Roztápanie ľadu v Arktíde otvára legendárnu Severnú morskú cestu

Roztápajúci sa ľadový príkrov v severnej polárnej oblasti má do desiatich rokov pre celoročnú prevádzku uvoľniť legendárnu Severnú morskú cestu z Atlantického do Tichého oceánu. O dvadsať rokov neskôr sa potom pravdepodobne otvorí Severozápadný prejazd, priama námorná trasa medzi Severnou Amerikou a Ďalekým východom. Obidve námorné trasy, ktoré počas celej histórie námornej plavby blokoval ľad, majú začať konkurovať trasám, ktoré vedú cez Suezský a Panamský prieplav.
Svetoví kormidelníci sa tak majú stať tými, ktorí budú mať z globálneho otepľovania planéty úžitok -- na rozdiel od domorodých obyvateľov a zvierat žijúcich v nedotknutej divočine, od polárnych medveďov, až po soby karibu. Ochrancov životného prostredia desí predstava, že sa v krehkých severných ekosystémoch "rozrastú" ťažobné komplexy a medzi ľadovými pláňami budú plávať plavidlá prepravujúce z Japonska vyhoreté jadrové palivo na prepracovanie v európskych závodoch.
Príliš drahé ľadoborce
Nákladné lode ruskej Murmanskej námornej spoločnosti sa v sprievode ľadoborcov každoročne vydávajú tesne okolo severného ruského pobrežia na dve až tri spiatočné cesty medzi Japonskom a Európou. Plávajú pritom pozdĺž ruského pobrežia. Trasu bude možno čoskoro využívať celoročne, kým budú prostriedky na vzkriesenie zanedbanej infraštruktúry. Prístavy severného Ruska pustnú od skončenia studenej vojny, keď naposledy vyplávali na cestu medzi Atlantickým a Tichým oceánom vojnové lode vedené ľadoborcami na jadrový pohon (pozri snímku). Rekonštrukciu si vyžaduje navigačná podpora, vyhľadávacie a záchranné tímy a tiež systémy na odstraňovanie dôsledkov ekologických havárií. Večný ľad ustúpi tiež zo Severozápadného prejazdu, ktorý prechádza okolo Aljašky a mnohých kanadských ostrovov. Prejazd je ťažký preto, lebo vedie cez mnoho úžin, ktoré ľad ľahko zatarasí.
"Severozápadný prejazd bude splavný až dvadsať rokov po tom, keď nastanú priaznivé podmienky pre Severnú morskú cestu," hovorí anglický odborník na fyziku oceánov Peter Wadhams z Cambidge Univerzity. "Som si istý, že sa to stane -- ľady už teraz miznú."
K obidvom doteraz len ťažko zdolateľným námorným cestám obozretne pristupovali poisťovacie spoločnosti. Za svoje služby si účtovali také vysoké sadzby, ktoré po prirátaní nákladov na sprievod ľadoborcov nezriedka vyrovnali všetky ekonomické výhody, ktoré vyplývali z časových úspor pri doprave na kratšie vzdialenosti.
Obete mrazu a tuberkulózy
Moreplavci celé storočia márne hľadali priamu spojnicu medzi Európou a Ďalekým východom. Krištof Kolumbus nakoniec objavil Ameriku len preto, že sa chcel západnou cestou dostať do Indie. Hľadanie prejazdu si vyžiadalo mnoho obetí. Patrili k nim aj Holanďan Wilhelm Barents (v roku 1594 oboplával Novú zem) a Angličan Henry Hudson (zomrel pri americkom pobreží po vzbure v roku 1611), ich mená nesú Barentsovo more a Hudsonova zátoka. Mnoho prieskumníkov padlo za obeť mrazom a tuberkulóze, kým fínsko-švédska výprava v roku 1878 preplávala Severnou morskou cestou. Severozápadný prejazd zdolal až v roku 1906 polárnik Roald Amundsen.
Hrozí devastácia divočiny
Ochrancovia životného prostredia po otvorení arktických trás žiadajú ochranu domorodého obyvateľstva v jednej z málo dotknutých oblastí sveta a istotu, že nenastane rabovanie obrovského surovinového bohatstva, ku ktorému patrí ropa, drevo aj minerály.
"Topenie ľadu výrazne uľahčí prístup na severnú Sibír a do ostatnej divočiny," povedal pre BBC riaditeľ polárneho strediska Programu životného prostredia OSN (UNEP) Svin Tvitdal. "Musí existovať stratégia udržateľného rozvoja Arktídy. Nesmie sa stať nejakou novou Afrikou, v ktorej kolonialisti plienia zdroje."
Ťažba ropy a zemného plynu zvyšuje riziko znečistenia, ktoré je v krehkých severných ekosystémoch oveľa závažnejšie ako v teplejších pásmach. Stačí pripomenúť katastrofu tankera Exxon Valdez v roku 1989, pri ktorej bolo ropou zamorené rozľahlé pobrežie Aljašky. Surovinové bohatstvo je však až príliš lákavé. Nórsko chce, napríklad, v roku 2006 otvoriť v Barentsovom mori prvé ložisko zemného plynu.
Lode, ktoré budú plávať z Európy na Ďaleký východ po nových arktických trasách, ušetria v porovnaní s prejazdom cez Suezský a Panamský prieplav neuveriteľných asi 7 400 kilometrov. Pri niektorých plavidlách je výhoda ešte výraznejšia. Cesta cez severnú Kanadu môže, napríklad, obriemu tankeru vezúcemu ropu z Venezuely do Japonska, ktorý by neprešiel Panamským prieplavom a musel by zdĺhavo oboplávať Južnú Ameriku, ušetriť asi 15-tisíc kilometrov.
"Severná morská cesta má oproti Severozápadnému prejazdu väčšiu nádej stať sa námornou tepnou budúcnosti," povedal pre BBC nórsky odborník na zahraničné záležitosti Willy Oestreng, ktorý v 90. rokoch viedol práce na globálnej štúdii Severnej morskej cesty. Trasa má totiž rozvinutejšiu infraštruktúru vďaka väčšiemu počtu prístavov, aj keď zastaraných, a tiež vďaka početnej flotile ľadoborcov.
Tie budú musieť aspoň v začiatkoch novo otvorených trás spolupracovať s konvojmi nákladných lodí. Rusi v tom majú bohatú tradíciu. Práve oni postavili ľadoborec Lenin, prvé hladinové plavidlo s jadrovým pohonom na svete, ktoré od roku 1960 sprevádzalo lode po Severnej morskej ceste.
Severná morská cesta
Najvýznamnejšia námorná trasa okrajovými moriami Severného ľadového oceána pozdĺž severného pobrežia Eurázie spája európske a ďalekovýchodné prístavy. Cesta dlhá 5 600 km je dosiaľ splavná len pre námorné konvoje, ktoré sprevádzajú ľadoborce. Na západnom úseku pri ústí rieky Jenisej je celoročná prevádzka, vo východnej časti trvá navigačné obdobie dva až štyri mesiace v roku. Ako prvý preplával Severnou morskou cestou A. E. Nordenskjöld v rokoch 1978 až 1979.
Severozápadný prejazd
Ide o námornú trasu medzi Atlantickým a Tichým oceánom, pozdĺž pobrežia Severnej Ameriky, ktorú od 16. storočia hľadali anglickí a holandskí moreplavci. Kým v rokoch 1850 až 1854 MacClure uskutočnil prvý prejazd v smere západ -- východ, opačne ako prvý prešiel Roald Amundsen v rokoch 1903 až 1906. Drsné klimatické podmienky dosiaľ znemožňujú dopravné a ekonomické využitie Severozápadného prejazdu.