Jednou zo základných povinností Slovenskej republiky, vyplývajúcej z jej členstva v EÚ, je preberať smernice EÚ do slovenského právneho priadku. Technika, pri ktorej sa do právneho predpisu členského štátu preberie text smernice ako celok, samozrejme, s primeranými úpravami, sa zvykne označovať ako "kopírovanie smernice". Vyskytuje sa otázka, nakoľko je prijateľné preberanie textu smerníc ako celku do národného právneho predpisu a či takáto technika nie je na úkor kvality legislatívy.
Smernica je ako právny akt ES pre členské štáty Európskej únie záväzná čo do výsledku a členský štát si môže vybrať prostriedky, ktorými požadovaný stav dosiahne. V niektorých prípadoch, keď sa preberá smernica do slovenského všeobecne záväzného právneho predpisu, je prebratie textu smernice ako celku akceptovateľné riešenie. Platí to predovšetkým pre oblasť technických predpisov, kde by samoúčelná snaha o modifikáciu normatívneho textu obsiahnutého v smernici mohla byť kontraproduktívna.
Podľa Metodiky aproximácie práva, ktorú vypracovala sekcia Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR, predkladateľ je oprávnený transponovať normatívny text smernice alebo jeho časť ako celok (prekopírovať) za predpokladu, že:
a) normatívny text smernice predstavuje samostatnú ucelenú časť právnej úpravy,
b) právne predpisy vôbec neupravujú danú problematiku a
c) sa tým nenaruší právny systém SR.
V rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora sa odporúča neuprednostňovanie doslovného prebratia smernice do národného predpisu (Komisia a Nemecko, C 131/88, Komisia a Grécko, C 214/98), avšak sa pripúšťa prekopírovanie smernice za predpokladu, že je jediným možným spôsobom transpozície (ENKA, C 31/77).
Pri tzv. kopírovaní smerníc môže dôjsť v procese prípravy návrhov slovenských právnych predpisov k viacerým chybám:
-- Napríklad povinnosti, ktoré sú určené v smernici, sú prebraté do slovenského právneho predpisu bez toho, aby sa zaviedli sankcie pre prípad ich porušenia. Smernica pri stanovení niektorých povinností bližšie nešpecifikuje sankciu za ich nedodržanie, ale ponecháva zabezpečenie sankcie na členský štát. Pri príprave návrhu slovenského právneho predpisu sa môže táto skutočnosť prehliadnuť, v dôsledku čoho ustanovenia strácajú efektívnosť.
-- Ďalším možným nedostatkom je, že sa nevytvorí potrebná inštitucionálna infraštruktúra. Smernica často určuje ako subjekt povinnosti členský štát, v slovenskom právnom predpise už povinnostný subjekt musí byť konkretizovaný. Ak sa pri mechanickom preberaní prekladu neurčí dostatočne presne adresát povinnosti, môže byť ustanovenie neefektívne a smernica prebratá nedostatočne.
V smernici sú niektoré ustanovenia adresované orgánom EÚ. Slovenským právnym predpisom nemožno určovať kompetencie orgánom EÚ, a preto sa tieto ustanovenia v zásade nepreberajú.
-- Takéto nedostatky týkajúce sa aproximácie sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania a tiež počas rokovaní Legislatívnej rady vlády SR snaží odstrániť Sekcia inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády SR, ako aj členovia Legislatívnej rady vlády SR.
Na pochybnosti týkajúce sa zmysluplnosti a účelnosti preberania textu smerníc ako celku treba odpovedať s poukázaním na účel existencie smerníc. Ich cieľom je harmonizovať právnu úpravu členských štátov, najmä v záujme vytvorenia podmienok na fungovanie vnútorného trhu a aj dosiahnutie ďalších cieľov ES/EÚ.
-- Preto pri preberaní každej jednej smernice treba zvoliť čo najvhodnejší spôsob transponovania, aby sa dosiahol cieľ a zámer smernice tak v konkrétnostiach, ako aj vcelku. Treba pri tom dbať, aby národná úprava bola konzistentnou súčasťou slovenského právneho poriadku, aby boli ošetrené vzťahy k ostatným právnym prepisom a aby sa vyhlo spomínaným nedostatkom.
-- Z uvedeného vyplýva, že nemožno "a priori" označiť za nesprávne preberanie textu smernice ako celku, pretože v niektorých prípadoch je to efektívne a prijateľné riešenie. Je nutné vyhnúť sa automatickému preberaniu prekladu textu smernice a pri preberaní každého ustanovenia dbať na legislatívnu techniku, efektívnosť ustanovenia a vecnú správnosť.