Táto informácia výrazne zvýšila záujem o vnútropolitické dianie v Poľsku aj na Slovensku, vyvolala aj otázky týkajúce sa možných zmien v oblasti zahraničnej a európskej politiky.
Zdroj: Archív HN
Uplynulé roky boli pre Poľsko charakterizované politickou stabilitou a najmä bezkonkurenčným hospodárskym rastom, ktorý pokračoval aj v období ekonomickej krízy, keď ostatné krajiny (a to nielen v regióne) zaznamenávali prepad. Z prostredia vládnucej Občianskej platformy vzišiel aj Bronisław Komorowski, takže kroky vlády boli počas posledných piatich rokov v súlade s vystupovaním prezidenta a naopak. Nejde o zanedbateľný detail, keďže prezident v Poľsku má predsa len významnejšie právomoci ako ten slovenský. K výraznejšej zmene však nepríde hneď po slávnostnej inaugurácii nového prezidenta, ale až po parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať v októbri. Až na základe ich výsledkov bude možné predpovedať, ako sa bude vyvíjať vzťah prezident – vláda: ak ich vyhrá Občianska platforma a bude aj schopná zostaviť vládu, možno očakávať, že prezident sa s politikou premiéra a jeho kabinetu bude identifikovať v oveľa menšej miere ako doteraz. Ak ich vyhrá Právo a spravodlivosť, takýto problém odpadá, budeme však svedkami výraznejších zmien tak vo vnútropolitickej, ako aj zahraničnopolitickej oblasti. Budúci prezident Duda už v predvolebnej kampani napríklad naznačil, že sa bude usilovať posilniť postavenie Poľska v rámci EÚ či korigovať vzťahy s niektorými krajinami. Avizoval tiež, že bude klásť väčší dôraz na spoluprácu v rámci V4 a širšieho regiónu strednej Európy. Bez ohľadu na výsledok parlamentných volieb zostane Poľsko významným partnerom Slovenska, a to tak v politickej, ako aj ekonomickej sfére.
Poľsko je dôležité nielen pre Slovensko, ale aj pre Vyšehradskú štvorku. Bez aktívneho príspevku severného suseda je však fungujúci Vyšehrad nepredstaviteľný. Je preto v záujme Slovenska, aby s Poľskom nielen udržiavalo intenzívnu politickú a ekonomickú spoluprácu, ale ju aj naďalej rozvíjalo bez ohľadu na názorovú odlišnosť v určitých otázkach.
Zdroj: Tomáš Strážay, analytik, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA)