Kolotočové, prípadne karuselové podvody. Súvisia s vyberaním dane z pridanej hodnoty, pričom ich princíp je založený na tom, že dodanie tovaru do iného členského štátu v EÚ je od tejto dane oslobodené. Vďaka daňovým únikom sa potom špekulanti obohacujú na úkor štátu o milióny eur.
V minulosti sa takto zneužívalo najmä obchodovanie s naftou, mobilnými telefónmi či so železným šrotom, ale napríklad i s agrokomoditami. Aj preto štát prednedávnom väčšinu takýchto tovarov zaradil do špeciálneho daňového režimu. Špekulanti okolo daňových únikov sú však zakaždým o krok napred.
Aký je princíp kolotočových podvodov? Priblížime si ich rámcovú schému, ako fungovali v nedávnej minulosti. Za príklad sme si vzali zjednodušenú variantu so štyrmi účastníkmi dodania komodít, ktorí pôsobia v rôznych členských štátoch EÚ, pričom každý predáva ten istý tovar ďalej bez ziskovej marže. Ich tovarom je v našom príklade dodanie DVD za 10-tisíc eur. Popísaná situácia je abstrahovaná od iných vplyvov na trhu.
Schéma obchodovania poctivých podnikateľov (všetci sú platiteľmi DPH v krajine svojho sídla)
1. Subjekt A z krajiny „1“ predáva subjektu B so sídlom v štáte „2“ dévedéčka za 10-tisíc eur. Tovar sa prepraví do štátu „2“. Dodanie tovaru do iného členského štátu je preň oslobodené plnenie, a subjekt A si uplatní nárok na odpočítanie DPH vo svojom domovskom štáte.
2. Subjekt B nakupuje dévedéčka za 10-tisíc eur, vymeria 20-percentnú daň 2000 eur, súčasne si uplatní nárok na odpočet. Potiaľ je pre neho transakcia daňovo neutrálna.
3. Subjekt B predáva ďalej dévedéčka za 10-tisíc eur tuzemskému subjektu C z krajiny „2“ + 2000 eur DPH v bežnom režime.
4. Subjekt B inkasuje platbu za dévedéčka vo výške 12 000 eur od tuzemského subjektu C. Subjekt C vo svojom daňovom priznaní uvedie 2000 eur ako DPH na výstupe a daň odvedie daňovému úradu.
5. Subjekt C predáva subjektu D zo štátu „3“ dévedéčka za 10-tisíc eur. Dodanie tovaru do iného štátu je preň oslobodeným plnením, uplatní si nárok na odpočet DPH vo svojom štáte. Daňový úrad, ktorý môže pristúpiť aj k preverovaniu situácie, mu napokon vráti 2000 eur.
Schéma obchodovania podvodných podnikateľov
1. Subjekt A so sídlom v krajine „1“ predáva subjektu B so sídlom v štáte „2“ dévedéčka za 10-tisíc eur. Dodanie tovaru do iného členského štátu je pre subjekt A oslobodené plnenie, pretože tovar sa prepravil do štátu „2“. Uplatní si teda právo na odpočítanie DPH vo svojom domovskom štáte.
2. Subjekt B nakupuje dévedéčka za 10-tisíc eur, vymeria 20-percentnú daň 2000 eur, súčasne si uplatní nárok na odpočet. Potiaľ je transakcia daňovo neutrálna.
3. Subjekt B predáva v štáte „2“ dévedéčka za 10-tisíc eur ďalšiemu tuzemskému subjektu C plus pridá 2000 eur DPH v bežnom režime. Subjekt B inkasuje platbu za dévedéčka vo výške 12 000 eur od tuzemského subjektu C. Subjekt B daňové priznanie buď vôbec nepodá, alebo daň nezaplatí. Tento subjekt zaniká a získaných 2000 eur sa stráca.
4. Subjekt C predáva subjektu D dévedéčka za 10-tisíc eur. Dodanie tovaru do iného štátu je preň oslobodeným plnením, uplatní si nárok na odpočet DPH za prijaté dévedéčka od subjektu B vo svojom štáte. Daňový úrad môže overiť, dokonca transakciu aj zachytí, prípadne mu vráti 2000 eur v nadmernom odpočte. Pokiaľ sa preukáže, že o podvode nevedel a vedieť nemohol, je to práve štát, kto na celej transakcii prišiel o financie.
Mechanizmy, ako sa štát snaží zabrániť stratám z kolotočových obchodov
- v prípade nových firiem, ktoré sa chcú registrovať na DPH, ale zatiaľ sú bez príjmov a bez histórie, sa poskytne registrácia jedine so zábezpekou na DPH, zároveň je pre nich povinné mesačné zdaňovacie obdobie, aby sa nový subjekt dal kontrolovať okamžite po mesiaci
- dôsledne sa kontrolujú „nadmeráky“ DPH spojené so snahou o zjednotenie a skrátenie daňového obdobia v prípade DPH
- stanovilo sa tzv. ručenie za DPH – napríklad pri rizikových alebo prepojených subjektoch
- zaviedli sa kontrolné výkazy k DPH
- stále sa rozširuje počet komodít podliehajúcich tuzemskému sektorovému reverse-charge („obrátenej dani“), doteraz sú u nás v tomto režime napríklad: poľnohospodárske komodity, najmä obilie, hutnícky materiál, šrot, integrované obvody, mobily a ich súčasti a ďalšie rozšírenie komodít sa očakáva od 1. 1. 2016
- v prípade zmeny smernice EÚ je možné, že by sa raz (ale až v ďalekej budúcnosti) u nás zaviedol aj všeobecný systém reverse-charge