené bezplatné stravovanie (raňajky, obedy a večere). Hodnota celodennej stravy je vo výške dvojnásobku stravného v rozsahu 24 hodín pracovnej cesty. Môže si zamestnávateľ uplatniť poskytnutie vyššieho plnenia ako daňový výdavok?
-- Touto formou poskytnuté stravovanie pre zamestnancov je u zamestnanca (pracovníka) nepeňažným príjmom, ktorý je od dane oslobodený podľa § 6 ods. 8 ZDP, ale súčasne podľa § 24 ods. 2 písm. i) a j) ZDP poskytnutie vyššieho plnenia ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách je u zamestnávateľa nedaňovým výdavkom.