(Dokončenie z pondelka 30. júna)
Účtovné jednotky inventarizáciou ku dňu účtovnej závierky overia, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti, a to:
-- fyzickou inventúrou zistia skutočné stavy pri hmotnom alebo nehmotnom majetku,
-- dokladovou inventúrou zistia skutočné stavy pri záväzkoch a pri ostatných zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru.
Fyzickou alebo dokladovou inventúrou zistené stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musia obsahovať nasledujúce náležitosti: obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky, miesto uloženia majetku, hmotne zodpovednú osobu, názov majetku a jeho číselné označenie, skutočný stav majetku v merných jednotkách a v ocenení podľa § 25 ZOÚ, skutočný stav záväzkov a čistého obchodného imania, spôsob zisťovania skutočných stavov, napríklad prepočtom, prevážením, premeraním, deň začatia, deň skončenia inventúry a deň, ku ktorému bola inventarizácia vykonaná, meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za vykonanie inventarizácie a osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, poznámky. Inventarizačné rozdiely vyúčtuje fyzická osoba do účtovného obdobia, za ktoré inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov. Na základe údajov z peňažného denníka, knihy pohľadávok a záväzkov a ostatných pomocných kníh o jednotlivých zložkách majetku a záväzkov zostavuje účtovná jednotka Výkaz o majetku a záväzkoch a Výkaz o príjmoch a výdavkoch. Uvedené výkazy musia byť podpísané fyzickou osobou, ktorá je účtovnou jednotkou. Účtovná závierka musí byť zostavená zrozumiteľne, prehľadne, preukazne a musí poskytovať verný a pravdivý obraz o majetku a záväzkoch, o hospodárskom výsledku a finančnej situácii účtovnej jednotky.
Fyzická osoba pri zrušení podnikateľskej činnosti pri uzatváraní účtovných kníh sa musí riadiť ustanoveniami zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP a platnými postupmi účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (čl. V). Ak daňovník (podnikateľ) ukončí podnikateľskú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO až po ukončení kalendárneho roka v termíne na podanie daňového priznania. Príjem z ukončenej činnosti bude predstavovať čiastkový základ dane v zmysle § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP. Podľa § 23 zákona o DZP je základom dane rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou. Pri zisťovaní základu dane sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je povinný upraviť v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania, alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, základ dane podľa § 23 ods. 12 písmena a) zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP nasledujúcim spôsobom:
-- pripočíta cenu nespotrebovaných zásob, pričom pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
-- pripočíta zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek (napríklad nevyčerpaná vytvorená rezerva na opravu majetku),
-- odpočíta výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok v zmysle § 24 zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP,
-- pripočíta výšku pohľadávok, s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) zákona č. 366/1999 Z. z. o ZP, ktoré možno odpísať, napríklad, ak dlžník pohľadávky zomrel a táto nemohla byť uspokojená ani dedičmi, na ktorých bola vymáhaná,
-- odpočíta pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci tzv. lízing, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť.
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky paušálne percentom z príjmov podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP, upraví základ dane tak, že pripočíta cenu nespotrebovaných zásob a pripočíta výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) zákona o DZP. Pokiaľ ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, v roku ukončenia podnikania si môže daňovník uplatniť odpis vo výške jednej polovice vypočítaného ročného odpisu podľa platného zákona o DZP.
Pri ukončení podnikania si daňovník vysporiada majetok, ktorý vložil do podnikania, a to nasledujúco:
1. odpredajom inej osobe, potom príjem z predaja bude predmetom zdanenia ako príjem podľa § 7 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP. Výdavkom pri predaji bude zostatková cena evidovaného majetku zistená v zmysle § 29 ods. 2 zákona o DZP, t. j. rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov. V súlade s § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP je príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, príjmom podľa § 7 ods. 1 alebo 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o DZP,
2. ponechaním majetku v osobnom užívaní. Takýto majetok nebude predmetom zdanenia bezprostredne po jeho vyradení z evidencie na podnikanie do osobného užívania. Je potrebné, aby si podnikateľ sledoval lehotu na oslobodenie od zdanenia príjmu z predaja takéhoto majetku tak, ako je uvedené v zákone o daniach z príjmov, t. j. až do piatich rokov od skončenia podnikania. Ak daňovník do piatich rokov od skončenia podnikania takýto majetok odpredá, je povinný príjem z takéhoto majetku zdaniť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, keď k odpredaju došlo. Príjem z takéhoto odpredaja bude príjmom v zmysle § 10 ods. 1 písm. d) zákona o DZP (príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4 zákona o DZP).
* Ak sa odpredá majetok, ktorý bol predmetom podnikania alebo daňovník o ňom účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie až po piatich rokoch od skončenia podnikania, je príjem z odpredaja tohto majetku od dane oslobodený v súlade s § 4 ods. 1 zákona o DZP.
* Pri úmrtí daňovníka v zmysle § 38 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov je povinný podať daňové priznanie za príslušnú časť roka jeho právny nástupca. Ak je právnych nástupcov viac, podá priznanie ktorýkoľvek z nich. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je právnym nástupcom Slovenská republika, daňové priznanie nepodáva. Ak nie je známy právny nástupca alebo právny nástupca zomrie, podá priznanie zástupca ustanovený správcom dane. Priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka alebo po ustanovení zástupcu, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť predĺžiť. Ak daňovník pred svojím úmrtím nepodal daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak mal povinnosť podať daňové priznanie a daň nebola vyrubená, je právny nástupca, s výnimkou právneho nástupníctva Slovenskej republiky, povinný podať priznanie za zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Ak nie je známy právny nástupca alebo dedič, priznanie podá zástupca ustanovený správcom dane. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť predĺžiť.
* Daňový subjekt -- daňovník je povinný v daňovom priznaní alebo hlásení daň si sám vypočítať a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenie, zvýhodnenie, úľavy, odpočty a vyčísliť ich výšku.
* Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa zákona alebo osobitných predpisov.
* Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou daňovníka -- podnikateľa, prechádza na dediča.