Pod osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu môžeme zahrnúť:
a) zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
b) zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.
Predpoklady vzniku zodpovednosti pri týchto dvoch druhoch zodpovednosti sú konštruované odlišne od všeobecnej zodpovednosti. Pri predpokladanom zavinení netreba, aby poškodený dokazoval škodcovi zavinenie, naopak, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dôkaz, spočíva na škodcovi. To konkrétne znamená, že zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách na vyúčtovanie a za stratu zverených predmetov len dôkazom svojej neviny. V dohodách o hmotnej zodpovednosti sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Je potrebné si pripomenúť, že zamestnanec môže uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dosiahne 18 rokov veku. Zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ v čase jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí zamestnávateľovi oznámiť písomne.
Dohoda
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody. Pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti treba zamestnanca vždy riadne poučiť o dôsledkoch uzavretej dohody. Písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti možno uzavrieť buď samostatne, alebo priamo v pracovnej zmluve. Zo skutočnosti, že dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná po celú dobu trvania pracovného pomeru, nemožno vyvodiť súhlas zamestnanca so zaradením na akúkoľvek funkciu, s ktorou je spojená hmotná zodpovednosť. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy. Na ochranu majetku zamestnávateľ je oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú alebo odnášajú od zamestnávateľa, prípadne prehliadky zamestnancov. Pri kontrole a prehliadke musia byť dodržané právne predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť. Osobné prehliadky môže vykonávať len osoba rovnakého pohlavia.
Ak zamestnávateľ nemôže pred uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca, ktorý uzavrel dohodu, odstrániť nedostatky pracovných podmienkach, na ktoré zamestnanec upozorňuje, musí sa zamestnávateľ písomne zaviazať, že nedostatky odstráni v určenom čase. Pre určenie schodku (§ 184 ZP) sa musia brať do úvahy dve časové skutočnosti, a to východisková, ktorou sa hmotná zodpovednosť zamestnanca začína, a výsledná, ku ktorej sa konečné vyúčtovanie vykonáva a ku ktorej sa musí zabezpečiť výsledný základ na porovnanie. Obidve skutočnosti sa realizujú inventarizáciou. Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami:
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Hmotná zodpovednosť
Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu zmareného zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
V prípade, že na vzniku škody sa podieľa zamestnávateľ i zamestnanec, zamestnanec hradí len pomernú časť škody podľa svojho zavinenia. Zostatok škody znáša len zamestnávateľ. Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 ustanovenia § 189 zákona nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Príklad: ODSTÚPENIE OD DOHODY O HMOTNEJ ZODPOVEDNOSTI
...............................................
názov a sídlo zamestnávateľa
Odo dňa ..................... som u Vás v pracovnom pomere. Dňom nástupu do zamestnania som podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Dňa ........................ som písomne oznámil svojmu nadriadenému závažné závady v pracovných podmienkach, ktoré mi znemožňujú riadne plniť povinnosti vyplývajúce z dohody o hmotnej zodpovednosti.
Vzhľadom na to, že ani po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď som doručil písomné oznámenie, neboli závady odstránené, odstupujem od dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej dňa .................
V .................., dňa ......................
..................................
podpis zamestnanca
Príklad: UZNANIE ZÁVÄZKU NA NÁHRADU ŠKODY
...................................................
Názov a sídlo zamestnávateľa
Pracujem u Vás na základe pracovnej zmluvy zo dňa.............vo funkcii........... .Ten istý deň som podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti a prevzal hodnoty, ktoré som povinný vyúčtovať.
Pri inventúre vykonanej dňa..........bol zistený schodok vo výške..........Sk. Na inventúre som bol osobne prítomný a vyčíslenie schodku je správne. Uznávam svoju zodpovednosť za vzniknutý schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Uznávam tiež sumu............ Sk ako svoj dlh voči zamestnávateľovi a zaväzujem sa ho jednorazovo uhradiť ku dňu.....
V.............., dňa.....................
.....................................
Podpis zamestnanca
Zodpovednosť zamestnávateľa v osobitných prípadoch
Zodpovednosť za škodu na odložených veciach
Zamestnávateľ, s ktorým je zamestnanec v pracovnom pomere, zodpovedá za škodu na veciach, ktoré u tohto zamestnávateľa zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré do zamestnania obvykle zamestnanci nenosia (väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti) a ktoré zamestnávateľ neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá zamestnávateľ len do sumy 5 000 Sk. Ak sa však zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný zamestnanec zamestnávateľa, alebo ak prevzal zamestnávateľ tieto veci do osobitnej úschovy, uhradí zamestnávateľ škodu bez obmedzenia. Nárok na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
Zodpovednosť zamestnávateľa za odložené veci je objektívnou zodpovednosťou, t. j. bez ohľadu na zavinenie zamestnávateľa. K založeniu zodpovednosti zamestnávateľa je potrebné splnenie zodpovednostných predpokladov, medzi ktoré patrí:
* vznik škody na strane zamestnanca,
* protiprávny úkon,
* príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
* existencia pracovného pomeru,
* ku škode musí prísť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Aby bolo možné založiť osobitnú zodpovednosť zamestnávateľa za odložené veci, musia byť splnené všetky uvedené zodpovednostné predpoklady. Z preventívnych dôvodov je dôležité na strane zamestnávateľov, aby na svojich pracoviskách zabezpečili bezpečnú úschovu osobných predmetov zamestnancov, ktoré obvykle nosia do práce. Mali by určiť v pracovných poriadkoch, kde a akým spôsobom sú zamestnanci povinní odkladať si svoje veci. V opačnom prípade sa zamestnávateľ vystavuje riziku, že osobitná zodpovednosť za odložené veci bude založená aj v prípadoch, keď zamestnanec si svoje veci odloží na mieste na to obvyklom, čo je veľmi široký pojem.
Príklad: Žiadosť o náhradu škody na odložených veciach
...................................................................................
meno, priezvisko, bydlisko zamestnanca
...............................................
názov a sídlo zamestnávateľa
V súlade s ustanovením § 193 ods. 2 ZP Vám oznamujem, že dňa ........... som po príchode do práce zistil, ........................... (popis) a boli mi odcudzené veci ............................ a .............. Sk v hotovosti. Pretože som veci odložil na mieste, kde sa obvykle ukladajú, požadujem náhradu vzniknutej škody.
V ....................., dňa ................
..........................................
zamestnanec