Susanne Klatten, 51-ročná miliardárka, sa k svojmu bohatstvu dostala najjednoduchšou cestou. Zdedila ho. No namiesto užívania si podľa vzoru ostatných svetových dedičiek, Klatten rodinný majetok znásobila. V súčasnosti ju časopis Forbes radí na 58. miesto svetového rebríčka miliardárov. S 12,5-percentným podiem v BMW je jednotkou v automobilovom priemysle a nezanedbateľné výsledky dosahuje aj v iných segmentoch. S odhadovaným majetkom 14,3 miliardy dolárov je najbohatšou Nemkou a štvrtým najbohatším človekom v rodnom Nemecku.
Rodina miliardárov
12,5 percenta. Presne toľko zanechal Klattenovej po smrti otec, legendárny priemyselník Herbert Quandt, ktorý v minulosti zachránil BMW pred krachom. Zomrel v roku 1982 a svoj takmer 50-percentný podiel v luxusnej automobilke spolu s ostatnými aktívami rozdelil medzi dcéru Susanne, syna Stefana a manželku Johannu Quandt. Dynastia Quandtovcov si takto upevnila dominantné postavenie nielen v Nemecku, každý z nich je vo svetových rebríčkoch uvádzaný medzi miliardármi na popredných priečkach. Susanne má však pred matkou i bratom náskok. Súčasťou jej dedičstva bol aj vyše 50-percentný podiel vo farmaceutickom a chemickom koncerne Altana.
Pracovala na svojom. V utajení
Susanne síce vyštudovala biznis a ekonómiu vo Frankfurte, kde získala titul MBA, no viac než škola jej dala prax v rodinnom impériu, ale aj mimo neho. Začínala v reklamnej agentúre Young & Rubicam, pokračovala v Reuschel & Company Bank a v Dresdner Bank v Londýne, kde pracovala pod krycím menom Susanne Kant. Dôvod bol prozaický – pred manažérmi a spolupracovníkmi tajila svoju totožnosť a status dedičky miliardového impéria. Výnimkou nebola ani prax v továrni BMW v Regensburgu, kde stretla budúceho manžela, Jana Klattena. Od roku 1989 do roku 1990 pracovala ako asistentka správnej rady v koncerne Hubert Burda Media. Po ďalšom štúdiu v Bostone začala testovať miesta v rôznych správnych radách spoločností zo svojho impéria, až v roku 1993 bola v rade Altana, kde sa podpísala pod úspešnú transformáciu spoločnosti na korporáciu svetového typu a so ziskom štyri miliardy dolárov v roku 2004. Dnes je táto firma medzi top 30 spoločnosťami nemeckého akciového trhu.
Súkromie neobetuje
Miliardárka sa na verejnosti ukazuje iba minimálne a rozhovor s ňou je skôr raritou. Nezáujem prezentovať sa možno pramení zo strachu, v šestnástich rokoch sa stala terčom neúspešného pokusu o únos. Okrem investičných aktivít sa o jej súkromí nevie prakticky nič, iba to, že s manželom a deťmi žije v Mníchove. O to väčším prekvapením boli roky 2007 až 2009, keď sa v médiách „pretriasala“ jej milostná aféra so Švajčiarom Helgom Sgarbisom. Ten sa v snahe obohatiť sa o pár miliónov eur rozhodol Klattenovú vydierať spoločnými intímnymi video nahrávkami, čo sa mu však celkom nepodarilo. Dedička sa z pozície obvinenej dostala do roviny obete a Sgarbisa udala. Súd ho uznal za vinného a dnes si odpykáva šesťročný trest za podvod a pokus o vydieranie. Miliardárka sa môže opäť sústrediť na svoj cashflow a plánované investície.
Štvrtá najbohatšia Nemka
Biznisové portfólio najbohatšej Nemky je rozsiahle. Okrem 12,5-percentného podielu v automobilke BMW Group, kde je aj členkou predstavenstva, vyše 88-percentného podielu vo farmaceutickej a chemickej spoločnosti Altana, kde je tiež aj členkou predstavenstva, podniká vo výrobe komponentov na veterné turbíny, poľnohospodárstve či recyklácii použitého oleja. Najnovšie, od apríla tohto roku, si zasadla do kresla predsedníčky dozornej rady spoločnosti SGL Carbon – svetového výrobcu produktov na báze uhlíka a grafitu. Okrem toho je aj čestnou členkou Dozornej rady Technickej univerzity v Mníchove.
Kto je Susanne Klattenová
51-ročná miliardárka a najbohatšia žena v Nemecku.
Svoj majetok zdedila po otcovi, legendárnom priemyselníkovi Herbertovi Quandtovi.
Vlastní 12,5-percentný podiel v automobilke BMW, kde je aj členkou predstavenstva.
Podniká v chemickom priemysle, poľnohospodárstve, výrobe komponentov na veterné turbíny.
Je čestnou členkou Dozornej rady Technickej univerzity v Mníchove.