Choroby tkanív okolo zubov (paradontu) a zubný kaz sú najčastejšími bakteriálnymi infekciami v ľudskom tele. Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie až 90 percent ľudí postihuje rôzny stupeň poškodenia zubov a ďasien, až tri štvrtiny mužov a žien nad 50 rokov trpia na parodontitídu, zápal ľudovo nazvaný parodontóza. Čo ju spôsobuje?

Nepriateľ povlak
Vo vlhkom prostredí ústnej dutiny žijú mikróby a spolu so zvyškami potravy vytvárajú na povrchu zubov tenký povlak. Ten na zuby pevne priľne a nedá sa ľahko odstrániť vypláchnutím úst vodou, zubnou pastou či ústnou vodou. "Celosvetové výskumy dokázali, že príčinou zubného kazu a zápalu ďasien sú baktérie v povlakoch na zle vyčistených zuboch a pod ďasnom," hovorí doc. MUDr. Ivan Erdelský, CSc., prednosta Stomatologickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity. Vysvetlil, že zubný povlak je vlastne blatovitá biela hmota, ktorú nevidieť, lebo splýva so zubnou sklovinou. Pôsobí ako sieť či štruktúrovaná pavučina, v ktorej sa usídľujú baktérie. Priľne na zuby, a ak sa včas neodstráni, postupne hrubne. Čím je sieť baktérií staršia a hrubšia, tým viac škodí. Uvoľňujú sa z neho rôzne škodliviny, chemické látky, ktoré prenikajú do hĺbky tkaniva a spôsobujú zápal ďasna, krvácanie, rozpúšťajú kosť...."
Začínajúci ani stredne pokročilý zápal nebolí. Zistíme ho len tak, že v ústach pociťujeme nepríjemnú chuť a ďasná pri čistení zubov krvácajú. Ak krvácanie ignorujeme, zápal preniká hlbšie, postupne ubúda väzivo i kosť, a ak ho nezastavíme, časom sa začne zub kývať až vypadne, prípadne ho treba vytiahnuť, hoci nemá inak nijaký kaz. Mnohí postihnutí sa pokúšajú liečiť pomocou rôznych tabletiek, roztokov, špeciálnych zubných pást... A pritom stačí tak málo -- správne si čistiť zuby.

Ako si správne čistiť zuby?
"Mnohí pacienti svoju starostlivosť o zuby posudzujú podľa frekvencie čistenia," vysvetľuje MUDr. Erdelský. Myslia si, že čím častejšie, tým lepšie. Je to iba čiastočná pravda. Nie je až také dôležité ako často, ale akým spôsobom. Väčšina z nás si čistí zuby najmenej vhodnou metódou, teda horizontálne. Pri nej sa však zubná kefka nedostane do medzizubných priestorov, čistí iba predné plochy zubov. Ak je kefka tvrdá, môže poškodiť sklovinu a na krčkoch vytvoriť klinovité defekty. Vhodnejšie a účinnejšie sú krúživé pohyby, pri ktorých zubná kefka opisuje drobné kruhy na vonkajších i vnútorných plochách zubov a štetinky kefky preniknú aj do priestorov medzi zubami. Najúčinnejšou metódou je pozdĺžne čistenie zubov, a to od ďasna smerom ku korunke zuba a naopak. Štetinky sa tak dostanú aj medzi zuby, môžu odstrániť zvyšky potravy a rozrušiť zubný povlak. Je to tzv. Bassova metóda, ktorá sa v odborných kruhoch uznáva ako najvhodnejšia. Štetinky mäkkej kefky sa zatláčajú až do ďasna a pod 45-stupňovým uhlom ňou treba zavibrovať. Vtedy sa dostanú hlboko do medzizubného priestoru. Takáto stieravá metóda sa odporúča aj pri obnažených krčkoch. "Obnažené krčky zubov nie sú parodontózou, ako sa mnohí domnievajú," pokračuje MUDr. Erdelský. Upozornil, že spravidla vznikajú dôsledkom nesprávneho (horizontálneho) čistenia zubov tvrdou kefkou. Dodal, že každá kvapka krvi je varovaním pred parodontózou i signálom, že treba navštíviť odborníka. Okrem toho súčasné výskumy dokazujú, že baktérie pri parodontóze sa rozširujú do celého organizmu a spôsobujú zvýšený výskyt infarktov, mozgových príhod a iných vážnych ochorení. Preto je cieľom ochorenie včas odhaliť, zastaviť ho, zabrániť strate zubov a predísť iným vážnym následkom. Úspešná liečba parodontózy sa však nezaobíde bez dobrej spolupráce s ošetrujúcim lekárom.

Nie je kefka ako kefka
Výber jednotlivých pomôcok na čistenie zubov -- zubných kefiek, klasických i elektrických, zubných nití či zubných pást, je na našom trhu dostatočný. Ale vieme ich používať? "Už od detstva by sme si mali zvyknúť umývať zuby dvakrát denne, ako sa hovorí, ráno pre krásu, večer pre zdravie. Nepochybíme, ani keď to urobíme po každom jedle. No rýchle a povrchné umývanie zubov, hoci aj viackrát denne, je neúčinné. Povlak na zuboch totiž vzniká asi 2 hodiny po čistení zubov, "dozrieva" však až po 70 hodinách. Takže ak si čistíme zuby správne, najbližších 24 hodín nám nič nehrozí.
Najvhodnejšia je mäkká zubná kefka s malou hlavičkou. Pri tvrdej kefke a nesprávnej technike je väčšie riziko poškodenia tvrdej zubnej skloviny i vzniku defektov na krčkoch. Výborným doplnkom je dentálna niť, ktorá sa prevlečie pomedzi zuby tak, aby stierala zubný povlak z bočných stien. Ani elektrická zubná kefka, ktorá má výrazný masážny efekt, nie je nadbytočným prepychom. A ktorú zubnú pastu si vybrať? "Žiadna, nech je akokoľvek kvalitná, nenahradí zubnú kefku, lebo nedokáže rozrušiť zubný povlak. Nebojujme proti povlaku chemicky, ale mechanicky. Takisto ani jedna zubná pasta nie je schopná vyliečiť parodontózu. Ale ak zubný povlak mechanicky porušíme a odstránime, aj protizápalové zložky v paste môžu pomôcť." Netreba sa vyhýbať ani žuvačkám a nepodliehať poverám, že vyťahujú plomby. Žuvanie provokuje tvorbu slín, čistia sa pritom zuby a vytvára sa nekazové prostredie v ústach. Odporúčajú sa najmä žuvačky bez cukru, s obsahom vápnika a fluóru.
Je parodontóza dedičná, nákazlivá, nevyhnutná s pribúdajúcim vekom? "Parodontóza nie je dedičná, "dedičné" sú len dobré alebo zlé návyky v čistení zubov. Ani vyšší vek nepredurčuje parodontózu. Obnaženie zubného krčku s pribúdajúcim vekom je už pravidlom. Ochorenie do istej miery súvisí i s imunitnou vybavenosťou organizmu. Napríklad dieťa do troch rokov má ešte slabo vyvinutý imunitný systém, takže pri bozkávaní na ústa, olizovaní cumlíka, lyžičky či pohára môže získať od rodiča jeho zloženie ústnej, často infikovanej flóry. Parodontóza sa neprenáša ani pri bozkávaní dospelých. Má však nepríjemné vnemy -- zapácha."

Jednoduchá prevencia
Žiť so zdravými zubami počas celého života môžeme iba vtedy, ak predídeme ochoreniu. Prevencia nám ušetrí peniaze, čas, ochráni nás od bolesti, strachu i následkov. Základom zubnej prevencie sú preventívne prehliadky a celoživotná ústna hygiena. "Žiaľ, u nás sa rozpadla primárna starostlivosť, preto index kazivosti zubov a parodontózy je vysoký. Stále platí, čo sa za mlada naučíš, v dospelosti nájdeš. Preto by rodičia mali pamätať na správne návyky už pri prvom zúbku. Deti sú učenlivé a s touto výbavou môžu bez bolesti a problémov žiť celý život."

Ako zistíme parodontózu?
-- Zdravé ďasno je tuhé, prilieha k zubu, nekrváca, má ružovú farbu, vačok (priestor medzi ďasnom a zubom) má hĺbku do 3 mm.
-- Pri začínajúcej parodontóze je ďasno zapálené, opuchnuté, má červenú farbu, krváca, začína ubúdať kosť, vačok má hĺbku 4 -- 6 mm.
-- Stredný stupeň -- ďasno odstáva od zuba, krváca, strata kosti 30 -- 50 %, v ústach nepríjemná chuť, zápach, vačok hlboký 5 -- 8 mm.
-- Pokročilá parodontóza -- opuchnuté ďasno odstáva od zubov, krváca, je červené, zuby sa rozostupujú, kývu sa, z vačku hlbokého 8 mm vyteká krv alebo hnis, výrazný zápach, zlá chuť, strata kostí viac ako 50 %.

Zaujímavosti:
-- Americkým vedcom sa podarilo prečítať kompletnú genetickú informáciu baktérie, ktorá je pôvodcom parodontózy. Pracujú na vývine vakcíny, ktorá by človeka pred parodontózou chránila celý život.
-- Prvú zubnú kefku vyrobili asi okolo roku 1600 pred n. l. zo slonoviny alebo zvieracej kosti.
-- Prvý patent na jej výrobu zaevidovali v roku 1857 v USA.

Viete -- neviete?
-- Ďasná nekrvácajú preto, že máme málo vitamínov -- príčinou sú baktérie, ktoré spôsobujú zápal.
-- Zubný povlak sa vytvára dve hodiny po čistení zubov, dozrieva po 70 hodinách.
-- V miligrame povlaku je 100 -- 300 miliónov baktérií.
-- Zuby treba čistiť 2x denne -- ráno a večer -- minimálne 3 minúty a správnou technikou.
-- Najvhodnejšia je mäkká kefka z umelých vlákien.
-- Kefku treba meniť každé tri mesiace (pri viróze skôr).
-- Po vyčistení zubov, možno zjesť jabĺčko -- z ovocia sa povlak netvorí.
-- Medzi hlavnými jedlami netreba jesť cukríky, čokoládu, keksy, nepopíjať sladké nápoje, lebo zubom a ďasnám najviac škodí cukor!