Nízke daňové zaťaženie, striktné bankové tajomstvo, nedostatočný prístup k informáciám a jednoduchá právna úprava obchodných spoločností. To je v skratke daňový raj. Z pohľadu podnikateľa ideálna krajina pre znižovanie vlastnej daňovej povinnosti. Z pohľadu politikov a štátnych manažérov ideálny priestor na krytie osobných finančných aktivít. Právnici sa však zhodujú v jednom. Ľad medzi legálnym a nelegálnym konaním je v tomto smere až príliš tenký.
Legál vs. ilegál
Najčastejším motívom offshore podnikania je daňová optimalizácia, ktorá je vo svojej podstate tiež daňovým únikom. Ten však nemusí byť vždy nelegálny a napĺňať skutkovú podstatu trestného činu. „Legálny únik len využíva priestor poskytnutý právnymi predpismi,“ vysvetľuje pre HN sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko. To, že podnikateľ využíva rozdielne daňové zaťaženie v krajinách na znižovanie vlastnej daňovej povinnosti, neznamená automaticky protiprávne konanie. V praxi môže ísť o postup, ktorý je v súlade so zákonom, a to napríklad vo forme uplatňovania nákladov alebo výdavkov, oslobodení, bonusov či odpočtov dane.
Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátnej pokladnice. „Zdaňovanie zisku v krajine, v ktorej zisk nebol vytvorený, nie je samo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.